Žurnalistická (novinárska) etika je súhrnné pomenovanie písaných aj nepísaných noriem, ktoré sa uplatňujú v žurnalistike. Patria sem predovšetkým etické kódexy, ktoré prijímajú ako jednotlivé redakcie, tak organizácie alebo štátne inštitúcie, aby novinárom poskytli usmernenia, ako sa rozhodovať v každodenných etických otázkach.

V novinárskej etike sa spolu stretáva sloboda slova (zaručená na Slovensku Listinou základných ľudských práv a slobôd, v USA Prvým dodatkom Ústavy) s obecnou mierou vkusu, ochranou súkromia, ochranou práva na česť a dôstojnosť a zodpovedným hľadaním objektívnej pravdy.

Dejiny

• Od 19. storočia sa ľudia začínajú na tlač (predovšetkým yellow-papers) pozerať s dešpektom kvôli nedostatku zodpovednosti
• V roku 1918 vo Francúzsku vychádza Charta novinára
• V roku 1926 v USA vychádza etický profesijný kódex
• V roku 1947 v USA vychádza správa Komisie pre slobodu tlače, ktorá kladie dôraz na princíp slobody tlače spoločne s princípom spoločenskej zodpovednosti tlače (Bordeaux)
• 1954 vzniká Medzinárodná federácia novinárov
• Pod záštitou organizácie UNESCO sa v Paríži a Prahe koná konferencia, ktorá vydáva Medzinárodné zásady žurnalistickej etiky
• Deklarácia ministrov štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii o politike hromadných oznamovacích prostriedkov konanej v Prahe v decembri 1994 uznáva v bode 11 c, že „novinári majú právo prijímať svoje vlastné samoregulačné normy, napr. vo forme etického kódexu.“ Tak je stanovené právo na samoreguláciu.

Slovensko

V roku 2001 vznikla Asociácia na ochranu novinárskej etiky.^[1]

Referencie

1. ↑ O nás – Asociácia na ochranu novinárskej etiky . . Dostupné online.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žurnalistická etika na českej Wikipédii.