Štefan Fidlík
Š. Fidlík v roku 1930
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1929 – 1938
Biografické údaje
Narodenie	26. august 1871 Trnava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	15. september 1951 (80 rokov) Trnava, ČSR (dnes Slovensko)
Politická strana	KSČ
Národnosť	slovenská
Politický portál  Biografický portál

Štefan Fidlík (* 26. august 1871, Trnava – † 15. september 1951, Trnava) bol slovenský murár a komunistický politik aktívny najmä v období medzivojnového Československa. Patril k popredným funkcionárom Komunistickej strany Československej v Trnave i na Slovensku.

Vychodil štyri triedy základnej školy a vyučil sa za murára. Pracoval ako poľnohospodársky a potom murársky robotník, pričom v rokoch 1906 – 1908 pracoval v Spojených štátoch.^[1] Istý čas pôsobil aj v Rožňave, odkiaľ sa neskôr vrátil do Trnavy.^[2] Do robotníckeho hnutia sa zapojil počas práce na stavbách (napr. trnavského cukrovaru) pri politicky organizovaných robotníkoch z predlitavskej časti monarchie. V roku 1902 spoluzaložil a následne pôsobil v sociálnodemokratickej odborovej organizácii stavebných robotníkov v Trnave a v roku 1914 sa stal členom Kontrolnej komisie Slovenského výkonného výboru Sociálnodemokratickej strany Uhorska.^[1]

Po vzniku Československa bol funkcionárom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej, pričom patril k ľavému krídlu strany, ktoré v máji 1921 založilo Komunistickú stranu Československa (KSČ). Po vstupe do KSČ bol Š. Fidlík jedným z jej vedúcich predstaviteľov v Trnave. Pôsobil v Červených odboroch i revolučných masových organizáciách, od roku 1923 bol členom trnavského mestského zastupiteľstva a od roku 1926 členom Okresného výboru KSČ v Trnave. Počas vnútrostraníckej krízy sa pridal na stranu Gottwaldovho krídla presadzujúceho boľševizáciu, ktoré na V. zjazde vo februári 1929 uchopilo moc v strane.^[1]

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za senátora Národného zhromaždenia (viedol kandidátku KSČ v VIII. volebnom kraji). V senáte zasadal v brannom, inkompatibilnom a zahraničnom výbore.^[3] Mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých kandidoval v IX. volebnom kraji. Po nich zasadal len v inkompatibilnom výbore senátu.^[4] V tomto období sa intenzívne podieľal na straníckej činnosti. Okrem iného organizoval generálny štrajk robotníkov Rimamuránskej železiarskej spoločnosti (1932), štrajk robotníkov trnavského Coburgu (1934), štrajky na stavbe železničnej trate Červená Skala – Margecany (1933 – 1935), štrajk horehronských lesných a drevárskych robotníkov (1936), ako aj viaceré demonštrácie robotníkov a nezamestnaných a na podporu republikánov v španielskej občianskej vojne. V rokoch 1936 – 1938 bol členom Krajinského vedenia KSČ na Slovensku (1936 – 1938).^[1]

V dôsledku rozpustenia KSČ na Slovensku boli 28. decembra 1938 zbavení mandátu všetci komunistickí poslanci a senátori vrátane Š. Fidlíka.^[4] Následne sa podieľal na ilegálnej činnosti strany ako kuriér v styku s vedením KSČ v Prahe a organizátor komunistického protifašistického odboja.^[1] V období Slovenskej republiky (1939 – 1945) bol v závere roku 1940 zaistený štátnou bezpečnosťou a bez udania dôvodu umiestnený do ilavskej väznice,^[5] kde bol väznený v rokoch 1940 – 1941 a 1942. Po oslobodení Československa pomáhal v práci s mladými členmi strany ap.^[1] Zomrel 15. septembra 1951. Pochovaný je na trnavskom Novom cintoríne.^[5]