A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexandr Konstantinovič Glazunov | |
ruský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg | |
REPIN, Ilja: Portrét skladateľa (1887) | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 10. august 1865 Petrohrad, Rusko |
Úmrtie | 21. marec 1936 (70 rokov) Paríž, Francúzsko |
Národnosť | |
Hudobný smer | romantizmus |
Odkazy | |
Alexandr Konstantinovič Glazunov multimediálny obsah na commons | |
Alexandr Konstantinovič Glazunov (rus. Александр Константинович Глазунов; * 10. august 1865, Petrohrad, Rusko – † 21. marec 1936, Paríž, Francúzsko) bol popredný ruský hudobný skladateľ v období romantizmu, učiteľ hudby a dirigent.
Životopis
Alexandr Glazunov sa narodil ako syn bohatého vydavateľa. O hudbu sa zajímal už od detstva a keďže nemal finančné problémy začal študovať u Rimského-Korsakova, ktorý si Glazunova obľúbil a stal sa jeho dobrým priateľom. Aj komponovať začal už v ranom veku. Dôkazom toho je jeho prvých 8 symfónií z roku 1882, keď mal Glazunov 16 rokov. Aj jeho populárna Stenka Razin je jeho mládežnícka práca. Prvý obrovský úspech zaznamenal už so svojou prvou symfóniou v roku 1882.
Jeho dielo boli čiastočne ovplyvnené Franzom Lisztom, RichardomWagnerom, či ruskou školou, ale zdá sa, že tieto vplyvy boli malé, pretože jeho hudba mala iba slabo vyhranený charakter. V roku 1899 sa stal profesorom a v roku 1905 aj riaditeľom na Petrohradskej škole hudby. Tento rok odložil komponovanie až do svojho odchodu do Paríža v roku 1928. Okrem Francúzska, kde sa usadil, precestoval veľkú časť Európy a niekoľkokrát navštívil aj USA. Glazunov napísal osem úplných symfónií, husľové koncerty, dva klavírne koncerty, sedem kvartetov a o niečo neskôr saxofónový koncert. Veľkú slávu, ale tiež najlepšiu hudbu nájdeme v jeho Ročných dobách a husľovom koncerte. Menej známe sú aj jeho tri balety.
Veľkú zásluhu niesol aj na dokončení niekoľkých hlavných diel od Alexandra Borodina, z toho je najznámejšia opera Princ Igor. Zomrel v Paríži 21. marca 1936.
Glazunov nemal za svojho života ľahké preraziť, pretože začal komponovať tesne po svojom úspešnejšom kolegovi. V tejto dobe boli totiž Čajkovskij a ruski nacionalisti na vrchole svojich síl, čím diela Glazunova do veľkej miery zatienili. Aj keď bol neuveriteľne dobrým hudobníkom, nebol nikdy schopný sa vymaniť z osobných štýlov ako napríklad Rachmaninov. Aj cez tieto veľké prekážky sa dokázal presadiť a najmä jeho symfónie patria medzi úspešné hudobné diela, čo je prinajmenšom pozoruhodné.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Konstantinovič Glazunov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Bebjak
Achille Costa
Albrecht II. (Svätá rímska ríša)
Alexandr Konstantinovič Glazunov
Andrea Hlaváčková
Annely Ojastuová
Antonio Banderas
Anton Turecký
Arne Tiselius
Arunah Shepherdson Abell
Bernardo Silva
Betsey Johnsonová
Bohuslav Chňoupek
Camillo Benso
Carl Gustaf Mannerheim
Clarence Leonidas Fender
Devon Aokiová
Doug Flach
Doyle Brunson
Drupi
Emerich Coreth
Ernest Valko
Felix Ján Tkáč
Frank James Marshall
Gabriele Matznerová-Holzerová
Georg Alexander Pick
Gia Kančeli
Henri Nestlé
Herbert Hoover
Ian Anderson
Ivana Christová
Ján (Čechy)
Ján Kalinčiak
Ján Vesel (1899)
Júlia Čunderlíková
Jarolím Janoštin
Javier Zanetti
Jean-François Lyotard
John Zerzan
Jorge Amado
Josef Konrad
Jozef Urban (dôstojník)
Juan Manuel Santos
László Nagy (politik)
Lisa Raymondová
Magdaléna z Valois
Mariusz Gatza
Mikuláš Sontág (1882)
Milena Jesenská
Miloš Šejn
Miloš Vystrčil
Miloslav Švandrlík
Miroslav Šimonovič
Miroslav Mosnár
Norma Shearerová
Peter Slavomír Kompiš st.
Prežihov Voranc
Rosanna Arquettová
Roy Keane
Saïd Benrahma
Shaun Murphy
Suzanne Collinsová
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Vladimír Daxner
Vladimír Ferko
Vladimír Kubenko
Vladimír Mináč
Vladimír Páral
Wade Barrett
Wolfgang Paul
Zoltán Fábry
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk