Acetylén

Bezpečnosť
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Mimoriadne; horľavá; (F+)
	NFPA 704
	4 1 3

	Etín
	Etín
	Etín
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C2H2
Synonymá	acetylén
Vzhľad	bezfarebný plyn
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	26,0373 g/mol
Teplota topenia	-84 °C
Teplota varu	-83,8 °C
Kritický bod	35,2 °C; 6190 kPa
Hustota	1,09670 kg/m³ (plyn)
	Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	+226.88 kJ/mol
Bezpečnosť
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Mimoriadne; horľavá; (F+)
	NFPA 704
	4 1 3
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	74-86-2
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov. Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.

Výroba

Hydratáciou karbidu vápenatého

Bližšie informácie v hlavnom článku: Acetylénový vyvíjač

Vstup: oxid vápenatý, uhlie (resp. koks)
Výstup: karbid vápenatý, oxid uhoľnatý

CaO + 3 C → CaC₂ + CO

Vstup: karbid vápenatý, voda;
Výstup: acetylén, hydroxid vápenatý

CaC₂ + 2 H₂O → Ca(OH)₂ + C₂H₂

Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.

Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov

Vstup: ľahké benzíny, voda
Výstup: acetylén, etén, metán, oxid uhoľnatý, vodík

C_nH_{2n + 2} → 2 C₂H₂ + C_mH_2m

Využitie etínu

Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C. Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.

2 C₂H₂ + O₂ → 4 C + 2 H₂O

2 C₂H₂ + 3 O₂ → 4 CO + 2 H₂O

2 C₂H₂ + 5 O₂ → 4 CO₂ + 2 H₂O

Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.

V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.

Upozornenie

Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e aetylén. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
↑ Technické plyny . . Dostupné online. (česky)

Externé odkazy

Údaje o acetyléne Archivované 2005-08-08 na Wayback Machine (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EB-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e aetylén. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.

[2] Technické plyny . . Dostupné online. (česky)