Židovská poriadková služba (nem. Jüdischer Ordnungsdienst), tiež známa pod názvom Židovská polícia bola kolaborantská policajná jednotka vytvorená Judenratom (židovskou radou) v židovských getách počas druhej svetovej vojny a podliehajúca nacistickým rozkazom.

Členovia poriadkovej služby nemali oficiálne uniformy, často nosili len identifikačnú pásku na rukáve a nemali povolené držať strelné zbrane. Primárne ich Nemci využívali na zabezpečenie deportácií ostatných Židov do koncentračných táborov.

Do poriadkovej polície boli vyberaní jedinci, ktorí mali obvykle malé väzby s komunitami, na ktoré dohliadali (to platilo zvlášť po začiatku deportácií do koncentračných táborov) a na ktorých teda bolo spoľahnutie, že budú poslúchať nemecké rozkazy. Prvým veliteľom polície vo varšavskom gete bol Józef Szeryński, poľsko-židovský policajný plukovník a konvertita na kresťanstvo. Zmenil si meno zo Szenkman na Szeryński a rozvinul sa u neho antisemitický postoj. Prežil atentát vykonaný členom Židovskej polície Jisraelom Kanalom. V getách, v ktorých Judenrat odporoval nemeckým rozkazom (ako napríklad v Lucku), bola Židovská polícia často používaná na ovládnutie Judenratu, alebo ho nahradila.

Jedna z najväčších policajných jednotiek bola vo Varšavskom gete, kde Poriadková služba mala zhruba 2500 mužov. V Lodžskom gete ich bolo okolo 1200 a v Ľvovskom gete 500.

Poľsko-židovský historik a archivár varšavského geta Emanuel Ringelblum popísal krutosť polície ako:

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská pořádková služba na českej Wikipédii.

• Vzťahy medzi Judenratom a Židovskou políciou (pdf)
• Židovská polícia v koncentračnom tábore Westerbork (fotografia)
• Stanica Židovskej polície v 4. okrsku varšavského geta (fotografia)