Abrahám (staršie (napr. v Palkovičovej Biblii) a v českých prekladoch Biblie Abraham; zriedkavo Abráhám; hebr. אברהם – novoheb. Avraham, heb. podľa tiberiadskej vokalizácie Avráhám; lat. Abrahamus; arab. إبراهيم Ibráhím) je biblická postava zo starozákonnej knihy Genezis, patriarcha, od ktorého odvodzujú svoj pôvod Židia a cez syna Izmaela aj Arabi. Jeho meno je doložené v mezopotámskych klinopisných textoch z 2. polovice 3. tisícročia pred Kr.^[1]

Abrahám je predstavovaný ako vzor človeka, ktorý sa spolieha na Božie zasľúbenia. Tri hlavné monoteistické náboženstvá: judaizmus, kresťanstvo a islam sa hlásia k Abrahámovi ako praotcovi viery. Od Abraháma sa odvodzujú vyvolení Izraela a ich domáce právo na zem Kanaán.

Biblický príbeh

Jeho meno sa v Biblii uvádza dvojako. Abram (heb. podľa tiberiadskej vokalizácie Avrám – doslova "vznešený otec") vyvolený za praotca Židov výslovne (Gen 17 – 5) dostáva od Boha spolu s novým poslaním aj nové meno – Abrahám (otec národov).

Prostredníctvom Sema (Šéma) je Abrahám Nóachovým potomkom z deviateho pokolenia. S rodinou svojho otca Táreho (Teracha) sa presťahoval z chaldejského (babylonského) mesta Ur do Haranu (Cháranu) v severnej Mezopotámii. Mal 75 rokov, keď dostal Boží príkaz, aby opustil vlasť svojich predkov a odišiel do Kanaánu. Abrahám sa tam s manželkou Sárou (Saraj), synovcom Lotom (Lótom) a

Obetovanie Izáka od Michelangela Caravaggia

služobníctvom vydal a pôsobil tam ako patriarcha rodu. Keď v tej oblasti vypukol hladomor, presťahovali sa do Egypta.^[1]

Tu Abrahám, aby ho nezabili, vyhlásil, že Sára je jeho sestra. Tak sa Sára dostala do faraónovho háremu a Abrahám bol bohato obdarovaný. Boh vtedy potrestal faraóna ťažkými ranami, preto faraón vrátil Sáru Abrahámovi a vyhnal ich z krajiny. (Podobný príbeh sa stal aj v krajine Abimelecha/Abímelecha).^[2]

V Kanaáne sa Abrahám a Lot (Lót) rozišli, aby medzi nimi nevznikli spory o pastviny. Lot (Lót) si vybral úrodnejšiu oblasť okolo Sodomy a Gomory, zatiaľ čo Abrahám sa usadil pri Hebrone (Chebróne),^[3] kde si neskôr kúpil aj rodinnú hrobku. Keď sa dozvedel, že Lota (Lóta) zajali nepriateľské vojská (kráľ Elamu), išiel mu so svojimi ozbrojenými sluhami na pomoc a vyslobodil ho. Víťazne sa vracajúceho Abraháma privítal chlebom a vínom Melchizedech (Melchisedech), kráľ Sálemu (asi Jeruzalem).^[1][4]

Abrahám a Sára nemali deti, preto Sára ponúkla Abrahámovi svoju egyptskú slúžku Agar (Hagar), ktorá mu porodila syna Izmaela. (Abrahám sa po smrti Sáry oženil s Keturou, ktorá mu porodila šesť synov.)^[5] Boh však sľúbil Abrahámovi syna od Sáry a uzavrel s ním a s jeho potomstvom večnú zmluvu (hebr. brit), ktorej vonkajším znakom je obriezka (hebr. brit mila). Jedného dňa sa Abrahámovi zjavil sám Boh v podobe troch mladých mužov (anjelov, v kresťanstve symbol Najsvätejšej Trojice), aby potvrdil sľub o narodení syna, presvedčil sa o hriešnosti Sodomy a Gomory a zničil obidve hriešne mestá. Keď sa narodil sľúbený syn Izák, Abrahám mal 100, Sára mala 91 a jej syn Izmael mal 14 rokov.^[1]

Obetovanie Izáka

Boh podrobil Abraháma skúške viery: Prikázal mu, aby svojho milovaného syna obetoval. Abrahám bol pripravený priniesť túto obeť, ale Boh mu v tom na poslednú chvíľu zabránil. Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda. Abrahám zomrel vo veku 175 rokov, keď sa Izákovi postaral o ženu v osobe Rebeky.^[5][6]

Abraháma pochovali jeho synovia Izák a Izmael v jaskyni Machpéla.^[1]

Abrahám vo filme

• 1994 – Abraham, Nemecko/Taliansko/USA, réžia: Joseph Sargent, 175 min^[7]

Referencie

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Abrahám (biblická postava)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abrahám (biblická postava)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.