3753 Cruithne
planétka
Objavenie A
Objaviteľ	D. Waldron
Dátum objavenia	10. október 1986
Označenie planétok	1986 TO B
Orbitálne (obehové) vlastnosti C Epocha JD 2 445 600,5
Excentricita (e)	0,5147285
Perihélium (q)	0,4840700 AU
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i)	19,8177163°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)	125,7972825°
Argument perihélia (ω)	43,5475427°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery	5 km
Absolútna veľkosť	15,10
Albedo	0,15
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

3753 Cruithne je planétka s priemerom 18 km, ktorú objavil amatérsky astronóm Duncan Waldron 10. októbra 1986.

Patrí do skupiny Aten planétok, ktorých obežné dráhy sa nachádzajú blízko dráhy Zeme a časť alebo celá ich obežná dráha je vo vnútri obežnej dráhy Zeme. 3753 Cruithne má obežnú dráhu okolo Slnka v pomere 1:1 orbitálnej rezonancie so Zemou, je teda ko-orbitálnym objektom Zeme. Ide o planétku, ktorá sa vzhľadom na Zem pohybuje po dráhe podobnej fazuli, no ktorá sa v konečnom dôsledku podobá skôr na podkovu, a môže prechádzať do kvázi-obežnej dráhy družice.^[1] To bolo dôvodom, prečo bola nie celkom správne nazvaná „druhým mesiacom Zeme“. ^[2][3] Cruithne totiž neobieha okolo Zeme, pokiaľ je na druhej strane Slnka.^[4] Jej obežná dráha je vtedy vo vnútri dráhy Merkúru a zvonku obežnej dráhy Marsu.^[4] Cruithne obehne okolo Slnka približne raz za rok, ale trvá 770 rokov, kým sa dostane do rovnakej polohy voči Zemi.^[4]

Meno Cruithne znamená v starej írčine (keltčine) ľud Piktov (keltsky: Cruthin) zachytených v Annals of Ulster^[4] a meno ich kráľa („Cruidne, syn Cinge“) v tzv. Kronike Piktov.

Objav

Cruithne bola objavená 10. októbra 1986 Duncanom Waldronom na fotografickej doske nasnímanej britským ďalekohľadom Schmidt v Siding Spring Observatory, Coonabarabran, v Austrálii. Waldron vypočítal dráhu, čo umožnilo Crutine identifikovať na pozorovaní z roku 1983 (1983 UH), ktoré uskutočnili Giovanni de Sanctis a Richard M. West z Európskeho južného observatória v Čile.^[5]

Až v roku 1997 bola stanovená jej obežná dráha Paulom Wiegertom a Kimmom Innanenom (York University v Toronte) a Seppom Mikkolom (univerzita v Turku vo Fínsku).^[6]

Rozmery a obežná dráha

Vzdialenosť Cruithne od Zeme (modrá) a Slnka (žltá)

Cruithne a Zem. Zdá sa, že nasledujú za sebou, pretože majú dráhovú rezonanciu v pomere 1:1

Cruithne sa pri pohľade zo Zeme pohybuje zdanlivo po dráhe v tvare fazule

Cruithne má približne priemer 5 km a jej najbližšie priblíženie k Zemi je približne tridsaťnásobkom vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom (12 000 000 km). Od roku 1994 až do roku 2015 sa Cruithne najbližšie priblíži k Zemi každý rok v novembri.^[7]

Hoci obežná dráha Cruithne sa v dlhodobom horizonte nepovažuje za stabilnú, výpočty Wiegerta a Innanena ukázali, že je pravdepodobne dlhodobo synchronizovaná so zemskou obežnou dráhou. Počas najbližších miliónov rokov neexistuje žiadne nebezpečenstvo kolízie so Zemou. Jej obežná dráha a dráha Zeme sa nepretínajú. Obežná rovina je v súčasnej dobe naklonená oproti Zemi o 19,8°. Maximálna zdanlivá veľkosť Cruithne v blízkosti Zeme je 15,8 - je teda slabšia viditeľná než Pluto a na jej pozorovanie je potrebný aspoň zrkadlový ďalekohľad s reflektorom aspoň 320 mm.^[8][9]

Eliptická obežná dráha Cruithne okolo Slnka má v súčasnej dobe dobu obehu približne 364 dní - je takmer rovnaká ako obeh Zeme. Z tohto dôvodu môže Cruithne "nasledovať" Zem na dráhe okolo Slnka. To je dôvod, prečo je Cruithne niekedy nazývaná nesprávne ako "druhý mesiac Zeme".^[10] Avšak Cruithne neobieha okolo Zeme a preto označenie "druhý mesiac Zeme" je nesprávne.

Vzhľadom na vysokú výstrednosť dráhy Cruithne sa jej vzdialenosť od Slnka a orbitálna rýchlosť podstatne líši od Zeme. Z pohľadu zo Zeme Cruithne vlastne opisuje tvar obličky, fazule alebo podkovy (Horseshoe orbit) pričom obeh "po obvode fazule" trvá o niečo menej ako jeden rok. Vzhľadom na jej dráhu Zem postupne z roka na rok "zaostáva" za "fazuľou Cruithne" a tak z nášho pohľadu jej dráha nie je úplne uzavretá, ale sú to skôr špirálové fazuľové slučky, po ktorých sa pohybuje pomaly smerom od Zeme.

Po mnohých rokoch bude Zem až tak pozadu, že ju Cruithne začne "dobiehať" z "opačnej strany". Keď sa tak stane, bude Cruithne po niekoľko rokov tak blízko k Zemi, že si začne gravitačne vymieňať orbitálnu energiu so Zemou. Tým sa zmení orbita planétky približne o pol milióna kilometrov, zatiaľ čo orbita Zeme približne o 1,3 cm - jej doba obehu okolo Slnka sa predĺži na viac ako rok. Potom sa "fazuľa" začne sťahovať ďalej od Zeme v opačnom smere - namiesto "zaostávania" Zeme za fazuľou, budeju Zem "ťahať za sebou". Najbližší rad blízkych priblížení bude v období okolo júla roku 2292 - vtedy sa Cruithne priblíži k Zemi až na 12 500 000 km.

Po približne 380 - 390 rokoch sa fazuľa priblíži k Zemi opäť z druhej strany a Zem opäť zmení dráhu Cruithne tak, že doba obehu okolo Slnka bude opäť o niečo menej ako rok (toto sa naposledy stalo v rade blízkych priblížení v strede roku 1902 a opäť sa stane v roku 2676). Tento vzor sa opakuje.

Podobné drobné planéty

Okrem Cruithne bolo objavených viacero podobných skoro-rezonančných objektov (NEOS - near-resonant near-Earth objects). Patrí medzi ne 54.509 YORP, (85770) 1998 UP₁ , 2002 AA₂₉ a 2009 BD, ktoré obiehajú v rezonančných dráhach podobných Cruithne. 2010 TK₇ je prvý a doposiaľ jediný identifikovaný trójan Zeme.

Ďalšie známe príklady telies, ktoré sa pohybujú na orbite tvaru podkovy sú Janus a Epimetheus, obidva prirodzené satelity Saturnu. Ich obežné dráhy sú oveľa jednoduchšie ako má Cruithne, ale fungujú na rovnakom všeobecnom princípe.

Mars má štyri známe ko-orbitálne planétky: 5261 Eureka, 1999 UJ₇ , 1998 VF₃₁ a 2007 NS₂; všetky sa nachádzajú v jeho libračných bodoch. Jupiter má veľa (odhadom milión) viac ako 1 km v priemere veľkých trójanov. Saturn má viacero malých, ko-orbitálnych mesiacov v systéme: Telesto a Calypso s Tethys, Helene a Polydeuces s Dione. Avšak žiadny z nich nemá obežnú dráhu podkovy.

Cruithne v populárnej kultúre

Cruithne hrá hlavnú úlohu v románe Stephena Baxtera Manifold: Time, ktorý bol nominovaný na cenu Arthura C. Clarka za sci-fi v roku 2000.

Cruithne bola v britskej kvízovej hre QI (Quite Interesting) sezóna 1, epizóda "astronómia", nesprávne označovaná ako druhý mesiac Zeme.

V komikse Astonishing X-Men, je Cruithne pozemok tajného laboratória, ktorý napadne Abigail a S.W.O.R.D. tím.^[11]

Pozri aj

• 2006 RH₁₂₀
• 2010 SO₁₆
• Mesiac (družica)
• Kvázisatelit

Referencie

Literatúra

• WIEGERT, Paul A.; Innanen, Kimmo A.; Mikkola, Seppo. An asteroidal companion to the Earth. Nature, 1997, s. 685–686. DOI: 10.1038/42662.
• MEEUS, Jean. More Mathematical Astronomy Morsels. Richmond, Virginia : Willmann-Bell, 2002. ISBN 0-943396-74-3. Cruithne, an asteroid with a remarkable orbit.

Externé odkazy

• Stránka Paula Wiegerta o Cruithne s animáciami (anglicky)
• Java-applet animácie zobrazujúce orbitu Cruithne (anglicky)
• Simulácia obežnej dráhy Cruithne s animáciou (Gravity Simulator) (anglicky)
• 3753 Cruithne v databáze JPL Small-Body (anglicky)