A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štefan Leška | |
slovenský spisovateľ, novinár, redaktor, filológ a prekladateľ | |
Narodenie | 21. október 1757 Vrbovce, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 25. február 1818 (60 rokov) Kiskőrös, Maďarsko |
Štefan Leška (* 21. október 1757, Vrbovce – † 25. február 1818, Kiskőrös, Maďarsko) bol slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny, manžel slovenskej poetky Rebeky Leškovej, zať slovenského barokového spisovateľa Martina Laučeka.
Rodina
- otec: Pavol Leška
- matka: Barbora
Životopis
Jeho životné osudy boli poznačené chudobou a zaznávaním. Už v útlej mladosti vo svojom rodisku vo Vrbovciach sa nedostal pre chudobu do škôl, preto ho otec – krajčír učil čítať a písať po slovensky a latinsky. Sám si musel zarábať aj na živobytie a len za veľmi ťažkých podmienok mohol roku 1781 dokončiť štúdiá na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu potom vykonával učiteľské povolanie, bol však súčasne aj kantorom a organistom pri tamojšej maďarsko-slovenskej evanjelickej cirkvi, ako aj prvým redaktorom Prešpurských novín v rokoch 1783 – 1784. Ich vydavateľ Tállayi mu podľa všetkého nemohol za redigovanie novín poskytnúť slušnejší plat, preto si musel vypomáhať kantorstvom, ba aj „korigovaním slovenských kníh, ktoré sa v Prešpurku tlačili“. Mal teda trojaké zamestnanie, aby vôbec mohol nejako vyžiť. Pre agilného Lešku to však nemohlo byť trvalé riešenie. Keď sa nezlepšovali jeho príjmy, hlavne z redigovania novín, rozhodol sa nastúpiť kňazskú dráhu, od ktorej očakával aj lepšie finančné zabezpečenie. Vedenie novín prenechal svojmu priateľovi Jánovi Vyskydenskému a sám odišiel na žiadosť Michala Institorisa-Mošovského do Čiech. Pôsobil najprv desať rokov na českom vidieku v Černilove, v Krížliciach a v Krabšiciach. Odtiaľ prešiel za kazateľa do Prahy, kde dosiahol v marci 1796 vysokú hodnosť superitendanta (biskupa) českých ev. a. v. cirkevných zborov. Už vtedy pod vplyvom Francúzskej revolúcie ako priateľ poddaných roľníkov písal verše o jeho revolučných nádejach a viere v zrušenie poddanstva. V Prahe našiel priaznivé podmienky aj pre básnickú i novinársku tvorbu. Jeho dom, ako hovoria súčasníci, sa zmenil na „akýsi hotel de Rambouillet“ (pravda, v malom meradle), prvej novočeskej básnickej školy. Tu sa čítali básne a iné príspevky pred uverejnením a potom sa posudzovali. Ani vo vysokej funkcii superitendanta v Prahe sa Leška nezbavil biedy. Preto prijal miesto obyčajného dedinského kňaza v Dunaegyházu pri Pešti (v roku 1798), pretože bolo lepšie platené. Po dvanástich rokoch prešiel do Kiskőrösu, kde aj zomrel.
Tvorba
Okrem diel teologických, vydával aj vlastné i preložené piesne z nemčiny, pričom sa prejavil jeho básnický talent, ktorý chválil aj Pavel Jozef Šafárik. Pre uľahčenie života nevoľných roľníkov v Čechách vydal v roku 1792 v Prahe dielo Nova lotterie pro Hospodáře a Hospodině, ako aj takmer štyristostranovú knihu Poklad národu, aneb prospěšné naučení v pěkných příbezích, tak aby lid byl rozumnější, lepší, možnejší. V Prahe tiež spolupracoval s vynikajúcimi českými básnikmi a v zborníku Antonína Puchmayera Nové básně z roku 1798 uverejňuje epigramy aktuálneho spoločenského zamerania. Veľa jeho básní zostalo v rukopise. Nadaný Leška rýchlo vzbudil pozornosť českých vedeckých pracovníkov. Pravdepodobne na popud Josefa Dobrovského začal v Prahe úmornú a namáhavú excerpciu k Dobrovskému nemecko-českému slovníku. Pred svojím odchodom z Čiech dal nezištne výsledok svojej dlhoročnej a usilovnej práce Dobrovskému, ktorý ho použil pri zostavovaní veľkého Nemecko-českého slovníka. Dlhé roky potom Leška pokračoval v jazykovednom výskume a v zhromažďovaní materiálu, ktorý potom tiež odovzdal najvýznamnejšiemu českému filológovi doby národného obrodenia – Josefovi Jungmannovi pre jeho Česko-německý slovník. S vďačnosťou ho spomínal aj významný slovenský novinár a jazykovedec Juraj Palkovič za obetavú pomoc, ktorú mu Leška poskytol svojimi príspevkami k zostaveniu celoživotného diela Česko-nemecko-latinského slovníka. Lešku označoval za najlepšieho znalca našej reči v tejto dobe. Leška zanechal v rukopise doteraz nedocenenú jazykovednú prácu – lexikálne zrovnávanie slovanských jazykov s maďarčinou, zvané Hungaria polyglota, ktoré vyšlo neskôr tlačou v roku 1825 pod názvom Elenchus vocabulorum Europaeorum….
Význam
Osobnosť Štefana Lešku sa stala obľúbenou a často spomínanou. Ján Kollár vo svojej Slávy dcére (zv. IV, znelka 55), stavia ho medzi zaslúžilých Slovanov. Pavol Jozef Šafárik a František Palacký v spoločnom diele Počátkové českého básníctví, obzvláště prosodie (Bratislava 1818, str. 115), dávajú mu celkom oprávnene epiteton „znamenitý“, ktoré mu patrí za jeho literárnu, vedeckú i novinársku prácu.
Dielo
Osvetové diela
- 1792 – Nová loterie pro hospodáře a hospodyně
- 1796 – Poklad národu aneb prospešné naučení v pěkných příbězích
Jazykovedné diela
- 1825 – Elenchus vocabulorum Europaeorum cumprimis Slavicorum Magyarici usus
Poézia
Cirkevné diela
- 1784 – Rozmlouvání jednoho helv. vyslance s ev. a v. Čechem...
- 1796 – Nová kniha zpěvů...
- 1797 – Počátečné cvičení v náboženství...
- 1798 – Summa zákona božího
- 1808 – Vysvetlení slov. ev. biblie Palkovičovej
- 1810 – Pjesničky duchovní
Preklady
- 1808 – J. H. Campe: Mladší Robinson
Rukopisy
- Slova slovenská, moravská a některá česká, ktoráž se mají s Slováři připojiti
- Doplnky k Thámovmu a Tomsovmu slovníku (nezvestný rukopis)
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť Vrbovce
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Leška
Žofia Württemberská
0. roky 19. storočia
1. august
1. júl
10. december
10. roky 19. storočia
12. august
12. február
12. september
13. december
13. február
17. júl
1744
1746
1748
1757
1767
18. jún
18. storočie
1813
1814
1815
1816
1817
1818
1819
1820
1821
1822
1823
1848
1861
1865
1877
1882
1883
1884
1885
1889
1893
1897
19. storočie
1903
1906
2. jún
20. roky 19. storočia
20. storočie
21. november
22. september
24. december
25. február
25. máj
27. september
28. júl
28. október
29. apríl
29. september
3. december
30. júl
30. október
4. január
4. november
5. február
5. máj
8. apríl
9. november
Aachenský kongres (1818)
Abigail Adamsová
Abraham Lincoln
Angelica Van Burenová
Charles Gounod
Desaťročie
Emily Brontëová
František Ladislav Rieger
Gaspard Monge
Gustáv Reuss
Hermann Kolbe
Ignác Filip Semmelweis
Illinois
Ivan Sergejevič Turgenev
Ján Babilon
Ján Sekáč (básnik)
Jacob Burckhardt
James Prescott Joule
John Adams (prezident USA)
Karl Marx
Karol XIII.
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kristián IX.
Kultúra (spoločenské vedy)
Kyselina olejová
Lewis Henry Morgan
Maria Mitchellová
Martin Van Buren
Mary Lincolnová
Mastná kyselina
Nikolaj Ivanovič Novikov
Pápež
Prešovská gréckokatolícka archieparchia
Prvá dáma Spojených štátov
Richard Gatling
Slovensko
Storočie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk