A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexander Winter | |
Winterova busta na budove hotela Sandor Pavillon v Piešťanoch | |
Narodenie | 19. august 1836 Tvrdošovce, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 19. apríl 1909 (72 rokov) Piešťany, Rakúsko-Uhorsko |
Známy vďaka | podnikateľ, budovateľ piešťanských kúpeľov |
Deti | Ľudovít Winter, Imrich Winter |
Alexander Winter (* 19. august 1836, Tvrdošovce – † 19. apríl 1909, Piešťany) bol slovenský podnikateľ v kúpeľníctve maďarsko-židovského pôvodu, budovateľ kúpeľov Piešťany.[1] Ako nájomca kúpeľov od roku 1889 prispel k rozmachu kúpeľov a mesta, propagoval Piešťany aj mimo územia Rakúsko-Uhorska. Bol otcom Ľudovíta a Imricha Winterovcov.
Životopis
Alexander Winter sa narodil v roku 1836 v chudobnej rodine v Tvrdošovciach. Študoval v Nových Zámkoch, pôsobil ako obchodník a podnikateľ.[2] V roku 1867 si vzal za manželku Henrietu rodenú Kácserovú, dcéru váženého obchodníka so železiarskym tovarom z Trenčína. Mali spolu štyri deti, troch synov: Františka (1868 – 1900), Ľudovíta (1870 – 1968) a Imricha (1878 – 1943) a dcéru Milku (1869 – 1941). Winter založil v Ipeľských Šahách obchod s textilným tovarom. Zaoberal sa výstavbou župných ciest a neskôr postavil tehelňu, vápenku a veľkú parnú pílu.[2] Manželka Henrieta mala záujem o literatúru, ale i o hudbu. Alexandrovi pomáhala pri podnikaní vedením účtovníctva.[2]
Nájomca piešťanských kúpeľov
V roku 1889 (podľa niektorých zdrojov už v roku 1888)[3] si prenajal od grófa Františka Erdődyho piešťanské kúpele a založil firmu Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov.[2] Nájomná zmluva bola viackrát obnovovaná, celkove až na obdobie 99 rokov. Winter postupne nechal opraviť a zveľaďovať staršie kúpeľné budovy, zároveň pristupoval k výstavbe nových objektov. Kúpele boli zanedbané a dlhé roky sa do nich poriadne neinvestovalo.[2] Dal zrekonštruovať budovy dnešných Napoleonských kúpeľov, Kurhotel (dnešné riaditeľstvo kúpeľov) a menšie hospodárske budovy. Syna Františka poveril vedením podniku v Ipeľských Šahách a Ľudovíta v roku 1890 zavolal do Piešťan, aby mu pomáhal pri riadení a budovaní kúpeľov. Pripojil sa k nemu aj brat Imrich, ktorý sa stal neskôr prvým predsedom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a zakladateľom piešťanského múzea (dnešné Balneologické múzeum Imricha Wintera). V rokoch 1893/1894 dal Alexander vybudovať Kúpeľnú dvoranu (Kursalon) a letné divadlo s kapacitou 400 sedadiel. V roku 1893 založil „robotnícky penzionát“ – neskoršiu Robotnícku nemocnicu s názvom „Pro labore“ alebo „A munkának“ a získal pre pôsobenie v nej mladého talentovaného a obetavého lekára MUDr. Eduarda Weisza.[4] Robotníci sa tu chodili liečiť cez nemocenské pokladnice, čo bol prevratný čin a zmena záporného postoja nemocenských pokladníc k uhrádzaniu kúpeľnej liečby. Neskôr bol v areáli nemocnice postavený aj pavilón Alexander, pomenovaný práve podľa Alexandra Wintera. V rokoch 1897/1898 dal na Kúpeľnom ostrove postaviť modernú kúpeľnú budovu „Kúpele Františka Jozefa I.“. Budova bola pomenovaná podľa vtedy vládnuceho panovníka monarchie na počesť 50. výročia jeho nástupu na trón. Až do postavenia liečebného domu Thermia a kúpeľov Irma (1910 – 1912) bola najmodernejšou kúpeľnou budovou piešťanských kúpeľov. V roku 1967 bola zbúraná.[5]
Prelomový príspevok Alexandra Wintera k rozvoju kúpeľov sa viaže k propagácii liečby doma aj v zahraničí. Vďaka jeho podnetu, ako aj podnetu jeho syna Ľudovíta, vytvoril koncom 19. storočia mladý budapeštiansky grafik Artur Heyer pre piešťanské kúpele známy symbol barlolámača.[6] V roku 1903 kúpili Winterovci starý hotel Zelený strom, ktorý zrekonštruovali a spojili so susedným odkúpeným domom. Tak vznikol penzión s 30 moderne zariadenými izbami.[2] Pôvodne židovská rodina Winterovcov v roku 1907 konvertovala na katolícku vieru.[7]
Winter zomrel v roku 1909, je pochovaný na židovskom neologickom cintoríne v Šahách.[3]
Odkaz
Piešťanská nemocnica nesie od roku 2003 na Winterovu počesť meno Nemocnica Alexandera Wintera.[8] Po Winterovi je pomenovaný hotel Sandor Pavillon (podľa maďarskej podoby mena Alexander, Sandor), sídliaci v budove bývalej Winterovej Robotníckej nemocnice.[9] V máji 2011 za účasti potomkov rodiny Winterovcov bola na priečelí hotela Sandor Pavillon odhalená busta Alexandra Wintera, ktorej autorom je piešťanský sochár David Švorc.[10][3]
Referencie
- ↑ Osobnosti mesta Piešťany. (Piešťany: Mestská knižnica, 2000, s. 33.)
- ↑ a b c d e f Piešťanské informačné centrum. Detaily . pic-piestany.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c SAKOŠOVÁ, Milena. Svetoznáme piešťanské kúpele založili Winterovci zo Šiah. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-05-18. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ Mestská knižnica mesta Piešťany, stredisko PIC. Prechádzka centrom mesta Piešťany . library.sk, 2004, . Dostupné online.
- ↑ Pred 50-timi rokmi boli zbúrané Kúpele Františka Jozefa. . piestanytv.sk, 2017-08-22, . Dostupné online.
- ↑ Pred 85. rokmi zomrel autor návrhu piešťanského barlolamača. . piestanytv.sk, 2016-07-30, . Dostupné online.
- ↑ KRUPA, Vladimír. Piešťany vo víre nepokojnej prvej polovice 20. storočia (1.) In: Piešťanský týždeň, 26.3.2016. Dostupné online z:
- ↑ História - Nemocnica Piešťany . nawpiestany.sk, . Dostupné online.
- ↑ Relax v meste Piešťany v Hoteli Sandor Pavillon . hotelsandor.sk, . Dostupné online.
- ↑ V Piešťanoch odhalili bustu A. Wintera, zakladateľa kúpeľov. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2011-05-19. Dostupné online .
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Schlesinger
Ľudovít Winter
Štefan Lux
Žigmund Alexander
Adolf Burger
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Alexander Skutecký
Alexander Winter
Alfréd Wetzler
Andrej Nemeš
Armin Frieder
Arnold Deutsch
Arnold Peter Weisz-Kubínčan
Aron Grünhut
Artúr Szalatnai-Slatinský
Baruch Myers
Chaim Michael Dov Weissmandl
Chaviva Reiková
Desider Quastler
Dezider Hoffmann
Dominik Skutecký
Edita Hanzelová-Katzová
Eduard Friš
Eduard Goldstücker
Egon Gál
Emil Bink
Ernst Wiesner
Eugen Bárkány
Eugen Fried
Eugen Rosenberg
Eugen Tandlich
Fedor Gál
Ferdinand Karvaš
František Reichentál
Fridrich Weinwurm
Gejza Vámoš
Gisi Fleischmannová
Grigorij Mesežnikov
Heinrich Gross
Heinrich Neumann
Ignác Kolisch
Igor Rintel
Imrich Lichtenfeld
Imrich Winter
Ivan Kamenec
Izidor Mautner
Ján Fischer
Ján Kadár
Ján Ladislav Kalina
Ján Rozner
Ján Vilček
Júlia Arányiová
Jakub Bauernfreund
Jaroslav Franek
Jossi Steiner
Jozef Grün
Juraj Šajmovič st.
Juraj Alner
Juraj Herz
Juraj Stern
Karola Skutecká-Karvašová
Ladislav Grosman
Ladislav Hecht
Leo Zobel
Móric Ballagi
Móric Popper
Móric Sonnenfeld
Marek Frauwirth
Martin Gregor
Max Walter
Michail Borisovič Kapustin
Mikuláš Jóža
Milan Richter
Mojžiš Schreiber
Otto Smik
Pavel Branko
Pavel Traubner
Pavol Mešťan
Peter Karvaš
Peter Lipa
Peter Lorre
Peter Salner
Richard Réti
Robert J. Büchler
Romana Schlesinger
Ružena Bajcsyová
Rudolf Vrba
Valerián Trabalka
Vojtech Bukovský
Zoltán Brüll
Zoltán Farkas
Zoltan Zinn-Collis
Zuzana Mináčová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk