Štefan Patrik Kováč
slovenský spisovateľ, publicista, učiteľ a evanjelizátor
v roku 2021
Narodenie	24.02.197024. február 1970 (54 rokov) Piešťany, Slovensko
Alma mater	Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského
Deti	6
Biografický portál

Mgr. ThLic. (Th) Štefan Patrik Kováč (* 24. február 1970, Piešťany) je slovenský spisovateľ, publicista, učiteľ a evanjelizátor.^[1] Je členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) od roku 2017. Uskutočňuje motivačné a misijné prednášky, zúčastňuje sa besied s čitateľmi. Je duchovným poradcom.

Životopis^[2]2" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

Narodil sa 24. februára 1970 v Piešťanoch v rodine elektrotechnického inžiniera (vedúci oddelenia riadenia kvality, Tesla Piešťany) a pracovníčky v textilnom priemysle (riadenie výroby, Trikota Vrbové). Detstvo strávil v rodnom meste, kde v roku 1988 absolvoval štátne gymnázium, teraz Gymnázium Pierra de Coubertina. Tam sa stal členom literárneho krúžku Ivana Kraska. Píše od sedemnástich rokov. V detstve a mladosti bol vášnivý čitateľ, keď sa iné deti hrali alebo inak zabávali, on čítal knihy. Po maturite pokračoval v rokoch 1988 – 1993 v štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského^[3] v Bratislave. V období 1993 – 1994 nastúpil na základnú vojenskú službu do Armády SR (ASR). Následne pracoval v súkromnom sektore na pozícii vedúceho internetového oddelenia v rokoch 1994 – 2000. Venoval sa aj štúdiu jazykov, ktoré zavŕšil štátnymi skúškami úrovne C1/C2 a neskôr ich vyučoval. V roku 2005 absolvoval odbor katolícka teológia so štátnicou z pedagogiky na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.^[4] Na tej istej škole pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na Katedre biblických vied získaním licenciátu (ThLic.).^[5] V období 2018/19 absolvoval prednášky na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR.^[6] V rokoch 2002 – 2012 bol šéfredaktorom kresťanského časopisu Živý prameň.^[7]

Bloguje na platformách mojakomunita.sk^[8] a postoj.sk,^[9] publikoval články a literárne diela v časopisoch Jednota – The Union (USA), Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v Rádiu Lúmen^[10] a Slovenskom rozhlase. Účinkoval na podujatiach ako Festival mladých rodín v Trnave, Národný týždeň manželstva, „Hosť na Katolíckej univerzite“ v Ružomberku, a inde, uskutočňuje misijné a motivačné^[11] prednášky a prezentácie, vystupuje v médiách (najmä kresťanských). Na 18. medzinárodnom teologickom kongrese ESCT (European Society for Catholic Theology) v Pécsi (Maďarsko) vystúpil 31. augusta 2023 s prednáškou Conscience and the Law in Romans (The moral aspect of conscience and the possibility of salvation for non-Christians).

Žije a tvorí v Piešťanoch. Manželstvo uzavrel v roku 2001 a má šesť detí: Sáru Máriu (2002), Juditu Alžbetu (2006), Jakuba Jána (†2007), Samuela Pavla (2009), Miriam Lýdiu (2011) a Dávida Petra (2013).

Tvorba a činnosťupraviť | upraviť zdroj

Ako prozaik debutoval poviedkou List na kríži v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná v roku 1998. Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorú uverejnil časopis Zrno v roku 2001. V roku 2017 vyšli krátke útvary v zbierke poviedok Život nie je ľahký.^[12] Jeho tvorba sa vyznačuje prevahou reflexívneho tónu nad vykonštruovanosťou príbehu. Orientuje sa na filozofiu života, psychológiu postáv, ich duchovné zápasy a postoje ku metafyzickým hodnotám.

V roku 2014 publikoval prvú zbierku beletrizovaných príbehov Život v Božom požehnaní, v ktorých vychádzal z osobných životných skúseností.^[13][14] V roku 2019 vyšlo pokračovanie Život v Božej moci. Väčšina príbehov má nábožensko-didaktický a motivačný charakter.

Knižne vydal rozhovory s významnými kňazmi – medzinárodnými evanjelizátormi Ernestom Sieversom (Uganda), Jamesom Mariakumarom (India); ďalej s Thomasom Gormanom (Spojené kráľovstvo, HOD) a Johnom Dawsonom (USA) a reportáže z Raveny (Taliansko, ranokresťanské umenie), Metéory (Grécko, starobylé kláštory na vysokých skalách zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO), Osvienčim (Poľsko) a Žakovce (SR, Komunita Krista Veľkňaza).

Na poli teológie sa venoval židovským koreňom kresťanskej viery, svoje výskumy v tejto oblasti publikoval v knihách Sviatky Boha 1 (2016) a Sviatky Pána 2 (2020). Spisovateľ v nich rozoberá korene kresťanskej kultúry. V knihe popisuje podrobnosti jednotlivých biblických sviatkov a ich zavŕšenie.

V roku 2015 podnikol 1. misijnú cestu do východnej Afriky – do Ugandy.^[15] 2. misijnú cestu absolvoval do Ázie – do moslimského Pakistanu^[16][17] v roku 2016. Výsledkom bolo napísanie cestopisov. Tretia misijná cesta viedla do Indie (2019), do štátu Andra Pradeš.

V rokoch 2022 a 2023 vydal rozsiahly dvojdielny spoločenský román o 1150 stranách Zápisky nevojaka I a II obsahujúci aj kapitoly s reflexiou slovenských i svetových dejinných udalostí (obdobie Moravskej ríše starých Slovákov a slovenská misia z učilišťa svätých Cyrila a Metoda, ktorá smerovala k ostatným Slovanom; otázka najnovších zistení okolo boľševického prevratu a Októbrovej revolúcie 1917 v Rusku a i.).

Hana Košková (1942), významná slovenská spisovateľka, poetka a prekladateľka, vo svojej recenzii Autentické zážitky z vojenskej služby v Literárnom týždenníku č. 21-22 (2023) napísala: „Dostojevskij rozlišoval dva druhy románopiscov: románopisca – filozofa a románopisca – beletristu. Kam zaradiť autora románovej spoločenskej epopeje Zápisky nevojaka? Jednoznačne medzi románopiscov – filozofov, pre ktorých je na prvom mieste duchovno. Dokazuje to aj doterajšou literárnou orientáciou.“^[18]

Účinkoval viackrát v relácii RTVS Orientácie najmä s misijnou tematikou^[19][20] a TV Lux (Moja misia). Pozývajú ho do literárnych rozhlasových relácií (Literárna kaviareň, redaktor Ondrej Rosík). Robí prednášky osobitne pre kresťanskú verejnosť^[21] a zúčastňuje sa na besedách s čitateľmi.^[22]

Dieloupraviť | upraviť zdroj

Prózaupraviť | upraviť zdroj

• 2014 – Život v Božom požehnaní – 33 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-971820-8-3, 2. rozšírené a prepracované vydanie (2021) ISBN 978-80-570-2706-5, s nábožensko-didaktickými prvkami.
• 2015 – Život s Bohom – príbehy, rozhovory (Sievers, Dawson, Manjakal a Gorman), reportáže (Osvienčim, Žakovce, Metéora a Ravena), ISBN 978-80-971820-7-6
• 2017 – Život nie je ľahký – zbierka poviedok,^[23] ISBN 978-80-972010-0-5. Obsahuje desať krátkych prozaických útvarov: List na kríži (o kráse jesene, pretrhnutej niti lásky dvoch mladých ľudí a o sľube, ktorý hrdina nedodrží), Čierny blondín (tematika z neľahkého života bezdomovcov; autor dáva na výber: cestu Hore alebo Dolu), Cesta vlakom (o vnútornej kráse ženy, ktorá spoznala toho, ktorý ju miluje), Izmael (o bilancovaní života, rozhodnutie zmeniť aspoň posledné jeho minúty v ľútosti), Vášnivý čitateľ (spisovateľ analyzuje vnútro ľudí, pre ktorých žiť znamená čítať), Blázon? (o zážitku, ktorý zmenil život hrdinu na neuhasiteľný smäd po tom, ktorý ho miluje), Starý dlh (o ženských a feministických otázkach a závislosti; krížová cesta reality), Svedomie (autor v nej uvažuje, k čomu môžu priviesť človeka výčitky svedomia), Odpustenie (druhá poviedka zo života bezdomovcov – o tom, že aj v tele dokaličený človek môže byť vnútorne krásny a za svoju vytrvalosť bude odmenený) a Chlapec v okne (poviedka inšpirovaná pobytom spisovateľa v Afrike; misionár sa stretáva s chlapcom, ktorý chce byť jeho priateľ).
• 2019 – Život v Božej moci – 37 beletrizovaných príbehov s nábožensko-motivačnými prvkami, ISBN 978-80-972010-3-6
• 2022 – Zápisky nevojaka, 1. diel. ISBN 978-80-972010-4-3. Autor v knihe predstavuje spoločenský román, ktorý odzrkadľuje stav spoločnosti po páde komunizmu a na začiatku budovania Slovenskej republiky III (podľa interpretácie autora prvá SR 1939, druhá Slovenská socialistická republika 1969 v rámci ČSSR a tretia SR 1993). Nosnou dejovou líniou je vojenská prezenčná služba Jakuba Jána Ragala. Hlavný hrdina síce nosí uniformu, ale vo vnútri sa necíti byť vojakom. On a jeho spoločníci riešia existenciálne otázky života a smrti a spytujú sa, či existuje Boh, alebo je to len idea. Pýtajú sa, čo je pravda, sloboda, zákon, či svedomie v človeku. Román je o boji dobra a zla v ľuďoch, a je určený čitateľom, ktorý hľadajú zmysel života a jeho cieľ.^[24]
• 2023 – Zápisky nevojaka, 2. diel. ISBN 978-80-972010-9-8. Pokračovanie epopeje, druhý a zároveň záverečný diel, v ktorom vrcholí činnosť záporného hrdinu Ignáca Leporisa, ale taktiež vývoj platonického ľúbostného vzťahu Jakuba Jána a Emílie Belanovej. Boj Dobra a Zla (stelesnenie v pánovi Milučkom) kulminuje. Vedľajší hrdina Jaroslav Kubinec po dlhom hľadaní nachádza zmysel života. Dej je plný filozofických a dejinných vsuviek podobne ako v prvej časti.^[25]

Cestopisyupraviť | upraviť zdroj

• 2016 – Toto je skutočná Afrika (Život ľudí v Ugande),^[26] ISBN 978-80-972010-2-9
• 2018 – Život kresťana u moslimov v Ázii – autorove zážitky z misijnej cesty po Pakistane,^[27] ISBN 978-80-972010-5-0

Vedecké monografieupraviť | upraviť zdroj

• 2016 – Sviatky Boha 1 (Pascha – Pesah, Šavuot, Sukot), ISBN 978-80-972010-1-2
• 2020 – Sviatky Pána 2 (Roš ha-Šana, Jom Kipur, Chanuka - Vianoce a Purim), ISBN 978-80-972010-6-7

Rozhovory so spisovateľomupraviť | upraviť zdroj

• Svedectvo z misijnej cesty z Afriky, Rádio Regina – Slovenský rozhlas v relácii Duchovné horizonty, redaktorka Marta Franeková, odvysielaný 12. júla 2015.
• Stál v Afrike na rovníku: Misia u ľudí z kmeňa Bakonzo (otázky kládla redaktorka Viera Dusíková), In: Piešťanský denník, 21. augusta 2015, (prvá časť, druhá časť).
• Uvidel viacero tvárí moslimského Pakistanu (V. Dusíková), In: Piešťanský denník, 14. apríl 2016, (Piešťanec učil...).
• So Štefanom Patrikom Kováčom do Pakistanu, rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, 5 častí, október – november 2016.
• Byť šťastnou rodinou dnes, svedectvo o živote v rodine, rozhovor s redaktorom Jánom Heribanom, Lúmen fórum, máj 2018.
• Svedectvo o manželstve, rozhovor s kňazom – redaktorom O. Martinom, Rádio Mária, 12. február 2020.
• So Štefanom Patrikom Kováčom do Indie, rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, november 2020.
• Západné ideológie idú proti histórii (s redaktorkou SNN Evou Siskovou), In: Slovenské národné noviny, roč. 36, 4. september 2021, č. 18, str. 4.
• V Afrike žijú šťastnejšie, aj keď nič nemajú (s redaktorkou Tatianou Michalkovou), rozhovor pre portál terajsok.sk, 23. október 2022.^[28]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Štefan Patrik Kováč – o autorovi.