Žulovská pahorkatina
geomorfologická oblasť
Boží hora, najvyšší vrch oblasti
Štáty	Česko,   Poľsko
Nadradená jednotka	Krkonošsko-jesenická subprovincia
Susedné jednotky	Rychlebské hory Vidnavská nížina Zlatohorská vrchovina
Podradené jednotky	Černovodská pahorkatina Tomíkovická pahorkatina
Súradnice	50°19′32″S 17°08′14″V / 50,3256931°S 17,1372119°V / 50.3256931; 17.1372119
Najvyšší bod	Boží hora
- výška	527,4 m n. m.
Rozloha	117,32 km² (11 732 ha)
Geologické zloženie	žula, granodiorit
Oblasť na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Žulovská pahorkatina je geomorfologický celok v juhovýchodnej časti Krkonošsko-jesenického podhoria, ležiaci v okrese Jeseník v Olomouckom kraji.

Celok sa rozkladá zhruba medzi obcami Bernartice (na severe), Vidnava (na severovýchode), Stará Červená Voda (na východe), Vápenná (na juhu) a Vlčice (na západe). Úplne vnútri celku leží mesto Žulová a obce Černá Voda a Kobylá nad Vidnavkou.^[1]

Členitá pahorkatina sa skladá z žúl a granodioritov žulovského plutónu. V strednom pleistocéne bola zaľadnená kontinentálnym ľadovcom s teplou bázou. Kopovitý povrch holoroviny (etchplén) tvorený nízkymi exfoliačnými klenbami (ruwarmi) bol čiastočne zmenený v guliakovú krajinu. Nad plochý povrch sa dvíhajú vysoké ostrovné hory (vysoké exfoliačné klenby - bornhardty) s početnými tvarmi zvetrávania a odnosu žuly (izolované skaly, skalné misy, žliabkové škrapy, tafoni, žokovité balvany a pod.), početné hrance, na okraji pri obci Vidnava hlboké tropické zvetraliny (kaolíny), pri obci Supíkovice zvyšky tropického krasu, početné mramorové a žulové kameňolomy, mozaika polí, lúk a lesíkov (smrekové a borovicové porasty).^[2]

Celok Žulovská pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demeka IVD-2) patrí do oblasti Krkonošsko-jesenického podhoria. Ďalej sa členia na okrsky Tomíkovická pahorkatina (IVD-2-1) na severozápade a Červenovodská pahorkatina (IVD-2-2) na juhovýchode.^[2]

Pahorkatina susedí s jedným celkom Krkonošsko-jeseníckeho podhoria (Vidnavská nížina na severozápade) a s dvoma celkami Jesenickej podsiete (Rychlebské hory na juhozápade a Zlatohorskej vrchoviny na juhovýchode) . Na východe je obmedzená česko-poľskou štátnu hranicou.^[2]

Geomorfologické členenie Žulovskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:

Najvyšším vrcholom Žulovskej pahorkatiny je Božia hora (527,4 m n.m.).

• Boží hora (527 m), Černovodská pahorkatina
• Borový vrch (487 m), Černovodská pahorkatina
• Kaní hora (476 m), Tomíkovická pahorkatina
• Bukový vrch (425 m), Černovodská pahorkatina
• Lánský vrch (423 m), Tomíkovická pahorkatina
• Smolný vrch (404 m), Černovodská pahorkatina
• Jahodník (379 m), Černovodská pahorkatina

1. ↑ Žulovská pahorkatina na Mapy.cz
2. ↑ ^{a b c} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.

• Geomorfologické členenie Česka

• Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žulovská pahorkatina na českej Wikipédii.