A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štefan Butkovič | |
Slovenský historik a muzeológ | |
Narodenie | 20. máj 1908 Prešov, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 21. apríl 2001 (92 rokov) Košice, Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Manželka | Marta, rod. Michlová, od roku 1937 |
Deti | 3 |
Dr. Štefan Butkovič, CSc. (* 20. máj 1908, Prešov – † 21. apríl 2001, Košice) bol slovenský historik, muzeológ a popularizátor vedy. Bol zakladateľom a prvým riaditeľom Slovenského technického múzea.
Životopis
Štefan Butkovič sa narodil v Soľnej Bani pri Prešove (dnes Solivar, administratívna časť Prešova). Jeho otec Viktor Butkovič (1880 - 1947) bol strojníkom v solivarskom závode, matka Katarína, rodená Fričovská (1872 - 1932), bola krajčírkou. Soľná Baňa bola od 16. storočia známa dolovaním soli. Spôsob produkcie soli sa v 18. storočí zmenil na kombináciu ťažby soľanky a následného odparovania v účelne vybudovanom priemyselnom komplexe. Štefan Butkovič od útleho detstva vyrastal v tomto ojedinelom priemyselnom prostredí a to výrazne ovplyvnilo jeho profesionálne záujmy.
V rokoch 1920 – 1928 študoval na Slovenskom evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove. V decembri 1935 úspešne ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 1936 pracoval v organizačno-právnickom oddelení riaditeľstva štátnych železníc v Košiciach. V dôsledku Viedenskej arbitráže sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v podobnej pozícii na ministerstve dopravy. Po návrate do oslobodených Košíc, v roku 1945, sa stal zástupcom prednostu právneho a správneho oddelenia na riaditeľstve štátnych železníc v Košiciach. V tomto postavení jednou z jeho úloh bolo vyriešenie budúcnosti technických zbierok po bývalom maďarskom múzeu, ktoré sa nachádzali v priestoroch riaditeľstva. V roku 1947 sa stal správcom týchto zbierok, ktoré premiestnil do budovy na Hlavnej ulici. V tejto budove sú dodnes. Zbierky boli v roku 1948 sprístupnené verejnosti a stali sa základom Technického múzea, ktoré bolo v roku 1983 premenované na Slovenské technické múzeum. Dr. Butkovič bol jeho riaditeľom v rokoch 1954 - 1973, neskôr pôsobil v múzeu vo funkcii konzultanta až do odchodu do dôchodku v roku 1975. Pod jeho vedením prešlo múzeum veľkým vývojom. V roku 1973 malo múzeum 45 zamestnancov[1] a pôvodné zbierky v 17 technických odboroch boli rozšírené o špecializované oddelenia vrátane baníctva (v podobe podpovrchovej simulácie bane), hutníctva a energetiky. Mimoriadne postavenie mala výstavba astronomického komplexu s prvým planetáriom na Slovensku. Významné miesto v činnosti múzea pod vedením Dr. Butkoviča mala popularizácia výsledkov vedecko-technického pokroku. To zahrnovalo napríklad predvádzanie fyzikálnych a chemických experimentov pre školy v povojnových 50. a 60.rokoch pred masovým používaním televízie, prvej čierno-bielej (1953) a neskôr aj farebnej televízie (1970) v Košiciach. Populárne boli koncerty reprodukovanej vážnej hudby a nedeľné filmové predstavenia.
Pri výstavbe múzea Dr. Butkovič využíval poznatky získané počas pobytov v zahraničných múzeach (Londýn, Mníchov, Viedeň, Budapešť, Moskva). Presadzoval sa o to, aby múzeum nebolo len zbierkou technických pamiatok, ale aby dynamickým spôsobom nadväzovalo kontakt s návštevníkmi a motivovalo ich ku aktívnej interakcii s vystavenými objektami.
Od roku 1964 sa pod jeho vedením začali otvárať externé oddelenia múzea: fotografické Múzeum J.M.Petzvala v Spišskej Belej, Hámor v Medzeve a neskôr zrekonštruovaný unikátny areál technických objektov na čerpanie, varenie a uskladnenie soli v Solivare, ktorý je od roku 2008 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli sa nachádza výstava o živote a diele Štefana Butkoviča s pamätnou tabuľou tomuto solivarskému rodákovi. Dr. Butkovič presadzoval rekonštrukciu ďalších technických objektov z minulosti ako napríklad železiarskej huty vo Vlachove, vysokej pece v Červeňanoch a portálu štôlne Jozef v opálových baniach na Dubníku. Medzi jeho aktivity patrilo organizovanie súpisov slnečných hodín a sakrálnych kováčskych pamiatok na Slovensku.
V roku 1956 sa stal predsedom Zväzu slovenských múzeí a v tejto funkcii sa zúčastnil 4. generálnej konferencie Medzinárodnej asociácie múzeí (ICOM) vo Švajčiarsku. Ako člen ústrednej muzeálnej rady v Prahe a neskôr v Bratislave sa podieľal na riešení koncepčných otázok múzeí a na príprave legislatívy riadiacej činnosť múzeí v Československu.
Vedecko-výskumná činnosť Dr. Butkoviča bola zameraná predovšetkým na históriu banského podnikania a výrobu ortuti. Odhalil jedinečné postavenie Slanských vrchov ako oblasti spoločnej pre dobývanie rôznorodých nerastov (soľ, opál, zlato, ortuť). Pochopil dôležitosť významných vedecko-výskumných osobností slovenského pôvodu (Samuel Mikovíni, Jozef Maximilián Petzval, Aurel Stodola, Maximilián Hell, Andrej Kmeť, Jozef Murgaš, Štefan Banič) pre sebauvedomenie a formovanie moderného slovenského národa a časť jeho výskumu bola preto venovaná ich životu a dosiahnutým úspechom.
Výsledky svojho výskumu publikoval v monografiách Po stopách výroby ortuti na Slovensku,[2] História slovenského drahého opálu z Dubníka[3] a Dejiny ťažby soli v Solivare,[4] a vo vyše tridsiatich vedecko-výskumných a odborných článkoch[5] v časopisoch (Historica Carpatica, Z dejín vedy a techniky na Slovensku, Dějiny věd a techniky Múzeum a iné).
Už od prvých rokov Dr. Butkovič presadzoval myšlienku, že múzeum je vedecko-výskumná inštitúcia. V tomto smere bol jeho výskum a publikačná činnosť skvelým príkladom. V roku 1968 obhájil kandidátsku prácu s názvom „Po stopách výroby ortuti na Slovensku“. V spolupráci s Historickým ústavom SAV múzeum vychovalo viacero vedecko-výskumných pracovníkov.
Dr. Butkovič bol celý život zapálený pre svoju prácu, vynikal optimizmom a entuziazmom. To boli prednosti, ktoré mu pomohli dosiahnuť jeho pracovné ciele aj bez politickej angažovanosti v zložitom prostredí totalitnej spoločnosti. Za svoju celoživotnú prácu bol odmenený cenou Andreja Kmeťa a mnohými inými vyznameniami.
Jeho manželka Marta (* 9. júl 1913, Košice – † 22. január 2002, Košice) bola dcérou vynálezcu Roberta Michla (autora medzinárodného patentu na elektrické hodiny z roku 1929), riaditeľa košickej elektrárne, ktorý zabezpečoval elektrifikáciu Košíc. Marta, pôvodným povolaním učiteľka francúzštiny, bola dlhoročnou pracovníčkou Východoslovenského múzea v Košiciach. Mali spolu tri deti: Moniku, Evu a Petra.
Referencie
- ↑ Štefan Javnický. Za Štefanom Butkovičom. Múzeum 3/2001, 46-47, SNM Bratislava
- ↑ Štefan Butkovič. Po stopách výroby ortuti na Slovensku. Bratislava, ALFA, 1968
- ↑ Štefan Butkovič. História slovenského drahého opálu z Dubníka. Bratislava, ALFA, 1970
- ↑ Štefan Butkovič. Dejiny ťažby soli v Solivare. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, 1978
- ↑ Miriama Filčáková. Štefan Butkovič a Technické múzeum v Košiciach. Diplomová práca, FF UPJŠ Košice, 2019, https://opac.crzp.sk/
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Haraksim
Ľudovít Holotík
Ľudovít Ondrej Kirkai
Ľudovít Petránsky
Štefan Adamovič
Štefan Bačkor
Štefan Butkovič
Štefan Cisko
Štefan Jastrabík
Štefan Kankovský
Štefan Korčmároš
Štefan Krčméry
Štefan Lángoš
Štefan Mišík
Štefan Rakovský (historik)
Adam František Kollár
Adolf Kobela
Alžbeta Gácsová
Alexander Avenarius
Alexander Húščava
Alexander Lombardini
Alojz Miškovič
Andrej Kavuljak
Andrej Kliman
Andrej Kmeť
Anna Magdolenová
Anton Augustín Baník
Anton Hreblay
Anton Hrnko
Anton Petrovský-Šichman
Béla Angyal (historik)
Bartolomej Krpelec
Belo Polla
Bohuslav Graca
Ctibor Ján Handzo
Cyril A. Hromník
Dávid Cvitinger
Dávid Fröhlich
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniela Dvořáková
Daniela Kodajová
Daniel Rapant
Darina Lehotská
Dušan Čaplovič
Dušan Kováč
Eduard Friš
Eduard Nižňanský
Elemír Rákoš
Eliáš Berger
Emília Hrabovec
Endre Arató
Eva Ľuptáková
Eva Botťánková
Eva Kowalská
Eva Kurjaková
Filip Glocko
Florián Červeň
František Bokes
František Hrušovský
František Novosád
František Přikryl
František Psotka
Gabriela Dudeková
Gejza Balaša
Gyula Popély
Igor Graus
Imrich Kružliak
Imrich Michnovič
Ivan Bohuš
Ivan Chalupecký
Ivan Kamenec
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Baltazár Magin
Ján Beblavý
Ján Bobák
Ján Brodňanský
Ján Cselényi
Ján Dekan
Ján Gašpar
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hučko
Ján Hudák
Ján Klempa
Ján Kluch
Ján Kováč (historik)
Ján Loisch
Ján Milan Dubovský
Ján Mocko
Ján Nadáni
Ján Novák (historik)
Ján Oberuč
Ján Radomil Kvačala
Ján z Turca
József Gyönyör
Július Alberty
Július Barták
Július Bodnár
Július Botto
Július Gašparík
Július Hozák
Július Mésároš
Jakub Drábik
Jakub Jakobeus
Jaroslav Dubnický
Jozef Bošiansky
Jozef Butvin
Jozef Haľko (mladší)
Jozef Hrozienčik
Jozef Jablonický
Jozef Jurovský
Jozef Kiss
Jozef Kočiš
Jozef Leikert
Jozef M. Kirschbaum
Jozef Moravčík (archeológ)
Jozef Novák (heraldik)
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Juraj Dolinský
Juraj Marušiak
Juraj Papánek
Juraj Pray
Karol Anton Medvecký
Karol Ivan Kiszely
Karol Markovič (historik)
Karol Rapoš
Klára Kubičková
Konštantín Čulen
Kristián Genersich
Ladislav Čisárik
Ladislav Belás
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Deák
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Gogolák
Libuša Franková
Lucia Laudoniu
Marián Hronský
Martin Pekár
Matúš Kučera
Michal Ďurčo
Michal Barnovský
Michal Elefant
Michal Kocák
Michal Kušík
Michal Matunák
Michal Otčenáš
Mikuláš Jančura
Mikuláš Mišík
Milan Podrimavský
Milan Stanislav Ďurica
Miloš Gosiorovský
Miroslav Glejtek
Miroslav Kmeť
Miroslav Kropilák
Miroslav Pekník
Nora Baráthová
Ondrej Richard Halaga
Oskár Formánek
Pavel Dvořák
Pavel Horváth (historik)
Pavol Florek
Pavol Korpeľ
Pavol Križko
Pavol Lukáč
Pavol Martuliak
Peter Fedorčák
Peter Horváth (1943)
Peter Huba (historik)
Peter Kónya
Peter Kellner-Hostinský
Peter Mulík
Peter Ratkoš
Róbert Letz
Rastislav Kožiak
Richard Marsina
Robert J. Büchler
Roman Holec
Rudolf Hažlinský
Samuel Štefan Osuský
Samuel Falťan
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Stanislav Mikolaj
Svetoslav Bombík
Tivadar Ortvay
Václav Mencl
Viliam Judák
Viliam Plevza
Vincent Múcska
Vladimír Matula (historik)
Vladimír Oleríny
Vojtech Čelko
Vojtech Dangl
Vojtech Ondrouch
Zoltán Balassa
Zoltán Fábry
Zora Mintalová Zubercová
Zoznam vybraných historikov a diel z oblasti slovenských dejín
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk