Žiabronôžky (lat. Anostraca) je rad vodných kôrovcov. Rody z tohto radu, pokiaľ vôbec majú slovenské meno (t.j. najmä rody Artemia, Branchinecta, Branchipus, Chirocephalus, Pristicephalus, Streptocephalus, Siphonophanes a Tanymastix) sa po slovensky nazývajú žiabronôžka.

Ide o veľmi primitívne kôrovce, ktorých telo je zložené z ešte málo diferencovaných somitov. Kutikula je mäkká, neobsahuje takmer žiadny CaCO₃. Hlava, ktorá nezrastá so žiadnym hrudným somitom, má ešte naznačenú segmentáciu – je prítomný šev medzi neurocephalonom a gnathocephalonom, a niekedy i šev oddeľujúci mandibulárny segment od ostatnej hlavy! Na hlave je rudimentálne naupliové očko, žložené oči na stopkách, druhotne nečlánkované nitkovité tykadielka a tykadlá, ktoré sú silné, u samíc jednočlánkové a u samcov dvojčlánkové, klieštikovité. Tykadlá samcov slúžia na prichytenie samice pri kopulácii. Mandibuly sú silné, no 2 páry maxíl sú zakrpatené. Hrudné nôžky sú veľmi blízke parapódiám – majú jediný kĺb a sú napínané tlakom hemolymfy! Veľkú primitívnosť žiabronôžok potvrdzuje i fakt, že ich nôžky sú funkčne nediferencované, podobne ako u Polychaeta – slúžia na pohyb, dýchanie, filtrovanie planktónnej potravy z vody, a sú na nich aj zmyslové senzily.

Príklady u nás známych druhov sú žiabronôžka soľná (Artemia salina), žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa), žiabronôžka letná (Branchipus schaefferi), žiabronôžka slovenská (Chirocephalus slovacicus) a žiabronôžka panónska (Pristicephalus carnuntanus).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiabronôžky
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Žiabronôžky

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.