Švédsko-francúzska vojna je posledná a zároveň najkrutejšia fáza tridstaťročnej vojny. Trvala v období 1635-1648.

Priebeh vojny

Začala sa vyhlasením vojny cisára Ferdinanda II. Francúzsku roku 1635. V 30. rokoch Francúzsko posúvalo svoje pozície až k Porýniu, ktoré aj mocensky ovládlo. Vojna s Habsburgovcami sa stala nevyhnutná. Roku 1635 Francúzsko uzavrelo zmluvu so Švédskom, v ktorej sa zaviazalo, že vstúpi do vojny po jeho boku. V tom istom roku Francúzsko napadlo španielske Nizozemsko a následne zaútočilo na španielske Milánsko. Švédsko zároveň dosiahlo úspechy na nemeckom bojisku. Po týchto úspechoch podpísalo Francúzsko so Švédskom nové spojenectvo, trvajúce až do konca vojny. Švédi dosiahli opäť niekoľko pozoruhodných úspechov (ťaženie Banéra do Čiech roku 1639), ale po presunutí časti armády na pomoc Francúzom zostali v ríši Švédi osamotení. Vojnové udalosti ukázali, že ani jedna strana nie je schopná dosiahnuť rozhodujúce viťazstvo. Francúzsko sa preto usilovalo o dojednanie celoeurópskeho mieru. Na začiatku 40. rokov však malo Švédsko výhodnú pozíciu, pretože v októbri 1643 jeho vojská stáli pred Prahou, a uzavrelo spojenectvo so sedmohradským kniežatom Jurajom Rákocim.^[1]

Koniec vojny

V celom ďalšom období zostala iniciatíva vo švédskych rukách. Roku 1648 však bol podpísaný Vestfálsky mier, práve keď švédske vojská stáli pred Prahou a keď sa švédsky generál Wrangler po dobytí celého Bavorska chystal tiahnuť na Viedeň.^[1]

Referencie