A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Adolf Branald | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 4. október 1910 |
Praha, Česko | |
Úmrtie | 28. september 2008 (97 rokov) |
Praha, Česko | |
Národnosť | česká |
Zamestnanie | spisovateľ |
Dielo | |
Žánre | romány, poviedky, divadelné hry, reportáže |
Významné ocenenia | zaslúžilý umelec, cena PEN klubu za celoživotné dielo, (in memoriam) |
Adolf Branald (* 4. október 1910, Praha – † 28. september 2008, tamtiež) bol český spisovateľ, autor románov, poviedok, reportáží, kníh pre deti a mládež a divadelných hier pre ochotníkov.[1][2]
Život
Adolf Branald sa narodil v hereckej kočovnej rodine. Jeho otec Richard František Branald (1878 – 1950) bol herec, režisér a dramatik,[3] matka Marie Branaldová (1887 – 1962) bola herečka.[4] Detstvo prežil v Prahe, v Plzni a na cestách s rodičmi, ktorí vystupovali s činohernými, operetnými a opernými spoločnosťami. Tvrdí sa o ňom, že bol prvá detská filmová hviezda v Čechách,[5] pretože ako dieťa hral v niekoľkých nemých filmoch: napríklad v dvoch dnes už stratených filmoch svojho otca Československý Ježíšek (1918)[6] a Aloisův los (1919)[7] alebo vo filme Venoušek a Stázička (1922) režiséra Svatopluka Innemanna.[8]
Roku 1929 maturoval na obchodnej akadémii, potom vystriedal veľké množstvo zamestnaní. Bol úradníkom v banke, obchodným zástupcom olejárskej firmy, klaviristom v kine, kníhkupcom a od roku 1936 do roku 1945 výpravcom na rôznych železničných staniciach.[2] Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako tlačový referent na ministerstve dopravy a v rokoch 1952 – 1959 ako redaktor vydavateľstva Československý spisovatel a od roku 1959 bol spisovateľom na voľnej nohe.[9] Roku 1948 vstúpil do KSČ, ale v roku 1969 zo strany vystúpil, takže za normalizácie nemohol v sedemdesiatych rokoch publikovať.[10]
Svoju literárnu dráhu začal už pred druhou svetovou vojnou radom divadelných hier pre ochotníkov, ktoré písal väčšinou so svojím otcom a ku ktorým tiež často skladal aj hudbu. Ako prozaik debutoval roku 1947 románom Stříbrná paruka. Už v tejto kronike hereckého rodu sa objavuje jeho hlavná tvorivá metóda, ktorá dáva jeho dielam mnohokrát až reportážnu osobnosť: prepojenie faktografie a fabulovaných príbehov hrdinov, ktorí chápu svoje povolanie ako životné poslanie. Publikoval tiež v mnohých novinách a časopisoch (Nový život, Svobodné slovo, Literární noviny, Svět práce, Plamen, Divadlo, Zlatý máj a ďalšie).[2] Mnoho jeho diel bolo sfilmovaných.[9]
Roku 1965 dostal titul zaslúžilý umelec, v roku 1996 mu bola udelená Cena PEN klubu za celoživotné dielo a roku 2003 Cena Miroslava Ivanova za literatúru faktu. Roku 2008 bol in memoriam vyznamenaný Medailou Za zásluhy I. stupňa.[10][11]
Dielo
Divadelné hry
- Rézinka od pěchoty (1932) spoločne so svojím otcom Richardom Františkom Branaldom
- Neptej se, proč tě líbám (1932), spoločne so svojím otcom
- Vstup do srdce zakázán (1932), spoločne so svojím otcom
- Dcerušky tatíka Berušky (1933), spoločne so svojím otcom
- Naše tchyně odzbrojuje (1933), spoločne so svojím otcom
- Zamilovaná babička (1933), spoločne so svojím otcom
- Veselá vojna (1934), spoločne so svojím otcom
- Márinka ze staré myslivny (1934), spoločne so svojím otcom
- Láska na konci vesnice (1934), spoločne so svojím otcom
- Nestyď se, tatínku... (1934)
- Svatební manévry (1934), spoločne so svojím otcom
- Dva vojáci od muziky (1935), spoločne so svojím otcom
- Anča komediantka (1937)
- A v tom zámku byla panna (1937)
- Král muzikantů (1938)
- Velká noční hudba (1958), rozhlasová hra
- Mařenka z Arény (1985), dramatizácia poviedky Zlaté stíny o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
Próza
- Stříbrná paruka (1947), román zachytávajúci osudy niekoľkých generácií kočujúcich hercov z druhej polovice 19. storočia zdôrazňujúci buditeľský význam dramatického umenia na českom vidieku
- V hlavní roli Matyáš (1947), druhá časť románu Stříbrná paruka, pre druhé vydanie v roku 1947 boli oba romány prepracované v jeden celok s titulom Stříbrná paruka
- Severní nádraží (1949, rozšírené 1958), román zachytávajúci život veľkej pražskej stanice za protektorátu s vykreslením nepatetického hrdinstva prostých železničiarov s ich láskou k materskej stanici a s nenávisťou k nemeckým okupantom
- Lazaretní vlak (1950, rozšírené 1959), pokračovanie románu Severní nádraží odohrávajúce sa v dňoch Pražského povstania
- Chléb a písně (1952, rozšírené 1953), román o živote ľudového speváka Kiliána spojený s históriou českého robotníckeho hnutia poslednej štvrtiny 19. storočia a s vylíčením konkurzného príživníckeho sveta českých a nemeckých priemyselníkov a bankárov
- Hrdinové všedních dnů (1. diel – Život 1953, 2. diel – Dílo 1954), autentické spomienky a rozprávanie zlievačov, textilákov, zámočníkov, sklárov, cukrovarských robotníkov aj zápalkáskych robotníčok o vojnách, revolúciách, štrajkoch aj o vymierajúcich remeslách
- Tisíc a jedno dobrodružství (1955), štyri napínavé príbehy napísané pre mládež zo života českých ľudí v cudzine
- Dědeček automobil (1955), poviedka pre mládež s ilustráciami Kamila Lhotáka venovaná histórii začiatkov českého automobilizmu a jeho priekopníkov v mladoboleslavskej dielni Laurin & Klement, v ktorej autor na základe osobných spomienok majstrov a robotníkov rekonštruuje históriu vzniku prvého českého motocykla a automobilu a opisuje ich účasť na medzinárodných pretekoch
- Vandrovali vandrovníci (1956), poviedka pre mládež s ilustráciami Cyrila Boudy, dobrodružné a humorné rozprávanie dvoch českých tovarišov, ktorí sa vypravili na vandrovku do Viedne
- Strážci majáku (1956), trinásť poviedok o obetavých ľuďoch, ktorí strážili naše kultúrne poklady
- Král železnic (1959), román o živote železničného magnáta Bethela Henryho Strousberga, v ktorom je svet veľkého kapitálu postavený do kontrastu s popisom vykorisťovania drobných českých ľudí
- Skříňka s líčidly (1960), autorové spomienky na detstvo, na rodiča-herca, na herecké spoločnosti, divadlá a počiatky českého filmu s ilustráciami Cyrila Boudy
- Kouzelné zrcadlo (1961), rozprávanie o Cyrilovi Boudovi
- Ztráty a nálezy (1961), reportážne poviedky z najrozmanitejších prostredí a pracovísk (staničný hotel, petrolejová rafinéria, ústav pre liečbu tuberkulózy a iné)
- Voják revoluce (1962), reportáž o komunistickom poslancovi Janovi Harusovi
- Promenáda s jelenem (1963), kniha reportáží o Karlových Varoch
- Vizita (1967), román zachytávajúci každodenný život v okresnej nemocnici a v jednom z priľahlých vidieckych zdravotných obvodov. Skladá sa z troch relatívne samostatných častí (Anamnéza, Diagnóza a Terapie), ktoré sú rámované prológom a epilógom
- Důvod k zabití (1969), kniha literatúry faktu opisujúca dvanásť prípadov vrážd s cieľom odhaliť motiváciu páchateľa
- Sentimentální průvodce po pražském nábřeží (1970), spomienky z autorovej mladosti a dospievania situované do oblasti pražského nábrežia medzi železničným a Karlovým mostom. Ide o samostatné vydanie prvej kapitoly neskôr vydanej knihy spomienok Valčík z Lohengrina
- Valčík z Lohengrina (1972), autorové spomienky na mladosť, na stredoškolské štúdium na pražskej obchodnej akadémii, na prácu železničiarov a tiež na to, ako sa dostal ku spisovateľskej činnosti
- Dva muži v jedné válce (1979), román z druhej svetovej vojny, v ktorom autor proti sebe stavia veliteľa kladenského gestapa Haralda Wiesmanna (riadil vyhladenie Lidíc) a robotníka Jozefa Pryla, pracovníka komunistického ilegálneho hnutia
- Zlaté stíny (1980), životopisná poviedka o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
- My od divadla (1983), poviedky (životy hercov)
- Den v okřídleném domě (1984), reportáž, štvrťstoročie Ústredného kultúrneho domu železničiarov
- Zrození velkoměsta (1985), reportáže o Prahe s fotografiami Jana Malého
- My od filmu (1988), poviedka, životné osudy priekopníka českého filmu Jana Kříženeckého
- Andělské schody (1990), eseje o práci spisovateľa a o vzniku knihy
- Kdo uchová město (1991), bibliofília, poviedka o živote Antonína Langweila, autora papierového modelu historického centra Prahy
- Živé obrazy (1992), spomienky z rokov 1945 – 1960
- Báječní muži na okřídlených ořích (1992), eseje o slávnych umelcoch
- Děkovačka bez pugétu (1994), spomienky na divadlo z obdobia medzi koncom habsburskej ríše a súčasnosťou
- Můj přítel Kamil (1998), biografia a spomienky na maliara Kamila Lhotáka
- Pražské promenády (2000), spomienky na pražský kultúrny a umelecký život na začiatku 20. storočia
- Slečna Cililink (2001), bibliofília, nepublikovaná spomienka
- Převleky mého města (2002), spomienky, kronika štvrte Spořilov, práve za túto knihu dostal Branald roku 2003 Cenu Miroslava Ivanova za literatúru faktu.[11]
- Tichý společník (2005), láskavé spomienky na významné postavy českej umeleckej scény
Filmové adaptácie
- Dědeček automobil, český film, réžia Alfréd Radok
- Chléb a písně, český televízny film, réžia Antonín Moskalyk
- Chléb a písně, dvojdielny český televízny film, réžia Jaroslav Novotný
- Pozor, vizita!, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský
- Sestřičky, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Alena Mihulová a Jiřina Jirásková
- Stříbrná paruka, český televízny seriál, réžia Jan Schmidt
Referencie
- ↑ Slovník autorů literatury pro děti a mládež 2., LIBRI, Praha 2012, str.70 – 71.
- ↑ a b c Lexikon české literatury 1., Academia, Praha 1985, str. 290 – 291.
- ↑ Richard František Branald na CSFD
- ↑ Marie Branaldová na CSFD
- ↑ Zemřel Adolf Branald, autor knihy Dědeček automobil
- ↑ Československý Ježíšek na CSFD
- ↑ Aloisův los na CSFD
- ↑ Venoušek a Stázička na CSFD
- ↑ a b Slovník českých spisovatelů, LIBRI, Praha 2000, str. 106
- ↑ a b Adolf Branald na CSFD
- ↑ a b Ústav pro českou literaturu AV ČR
Literatúra
- Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. S. 45 – 47.
- Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. I., A–M / Milan Churaň a kol.. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 467 s. ISBN 80-85983-44-3. S. 63.
- Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M. Praha : Kdo je kdo, 1991. 636 s. ISBN 80-901103-0-4. S. 79.
- Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7. S. 57.
- Osobnosti – Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 69.
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 131 – 132.
Externé odkazy
- Slovník českej literatúry po roku 1945
- Adolf Branald na DatabazeKnih.cz
- Adolf Branald v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolf Branald na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ďordi Abadžiev
Štefan Luby (právnik)
0. roky 20. storočia
1. jún
1. marec
1. september
10. február
10. júl
10. máj
10. roky 20. storočia
11. december
11. jún
11. október
11. september
12. január
12. máj
13. august
13. február
14. jún
14. marec
15. február
16. marec
16. november
17. august
17. september
18. august
18. marec
1812
1820
1824
1828
1833
1834
1835
1841
1842
1844
1847
1849
1862
1864
1869
19. jún
19. október
19. storočie
1905
1905 na Slovensku
1906
1906 na Slovensku
1907
1908
1909
1910
1910 na Slovensku
1911
1912
1913
1914
1915
1953
1961
1963
1967
1969
1970
1971
1975
1976
1979
1981
1982
1983
1985
1986
1987
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1997
1999
2. október
2. september
20. august
20. február
20. január
20. november
20. roky 20. storočia
20. storočie
2001
2002
2003
2005
2008
2010
2013
2014
21. apríl
21. storočie
22. december
22. jún
23. august
23. január
23. marec
24. december
26. august
26. február
26. január
26. marec
28. august
28. január
28. máj
29. december
29. marec
29. október
3. apríl
3. jún
3. január
3. november
30. apríl
30. december
30. máj
30. október
31. december
31. máj
4. december
4. júl
4. október
5. jún
5. január
5. október
6. august
6. júl
6. máj
7. február
7. október
8. február
8. jún
9. august
Adina Mandlová
Adolf Branald
Akira Kurosawa
Albrecht Kossel
Alexander Matuška
Alexej Čepička
Alex North
Alfred Jules Ayer
Andrej Vrábel
Archer John Porter Martin
Atila Fodor
Auguste Honoré Charlois
Carlo Dossi
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Cyril Dudáš
David Niven
Desaťročie
Django Reinhardt
Dorothy Mary Hodgkinová
Douglas Bader
Eduard VII.
Eero Saarinen
Elmar Klos
Enrique Maier
Eric Berne
Erkki Aaltonen
Esther Szekeresová
Ferdinand Daučík
Florence Nightingalová
František Hrubín
Fritz Leiber
Giovanni Schiaparelli
Giuseppe Meazza
Gloria Stuartová
Heinrich Caro
Henri Rousseau
International Peace Bureau
Irena Jakubcová
Irena Sendlerová
Ján Kostra
Jacques-Yves Cousteau
Jacques Lucien Monod
Japonsko
Jean Henri Dunant
Johannes Diderik van der Waals
Johann Gottfried Galle
John W. Campbell
Josef Poulík
Jozef Čabelka
Jozef Feranec
Južná Afrika (štát)
Juhoafrická únia
Kálmán Mikszáth
Kórea
Karel Zeman
Karol Badáni
Klement Gottwald
Konrad Zuse
Kultúra (spoločenské vedy)
Léon Walras
Lajos Gogolák
Letectvo
Lev Nikolajevič Tolstoj
Lothar Collatz
Luise Rainerová
Mark Twain
Matka Tereza
Max Bense
Milan Janák
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za mier
O. Henry
Otto Schwartz
Otto Wallach
Pál Turán
Paľo Bielik
Paulette Goddard
Paul Johann Ludwig Heyse
Paul John Flory
Pierre Bézier
Portugalsko
Republika
Richard Wilhelm Heinrich Abegg
Robert van Gulik
Ronald Coase
Silvio Accame
Slovensko
Spojené kráľovstvo
Storočie
Subrahmanyan Chandrasekhar
Tjalling Koopmans
Viera Bálinthová
Vladimir Platonovič Cesevič
Vzducholoď
William Bradford Shockley
William Hanna
William Huggins
William James
Zdeněk Adla
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk