Aiolos (syn Helléna) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Aiolos (syn Helléna)

Aiolos (iné názvy: Aeolus, nesprávne(?) Aiólos, zriedkavo Eol; starogr. ΑἴολοςAiolos, latinsky Aeolus) je v gréckej mytológii syn praotca Grékov Helléna. Bol kráľ v Tesálii a zakladateľ kmeňa Aiolov.

Aiolos bol najstarším synom Helléna a jeho manželky nymfy Orséis. Jeho mladšími bratmi boli Xuthos a Dóros. Po smrti Helléna sa nástupcom na tesálskom tróne stal jeho prvorodený syn Aiolos.

Zo vzťahu Aiola a Cheirónovej dcéry veštice Theie sa narodila Melanippé[1]. Dcéra Melanippé žila na kráľovskom dvore svojho otca, neskôr ju otec premenoval na Arné a najal jej za vychovávateľa muža menom Desmontes. Keď Arné dospela zapáčila sa bohu morí Poseidónovi a po krátkom čase mu porodila dvojčatá. Jedno dieťa dostalo meno Aiolos a stalo sa v dospelosti vládcom vetrov, zatiaľ čo druhé, menom Boiótos matka vrátila do Tesálie, kde sa jej potom tento syn stal kráľom južnej Tesálie.

Tesálsky kráľ Aiolos sa oženil s Enaretou, dcérou Déimacha, s ktorou mal mnoho detí – najviac antických autorov uvádza, že sa im narodilo sedem chlapcov a päť dievčat[2] , ale sú aj mýty, kde sa ich počet uvádza väčší. Podľa niektorých mýtov, mali štyroch synov, ktorí založili štyri grécke kmene.

Aiolos mal päť dcér, Kanaku, Alkyonu, Perimédu, Kalyku, Peisidiku a sedem synov:

Po jeho smrti sa kráľom Tesálie stal syn Salmóneus, aj keď podľa zákona ním mal byť prvorodený Sizyfos.

Mnohí neskorší antickí autori stotožňovali tesálskeho kráľa Aiola s Aiolom vládcom vetrov, ale iní tvrdili, že medzi nimi žiadny vzťah neexistuje.

Referencie

  1. Hyginus Mythographus, Fabulae, 157.
  2. Pseudo-Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2 – 3.

Zdroje

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Aiolos (syn Helléna)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk