Akcia P alebo Prešovský sobor je označenie pre komunistami zinscenovanú schôdzu (sobor = zhromaždenie), pri ktorej bolo deklarované, že gréckokatolícka cirkev v Česko-Slovensku je rozpustená a jej duchovní spolu s veriacimi sa (automaticky) stávajú veriacimi pravoslávnej cirkvi. Odohral sa 28. apríla 1950 v Prešove a bol súčasťou ťaženia vtedajšej štátnej moci proti katolíckej cirkvi, ktorej je gréckokatolícka cirkev súčasťou.

Malý sobor, Vyšné Ružbachy 24. apríl 1950

Akýmsi predstupňom "Prešovského soboru" bol tzv. Malý sobor, konaný 24. apríla 1950 vo Vyšných Ružbachoch. Úlohou tohto soboru bolo získanie skupiny gréckokatolíkov, ktorí by boli ochotní pracovať na pravoslavizácii gréckokatolíckej cirkvi. Sama pravoslávna cirkev sa v týchto rokovaniach zatiaľ ešte neexponovala. Dokumenty, deklarujúce zjednotenie gréckokatolíkov s pravoslávnymi boli dopredu pripravené, ale na zhromaždení gréckokatolícke duchovenstvo požiadavku pravoslavizácie odmietlo a nedalo sa predpokladať, že veriaci by - na rozdiel od svojich kňazov - pravoslávie prijali. "Malý sobor" teda skončil fiaskom.

Prešov, 28. apríl 1950

Štyri dni po fiasku vo Vyšných Ružbachoch sa zišiel sobor v Prešove. Zúčastnilo sa ho 820 delegátov (z ktorých len minimum bolo gréckokatolíkmi) a 100 kňazov, rôzne pramene ale uvádzajú rôzne čísla. Cieľ soboru bol rovnaký - prijatie uznesenia, na základe ktorého by došlo k pravoslavizácii gréckokatolíckej cirkvi. Text manifestu, prezentovaného na sobore, bol namierený v podstate proti katolíckej cirkvi ako celku, nie iba proti gréckokatolíkom. Užhorodská únia bola vyhlásená za zrušenú.

Rozporuplnosť soboru

• Celý sobor nebol z hľadiska katolíckeho cirkevného práva legitímny, pretože k jeho zvolaniu došlo z iniciatívy štátu a zvolanie riadneho soboru je iba v kompetencii miestnych biskupov. Nikto iný nemá právo sobor zvolávať. Preto sa možno stretnúť s označením lžisobor.
• Panuje zmätok v počte delegátov soboru - uvádza sa 820 delegátov a 100 kňazov, oproti tomu Václav Vaško vo svojej knihe Neumlčená udáva údaj 720 delegátov, z toho 40 kňazov, z ktorých len 12 vraj pravoslavizáciu podporovalo.
• O dobrovoľnosti prijatí pravoslávia možno pochybovať, pretože väčšina duchovenstva bola na sobor vylákaná pod hrozbou zatknutia, mnoho ďalších delegátov nemalo s gréckokatolíckou cirkvou nič spoločné.

Následky soboru

Vláda vzala uznesenie "soboru" na vedomie 28. mája 1950. Avšak už predtým, bezprostredne po ukončení rokovaní, začali pravoslávni preberať cerkvi a fary gréckokatolíckej cirkvi, nezriedka za pomoci príslušníkov Verejnej bezpečnosti. Gréckokatolíci boli de facto postavení mimo zákon, bohoslovci z kňazského seminára boli poslaní do PTP. Vo farnostiach dochádzalo k násilnostiam, pretože gréckokatolíci odmietali vydať chrámy a fary pravoslávnym.

Širší kontext a paralely

Realizácia tzv. Prešovského soboru bola inšpirovaná podobnými akciami vo vtedajšom sovietskom bloku:

• likvidáciou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi pseudosoborom zinscenovaným NKVD a sovietskymi komunistami 8. – 10. marca 1946 v Ľvove (majetok bol odovzdaný Ruskej pravoslávnej cirkvi, veriaci vyhlásení za pravoslávnych)
• likvidáciou Rumunskej gréckokatolíckej cirkvi v roku 1948, ktoré pripravila a uskutočnila rumunská tajná polícia a rumunskí komunisti (majetok bol odovzdaný Rumunskej pravoslávnej cirkvi, veriaci vyhlásení za pravoslávnych)
• likvidáciou gréckokatolíckej cirkvi v Mukačevskej eparchii konanou 28. augusta 1949 (majetok bol odovzdaný Ruskej pravoslávnej cirkvi, veriaci vyhlásení za pravoslávnych)

Slovenskí komunisti a ŠtB teda postupovali podľa viac-menej hotového scenára vypracovaného ústredím Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Pozri aj

• Vasiľ Hopko
• Pavol Peter Gojdič
• Gréckokatolícka cirkev na Slovensku - dejiny - 1948-1968

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prešovský lžisobor na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).