Štefan Suroviak
Poslanec zastupiteľstva Považskej župy
V úrade 1923 – 1928
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1939
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade 1939 – 1945
Biografické údaje
Narodenie	10. november 1892 Pribiš, Slovensko
Úmrtie	17. jún 1950 (57 rokov) Piešťany, Slovensko
Politická strana	HSĽS
Profesia	železničiar
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Politický portál  Biografický portál

Štefan Suroviak (* 10. november 1892, Pribiš – † 17. jún 1950, Piešťany) bol významný železničiarsky predák a politik HSĽS v období medzivojnového Československa a Slovenského štátu.

Ľudovú školu absolvoval v Spišskej Novej Vsi. Ďalej študoval na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Pre svoje národné presvedčenie mu nebolo umožnené maturovať, takže musel štúdia dokončiť neskôr. Ako absolvent strednej školy nastúpil na službu na železnici v Poprade, odkiaľ sa neskôr presunul do Žiliny.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval k 71. pešiemu slovenskému pluku v Trenčíne a po dvojmesačnom vojenskom výcviku bol zapojený do bojov na ruskom fronte. Počas bojov bol zajatý, avšak zo zajatia neskôr utiekol a opäť nastúpil k svojmu pluku v meste Kragujevac, kde sa stal svedkom popravy 42 slovenských vojakov (známa ako vzbura v Kragujevaci). Neskoršie bol ustanovený za veliteľa železničnej stanice v čiernomorskom meste Mariupoľ, kde zotrval do konca vojny.

Po vzniku Československa pracoval opäť na železnici v Žiline. Tu sa začal aj verejne angažovať. V Žiline 2. novembra 1919 spolu s niekoľkými slovenskými úradníkmi založil samostatnú odborovú organizáciu pre slovenských zamestnancov železníc Zväz slovenských železničiarov. V zväze najskôr pôsobil ako zapisovateľ, neskôr tajomník a od roku 1922 pôsobil ako predseda zväzu.^[1] Okrem toho v roku 1921 založil a vydával odborný časopis Hlas slovenských železničiarov.^[2]

Bol stúpencom politického kurzu Slovenskej ľudovej strany a jej predsedu Andreja Hlinku. Vo voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923 bol za SĽS zvolený za poslanca zastupiteľstva Považskej župy.^[3] V parlamentných voľbách 1925, 1929 a 1935 bol za HSĽS zvolený (za XVII. volebný kraj) za poslanca československého parlamentu. Počas troch volebných období pôsobil vo viacerých parlamentných výboroch, napr. v rozpočtovom, dopravnom alebo kultúrnom výbore.^[4]

Politicky aktívny bol aj po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938 je ako predseda Zväzu Slovenských železničiarov zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny (v rámci jednotnej 100-miestnej kandidátky získal lukratívne trináste miesto). V sneme pôsobil počas celej existencie Slovenského štátu a zároveň bol predsedom jeho technicko-dopravného výboru.^[5]

Zväz slovenských železničiarov sa neskôr pretransformoval a stal súčasťou Združenia štátnych a verejných zamestnancov, ktorý sa stal jedinou odborovou organizáciou štátneho a verejného zamestnanectva. Keďže sa Štefan Suroviak tejto problematike venoval vyše dvadsať rokov a bol starým a vplyvným funkcionárom strany, bolo logické, že bol Jozefom Tisom menovaný do čela tejto stavovskej organizácie.^[6]

V apríli 1945 bol ako „kolaborant“ zo železníc prepustený.^[7] V rámci retribučného súdnictva bol za svoju činnosť v rokoch 1938 – 1945 odsúdený na 8 rokov odňatia slobody a konfiškáciu celého majetku.^[8]

1. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
2. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
3. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
4. ↑ Stefan Suroviak . www.psp.cz, . Dostupné online.
5. ↑ Digitálna knižnica - dokument . www.nrsr.sk, . Dostupné online.
6. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
7. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
8. ↑ Štefan Suroviak | Rehabilituj.sk – pravda sa nebojí skúmania! . rehabilituj.sk, . Dostupné online.