Žerotín (hrad)

	Žerotín
	zrúcanina hradu
	Fragmenty oboch palácových nároží
Štát	Česko
Kraj	Úsťanský
Okres	Louny
Obec	Žerotín
Štýl	gotika
Materiál	opuka
Vznik	1. polovica 13. storočia
Zničený	švédskym vojskom 1639
Súčasný majiteľ	Obec Žerotín
Pôvodný majiteľ	Ratibor zo Žerotína
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	Žerotín
Účel	obrana, správa panstva, rezidencia
Rod	Žerotínovci, z Hazmburka, Doupovcovci z Doupova
	Wikimedia Commons: Žerotín (castle ruin)
	Geografický portál

Hrad Žerotín bol šľachtický hrad bergfritového typu, vystavaný na návrší v obci Žerotín (predtým Žirotín) pravdepodobne v 1. polovici 13. storočia Habartom zo Žirotína, spoločne s mestečkom Panenský Týnec (do 16. storočia nazývaným tiež Žirotský Týnec). Dnes je hrad zrútený.

Dejiny hradu

Žerotín patrí k najstarším šľachtickým hradom v Čechách. Po prvýkrát sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1250, kedy sa podľa neho píše šľachtic Ratibor.^[1] Vlastislavici, ku ktorým Ratibor patril, získali v roku 1239 Panenský Týnec. Medzi týmito dvoma rokmi bol zrejme v susedstve Týnca postavený hrad Žerotín, podľa ktorého sa rod jeho staviteľov písal až do svojho vymretia v polovici 15. storočia. Žerotín sa ale pôvodne volal Žirotín a rovnako tak rodina mala prídomok "zo Žirotína". Neskoršia literatúra transkripciu mena zmenila na Žerotín a rod na Žerotínov, čím vznikla možná zámena s rovnomenným moravským rodom. Ďalším písomne doloženým majiteľom hradu bol Habart zo Žirotína, ktorý pôsobil v rokoch 1287–1297 ako prísediaci na krajinskom súde.^[2] Pravdepodobne on založil kláštor klarisiek v Panenskom Týnci, ktorý potom jeho synovia Plichta zo Žirotína, Jaroslav a Habart roku 1321 nadali nehnuteľným majetkom.^[3] Jaroslav a Plichta bojovali na strane rádu nemeckých rytierov v Prusku. Plichta, považovaný v svojej dobe za predného rytiera, padol roku 1322 v bitke pri Mühldorfr. Na začiatku 15. storočia predal Plichta zo Žirotína svoju polovicu hradu Oldřichovi Zajícovi z Hazmburka.^[4] V 60. rokoch 15. storočia už vlastnili Hazmburkovci hrad celý. Roku 1467 zomrel posledný člen rodu, Jaroslav zo Žirotína. Na začiatku 16. storočia bol pánom na Žerotíne Čeněk Míčan z Klinštejna, potom Petr Chotek z Vojnína a následne Jindřích Brozanský z Vřesovic. V 80. rokoch 16. storočia ho odkúpili Doupovcovci z Doupova.

Vďaka svojej polohe blízko krajinskej cesty spájajúcej Prahu s nemeckými krajinami a relatívne schodnému prístupu bol hrad, prestavaný v 2. polovici 16. storočia, stále obývaný. Na začiatku 17. storočia tvoril Žerotín jednotné panstvo spolu s Vraným. Za účasť na stavovskom povstaní bol dvor Žerotín s hradom a rovnomennou dedinou skonfiškovaný Vilémovi Vojtěchovi Doupovcovi aj napriek tomu, že počas povstania prišiel o život. Roku 1623 panstvo zakúpil Jan Zdeněk z Mitrovic, ktorý bol manželom Kataríny, sestry Viléma Vojtěcha. Pri vpáde švédskych vojsk roku 1639 bol hrad zničený a spoločne s kláštorom Panenský Týnec vypálený. Od tej doby prestal byť obývaný. Roku 1673, kedy panstvo kupuje Ferdinand Popel z Lobkovic, bol už spustlý a neobývateľný. Roku 1678 predal Ferdinand panstvo Gundakarovi z Ditrichštejna, ktorý ho zlúčil s panstvom budyňským. Hrad bol postupne rozoberaný miestnym obyvateľstvom na stavbu domov. Na vnútornom vale roku 1857 zriadili Ditrichštejnovci sušiareň sliviek a valy s rozvalinami boli vysadené orechmi a čerešňami.^[5]

Stavebná podoba hradu

Stanovisko vybrané pre stavbu hradu poskytuje minimálnu prírodnú ochranu. To bolo treba kompenzovať výrazným vonkajším opevnením. Hrad bol preto obohnaný mohutným, dodnes viditeľným dvojitým valom s priekopami. Kamenná hradba, ktorou bol hrad nepochybne obohnaný, sa nedochovala. Hradné jadro tvorí ovál s rozmermi 30 x 45 metrov. Jeho obytná časť sa skladala z paláca a naproti nemu umiestnenej obrannej veže (bergfritu), ktorá mala zrejme atypický štvorcový pôdorys ś rozmermi 8 x 8 metrov.^[6] Z tejto veže sú viditeľné len terénne relikty.

Palác bol obdĺžnikovou stavbou orientovanou severojužne. Zachovali sa z neho dva črepy muriva a pivnica. Severný relikt je vysoký 6,5 metra, hrúbka steny činí 1,8 metra. Vonkajšie severné nárožie je pokryté pôvodnou renesančnou omietkou. Južný relikt má rovnakú výšku ako severný, murivo je o 20 centimetrov užšie. Zvyšky lístočkového sgrafita na omietke sú viditeľné len sporadicky. Palác bol v celej dĺžke podpivničený. Novodobým vchodom z 19. storočia je dnes prístupná jeho stredná a severná časť. Väčšina pivnice je klenutá valenou klenbou z doby úpravy hradu v 16. storočí.

Prístup k hradu

Do Žerotína vedie modrá a zelená turistická značka. Hrad sa nachádza na severozápadnom okraji obce, jeho areál je obkolesený miestnou komunikáciou. Prístupy do hradu sú dva: z miestnej komunikácie od severu a od východu cez oba valy okolo reliktu bergfritu. Je pravdepodobné, že sa v tomto druhom prípade jedná o pôvodný prístup do hradu.

Galéria

Hrad v roku 1822 na kresbe Josefa Šemberu
Južné nárožie paláca
Detail omietky na vonkajšej stene južného nárožia paláca
Severné nárožie paláca
Novodobý vchod do pivnice

Referencie

↑ Záruba,František, Hrad Žerotín, Castellologica bohemica 10, 2006, s. 147-156, ISBN 80-86124-66-5
↑ Heber, František Alexander, České hrady, zámky a tvrze, sv. 2, severní Čechy, ed. Bukačová, Irena, Argo, Praha 2006, s. 469, ISBN 80-7203-791-9
↑ Vlček, Pavel, Sommer, Petr, Foltýn, Dušan, Encyklopedie českých klášterů, Libri, Praha 1997, s. 410, ISBN 80-85983-17-6
↑ Sedláček, August, Hrady, zámky a tvrze Království českého. Rakovnicko a Slánsko, díl 8, Praha 1891, s. 222
↑ Anděl, Rudolf a kol., Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, sv. 3, severní Čechy, Praha 1984, s. 542.
↑ Durdík, Tomáš, Encyklopedie českých hradů, Libri, Praha 1995, s. 335, ISBN 80-901579-8-X.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žerotín (hrad) na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žerotín (hrad)

Pozri aj

Plichta zo Žerotína

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Záruba,František, Hrad Žerotín, Castellologica bohemica 10, 2006, s. 147-156, ISBN 80-86124-66-5

[2] Heber, František Alexander, České hrady, zámky a tvrze, sv. 2, severní Čechy, ed. Bukačová, Irena, Argo, Praha 2006, s. 469, ISBN 80-7203-791-9

[3] Vlček, Pavel, Sommer, Petr, Foltýn, Dušan, Encyklopedie českých klášterů, Libri, Praha 1997, s. 410, ISBN 80-85983-17-6

[4] Sedláček, August, Hrady, zámky a tvrze Království českého. Rakovnicko a Slánsko, díl 8, Praha 1891, s. 222

[5] Anděl, Rudolf a kol., Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, sv. 3, severní Čechy, Praha 1984, s. 542.

[6] Durdík, Tomáš, Encyklopedie českých hradů, Libri, Praha 1995, s. 335, ISBN 80-901579-8-X.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]