59969 Braille
planétka
Objavenie A
Objaviteľ	E. F. Helin a K. J. Lawrence
Dátum objavenia	27. máj 1992
Označenie planétok	1992 KD B
Kategória	planétky hlavného pásma
Orbitálne (obehové) vlastnosti C Epocha 10. apríl 2007
Excentricita (e)	0,431241085063454
Veľká polos (a)	2,34429984143367 AU
Perihélium (q)	1,33334143409973 AU
Afélium (Q)	3,355258248767612 AU
Obežná doba (P)	1311.046707341689 d
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i)	28,8950758886474°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)	242,0860869040194°
Argument perihélia (ω)	355,6230995683221°
Stredná anomália (M)	53,44583107846355°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery	2,1 x 1 x 1 km
Hmotnosť	7,8 x 1015 kg
Hustota	3,9 g/cm−3
Rotačná perióda	226,4 h
Spektrálna trieda	Planétka typu Q
Absolútna veľkosť	15,8
Albedo	0,34
Priemerná povrchová teplota	MAX ~238 K
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

9969 Braille je malý asteroid, ktorého obežná dráha sa križuje s Marsom. Okolo Slnka obehne raz za 3,58 roka. Bol objavený v roku 1992 astronómami z observatória Palomar a neskôr pomenovaný po Louisovi Braillem, tvorcovi Braillovho písma. Fotografie zblízka urobila vesmírna sonda Deep Space 1 v roku 1999, ale pre poruchu boli výsledné obrázky nejasné.

Objav a pomenovanie

9969 Braille bol objavený 27. mája 1992 astronómami E. F. Helinom a K. J. Lawrencem pracujúcimi v observatóriu Palomar. Získal dočasné označenie 1992 KD až kým bol pomenovaný. Neskôr bol premenovaný na Braille na počesť Louisa Brailleho.

Obežná dráha

Obežná dráha asteroidu 9969 Braille (modrá), planét (červená) a pozícia Slnka (čierna). Najvzdialenejšia znázornená planéta je Jupiter.

Braille má nezvyčajnú inklináciu obežnej dráhy, ktorá patrí do vzácnej skupiny asteroidov nazývaných Mars križujúce asteroidy. Simulácia týchto obežných dráh vedcami projektu Deep Space 1 potvrdzuje ich neskorší vývin na blízkozemské planétky niekedy okolo roku 6000. Ich eliptická obežná dráha zahŕňa viac ako polovicu vzdialenosti od Slnka k Jupiteru.

Fyzikálna charakteristika

Braille je planétka typu Q zložená väčšinou z olivínu a pyroxénu. Skoršie pozemské pozorovania predpokladali, že by to mohla byť planétka typu V so zložením podobných oveľa väčšiemu 4 Vesta. Ide o nepravidelný asteroid s rozmermi 2,1 km x 1 km x 1 km.

Prieskum

Podrobné informácie o Braille prichádzajú hlavne zo sondy Deep Space 1, ktorá preletela okolo tohto asteroidu vo vzdialenosti 26 km 29. júla 1999 a z rozsiahlych pozemských pozorovaní uskutočnených počas konjunkcie s touto misiou. V čase keď sa Deep Space 1 priblížil k Braille, zlyhal jeho ultrafialový spektrometer, ale odoslal dva CCD obrázky s priemerných rozlíšením a tri obrázky infračerveného spektra počas preletu. Aj keď sa sonda priblížila k asteroidu na vzdialenosť 26 km, tieto fotky boli urobené zo vzdialenosti 14 000 km kvôli problémom so sledovacím systémom.

Hlavným cieľom misie Deep Space 1 bolo testovanie technológie, ale stretnutie s 9969 Braille malo veľkú výskumnú hodnotu. Braille bol prvý malý osamelý asteroid pozorovaný z tak malej vzdialenosti.

Externé odkazy

• NASA profil - 9969 Braille (1992 KD) (po anglicky)