Železničná trať Lhasa – Žikace spája hlavné mesto Tibetskej autonómnej oblasti (TAO), Lhasu, s druhým najväčším mestom TAO, Žikace.

Výstavba trate s dĺžkou 253 km začala v roku 2010 a celá sa nachádza v nadmorskej výške 3600 - 4 000 m n. m. Železnica bola slávnostne otvorená 15. augusta 2014 a prvá vlaková súprava z Lhasy vycestovala o deň neskôr. Následné predĺženie počíta s ďalším približovaním k hraniciam s Indiou a Nepálom a následným medzinárodným prepojením^[1].

Na úseku bolo vybudovaných 96 mostov v celkovej dĺžke 45 km a 29 tunelov s celkovou dĺžkou 70 km. Celkom tunely a mosty predstavujú 45% z celkovej dĺžky úseku. Trať má 14 zastávok, z toho osobné vlaky obsluhujú len 6 staníc. Ostatné zastávky slúžia iba nákladným vlakom. Počas výstavby železnice bolo pozdĺž úseku vyťažené množstvo nerastných surovín a odvezených do čínskeho vnútrozemia. Vlaky z Lhasy do Žikace a späť jazdia len raz denne a cesta trvá tri hodiny.

Staničenie

• Lhasa: 0 km
• Cena: 33 km (Táto zastávka bude obsluhovať aj železnicu do Ňingthri, ktorá sa začala budovať v roku 2014.)
• Čhušur: 56 km
• Ňemo: 103 km
• Rinpung: 151 km
• Žikace: 253 km

Výstavba úseku vyvolala protesty zo strany Tibeťanov, ktorí sa obávajú prílivu čínskych migrantov do regiónu^[2].

Referencie

1. ↑ 北京 计划 将 青藏 铁路 向南 延伸 到 印度 (Peking plánuje tibetskú železnicu predĺžiť do Indie, čínsky), 24.07.2014
2. ↑ Lhasa-Shigatse rail line threatens cultural identity of Tibet, anglicky, 25.7.2014

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Lhasa–Žikace na českej Wikipédii.