A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Francúzska republika République française
| |||||||||
Hymna: Marseillaisa | |||||||||
Motto: Liberté, égalité, fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo) | |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha
|
889,898 km²
| ||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Štátny útvar | |||||||||
Vznik
|
27. október 1946
| ||||||||
Zánik
|
4. október 1958
| ||||||||
|
Štvrtá francúzska republika je obdobie dejín Francúzska od 21. októbra 1946 do 4. októbra 1958.
Štvrtá republika dokázala previesť Francúzsko mnohými politickými, sociálnymi i zahraničnopolitickými krízami, začala proces integrácie Európy a francúzsko-nemeckého uzmierovania. Rekonštrukcia krajiny po vojne prebehla rýchlo a demografická krivka stúpala rýchlejšie než kedykoľvek predtým v dejinách Francúzska. Ale nestabilita a slabosť režimu, jeho neschopnosť prijímať zásadné rozhodnutia a presadiť jasný náhľad na problémy ju odsúdili k zániku vo chvíli, keď musela čeliť alžírskej kríze.
Situácia vo Francúzsku po oslobodení Paríža
Dočasné riešenia, ktoré nasledovali po oslobodení Paríža 25. augusta 1944, ukončila voľba Rady republiky a prezidenta, ktorým sa stal socialista Vincent Auriol. Vláda, ktorá bola zostavená Paulom Ramadierom, ostala v duchu tzv. tripartizmu, čo znamenalo spoluprácu koalície komunistov, socialistov a ľudových republikánov. Komunisti sa však proti takejto forme politiky búrili, čo bola príležitosť pre predsedu Rady republiky na odvolanie ich ministrov dekrétom z 5. mája 1947. Tretia sila (Troisième force) mala jednotný program: obrana režimu a podpora vytvorenia Atlantického spolku na obranu proti sovietskej hrozbe. Neustále však dochádzalo k problémom, pretože vlády boli labilné a veľmi rýchlo sa striedali. K zmene dochádza po voľbách v roku 1951 z politických dôvodov. Odchod socialistov z Tretej sily ju zbavuje jej prevahy. Nová vláda je orientovaná stredne pravicovo a 6. marca 1956 sa predsedom Rady republiky stáva nezávislý Antoine Pinay, ktorý si priazeň voličov získal otvoreným vystupovaním a stabilizáciou franku, teda aj francúzskej ekonomiky. Neúspech RPF má za následok čiastočný odchod Charlesa de Gaulla z politiky, ktorý však dosiahol zamietnutie CED – jednotný systém obrany Európy, vrátane jednotnej európskej armády.
Vláda Pierra Mendès France
Pierre Mendès France sa zapísal do dejín francúzskej politiky ako zosobnenie krízy IV. republiky. Vždy sa opieral o referendum, zaujímalo ho stanovisko národa, nie politický názor. Za veľkej podpory gaullistov, ľavicového stredu a ostatnej ľavice zredukoval počet ministrov z 38 na 29, získal podporu národa, či vybudoval školské zázemie. Medzi jeho najväčšie zásluhy však patrí dohoda o uzavretí mieru v konflikte medzi Indočínou a Viet Minhom, ku ktorej doslova prinútil bojujúce strany. Táto bola podpísaná 20. júla 1954 v Ženeve. 1. novembra 1954 sa začali národnooslobodenecké boje v Alžírsku, ktoré veľká väčšina Francúzov považovala za francúzsku oblasť. Mendès sa pokúšal o oslobodenie Alžírska, no tým si iba vyslúžil ďalšie urážky, po ktorých nasledoval tvrdý úder od politikov vtedajšej IV. republiky. 4. februára 1955 bola táto vláda zvrhnutá komunistami, umiernenými, MRP a niektorými radikálmi, ktorí mu nedali možnosť brániť sa. V roku 1955 toto rozhodnutie ľutuje 54 % Francúzov. On sám odmietal pojem “mendésizmus”, no ten sa vžil a ovplyvnil nejedného politika aj po jeho smrti v roku 1982.
Alžírska otázka
Politické fungovanie pokračovalo vládou ministra financií Edgara Faura. Počas tohto obdobia boli začaté viaceré rokovania vedúce k “nezávislosti v rámci vzájomnej závislosti”. Faure dúfa, že sa na základe nových parlamentných volieb verejnosť vyjadrí k alžírskej otázke. Zákon v ústave, ktorý hovorí, že ak sa udejú dve a viac vládnych kríz v období kratšom než je osemnásť mesiacov, mu umožňuje rozpustenie Národného zhromaždenia a usporiadanie predčasných parlamentných volieb. Tento návrh je však ostro kritizovaný radikálmi a ľavičiarmi, ktorí napokon vo voľbách aj napriek nedosiahnutiu nadpolovičnej väčšiny vyhrávajú.
Do funkcie je uvedený socialista Guy Mollet, ktorý v prejave prehlásil, že po prijatí prímeria a slobodných voľbách je pripravený uznať alžírsku svojbytnosť. Akákoľvek iniciatíva v tomto smere však nie je umožnená nátlakom francúzskych osadníkov na území Alžírska.
Rámcový zákon a návrat Charlesa de Gaulle
V marci 1956 je vládou uznaná nezávislosť Maroka a Tuniska, navyše je prijatý tzv. “rámcový zákon” (23. júl 1956), ktorého cieľom je vývoj oblastí Zámorské územie (Francúzsko), teda aj Alžírska. Situácia v Alžírsku však sťažuje legislatívny priebeh. Následne Molletova vláda pripravuje zákon, tzv. Loi- cadre Deferre, ktorý po etapách pripravuje dekolonizáciu Čiernej Afriky a Madagaskaru. Po páde jeho vlády sa zákon snaží presadiť ešte Maurice Bourgès-Maunoury, ale podarí sa to až radikálovi menom Félix Gaillard, ktorý ho ale musí pozmeniť v zmysle zmiernenia vo vzťahu k Alžírsku. V januári 1958 sa konflikt presúva aj do susedného Tuniska, čím sa začína štvortýždenná vládna kríza, ktorá vypovedá o neschopnosti vlády riešiť zásadné otázky. 13. mája 1958 je menovaná vláda Pierra Pflimlina, ktorý má v alžírskej otázke čisto liberalizačné záujmy, čo znepokojuje francúzskych generálov Alžíru, ktorí preto iniciujú povstanie. Predstavitelia francúzskej armády vystupujú z tradičnej neutrality a navyše požadujú návrat Charlesa de Gaulla k moci. Ten 15. mája 1958 prehlasuje, že je pripravený zhostiť sa tejto úlohy a tým prispieva k urýchleniu rozkladu režimu IV. republiky. Do úradu je znovu uvedený 1. júna 1958.
Referencie
- Toucheboeuf, B., Goetschel, P., 2004, La Quatrième République- inédit. Le Livre de Poche, Paris
- Barreau, J., 2012, Toute l'histoire de France. Le livre de Poche, Paris
- Ferro, M., 2006, Dějiny Francie. Nakladatelství Lidové noviny, Praha
- Alžírska vojna- stručný prehľad diania v rokoch 1924-1962
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie vo Francúzsku
21. storočie vo Francúzsku
Akádia
Archeológia vo Francúzsku
Archeologické lokality vo Francúzsku
Bývalé regióny vo Francúzsku
Bitky vo Francúzsku
Dynastia Artois
Štvrtá francúzska republika
Ženevská konferencia (1954)
Aachenský kongres (1818)
Abbevillien
Acheuléen
Albigénstvo
Alsasko-Lotrinsko
Anjouovská ríša
Augustové dekréty
Avignonské zajatie
Bartolomejská noc
Bastila
Bitka pri Kreščaku
Bitka pri Pavii (1525)
Bitka pri Poitiers (1356)
Citoyen
Code civil (Francúzsko)
Dauphin (šľachtický titul)
Dejiny Francúzska
Deklarácia práv človeka a občana (1789)
Dekrét zo dňa 18. marca 1793, ktorým sa trestá každý, kto by navrhol agrárny zákon
Devolučná vojna
Dreyfusova aféra
Forces françaises libres
Francúzska západoindická spoločnosť
Francúzske korunovačné klenoty
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Francúzsky právny systém v období Francúzskej revolúcie
Francúzsky revolučný kalendár
Franská ríša
Fronda
Generálne stavy (Francúzsko)
Hugenoti
Invalidovňa
Júlová revolúcia (1830)
Jeu de paume
Jules Mazarin
Kapetovci
Karolovci
Le Chapelierov zákon
Máj 1968 v Paríži
Maginotova línia
Malá dohoda
Merovejovci
Napoleonské vojny
Noëlle-Catherine Verlée
Normanské vojvodstvo
Nové Francúzsko
OAS
Operácia Cobra
Parížska komúna (1871)
Piata francúzska republika
Prusko-francúzska vojna
Résistance
Rúrska kríza
Reštaurácia (Francúzsko)
Saigonské zmluvy
Schumanov plán
Senegalskí strelci
Solutréen
Valdénstvo
Veľká francúzska revolúcia
Verdunská zmluva
Vojna o španielske dedičstvo
Zoznam dôležitých osobností z obdobia Francúzskej revolúcie a vlády Napoleona Bonaparta
Zoznam francúzskych kráľovien a cisárovien
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk