Abú Guráb (iný prepis: Abú Ghuráb; prepis podľa egyptskej výslovnosti aj Abú G(h)orääb) je archeologické nálezisko v Egypte, nachádzajúce sa približne 10 km juhozápadne od Gízy. Prvé výskumy robila v oblasti koncom 19. storočia Nemecká orientálna spoločnosť, ktorá tu odhalila ruiny veľkého slnečného chrámu Šesepibre.

Chrám pochádza z obdobia 5. dynastie (cca 2400 pred Kr.) a dal ho postaviť panovník Starej ríše Niuserre. Skladal sa z 3 základných častí:

• údolný chrám - ležal na hranici púšte a úrodnej pôdy a v jeho okolí sa rozprestieralo sídlisko
• vzostupná cesta - pokračovala juhozápadným smerom do púšte a napájala sa na múr zádušného chrámu
• zádušný chrám - obdĺžnikovitý pôdorys s ohradným múrom, v ktorého západnej časti stál žulou obložený podstavec, v ktorom viedla chodba s úzkym schodišťom k vysokému obelisku z vápencových blokov; na východnom úpätí podstavca sa dodnes zachoval alabastrový oltár; na južnom úpätí stála kaplnka so stenami zdobenými hieroglyfmi a reliéfmi. Vo východnej časti sa nachádzali kruhové rituálne bazény. Južne od neho sa našla východo-západne orientovaná stavba tvaru lode zo sušených tehál, pravdepodobne predstavujúca posvätnú slnečnú loď boha Ré.

• Abú Ghuráb. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 34.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abú Guráb