Abortívum

Abortívum je liečivo zo skupiny gynekologík, ktoré spôsobuje ukončenie tehotenstva, teda vyvoláva potrat. Ako farmakologická abrotívna sekvencia sa používa systémové podanie antagonistu progesterónového receptora (najmä mifepristónu) a lokálne podanie syntetického derivátu prostaglandínu (ako mizoprostolu, dinoprostu, karboprostu).

Prvý krok: mifepristón

Ako abrotívum sa používa mifepristón, čo je perorálne liečivo podávané jednorázovo (600 mg) tabletovo počas hospitalizácie, ktoré ukončí až 80 % tehotenstiev do 42. dňa gestácie. Mifepristón má antiprogestačný účinok, kompetuje s progesterónom na prosterónových receptoroch. Mifepristón je antagonista progesterónových receptorov, pôsobí aj ako antagonista glukokortikoidných receptorov, preto sa uvažoval ako terapia Cushingovho syndrómu u oboch pohlaví. Mifepristón má vysokú biologickú dostupnosť (70 %). Používa sa na vyvolanie potratu len počas gravidity v rozmedzí 13. a 20. tyždňa. Mifepristón sa mesmie použiť u mimomaternicového tehotenstva a u žien so zvýšenou krvácavosťou. Vážnym nežiaducim účinkom je vaginálna krvácavosť trvajúca 8 až 17 dní.

Mifepristón vedie na odlúčenie blastocysty z maternice, znižuje produkciu ľudského choriogonadotropínu (hCG), tvorbu progesterónu v žltom teliesku. Tieto vzmeny zvyšujú aktivitu prostaglandínov a zcitlivenie maternice na nimi vyvolané sťahy maternice s vypudením blastocysty.

Druhý krok: mizoprostol

porovnanie mizoprostolu a prostaglandínu E1

Po podaní mifepristónu sa do 36 až 48 hodín podáva mizoprostol, čo je syntetický analóg prostaglandínu E1, ktorý sa podáva vaginálne, čím sa zvyšuje účinnosť tohto abortívneho postupu až na 96 % do 49. dňa gestácie.

Sekvencia mifepristónu a mizoprostolu vedie na úplný potrat, pričom inštrumentálna revízia je potrebná len v 3% prípadov.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
↑ ^a ^b ^c MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:04-1] ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.

[:0-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)

[:12-3] MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.