Alexej Anatolievič Navaľnyj
Alexej Anatoljevič Navaľnyj (2017)
Narodenie	4.6.19764. jún 1976 (46 rokov) Butyň, Moskovská oblasť, Rusko
Štátna príslušnosť	ZSSR → Rusko
Alma mater	Ruská univerzita družby národov (1993-1998) Finančná univerzita pri vláde RF (1999 – 2001) Yaleova univerzita (2010)
Profesia	právnik, politický aktivista, blogger, spisovateľ, ľudskoprávny aktivista, politik, youtuber, generálny riaditeľ, obchodník, filmový režisér, televízny producent a verejná postava
Príbuzní	Oleg Anatoljevič Navalnyj (súrodenec)
Manželka	Julija Navaľná
Podpis
Poznámky	Náboženstvo: pravoslávne
Odkazy
Webstránka	navalny.com
Commons	Alexej Anatolievič Navaľnyj
Biografický portál

Alexej Anatolievič Navaľnyj (rus. Алексей Анатольевич Навальный; * 4. jún 1976, Butyň, Moskovská oblasť, Rusko) je ruský právnik, opozičný politik a politický väzeň^[1], známy ako kritik korupcie v Rusku. Považuje sa za hlavného oponenta súčasného ruského vedenia na čele s Vladimirom Putinom^[2]. Je zakladateľom Nadácie boja proti korupcii, ktorá vyšetruje a zverejňuje informácie o korupčných škandáloch týkajúcich sa vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov^[1]. V roku 2020 bol za svoje aktivity nominovaný na Nobelovu cenu za mier^[3] a 20. októbra 2021 mu bola udelená Sacharovova cena za slobodné myslenie. V súčasnosti si odpykáva 2 a pol ročný trest odňatia slobody kvôli porušeniu podmienky, v ktorej bol po staršom rozsudku, ktorý Európsky súd pre ľudské práva označil za nespravodlivý.^[4]

Životopis

Ranná politická činnosť

Od roku 2000 do roku 2007 bol člen sociálno-liberálnej strany "Jabloko", náčelník štábu Moskovskej regionálnej pobočky a člen Federálnej politickej rady tejto strany^[5]. V roku 2007 bol vylúčený zo strany "Jabloko" s odôvodnením "za spôsobenie politických škôd strane, najmä za "nacionalistické aktivity"" (účasť na národoveckých/ultrapravicových pochodoch "Ruskyj marš" a založenie národno-demokratického hnutia „Narod“.)^[5]

Podľa Konstantina Voronkova, životopisca politika, Navaľnyj "sa nazýva národným demokratom, pretože oddeľuje národ od národnosti“, pričom sa zameriava na sociálnu, nie etnickú zložku tohto konceptu^[7].

Boj proti korupcii

Ališer Usmanov vs. Alexey Navaľnyj

Od roku 2009 Navaľnyj začal vo svojom blogu zverejňovať informácie o korupčných škandáloch, týkajúcich sa vysokých štátnych predstaviteľov a oligarchov: štátnej banky VTB, štátnej potrubnej dopravnej spoločnosti Transneft, štátneho železničného podniku RŽD, kauza Sergeja Magnického atď. V rokoch 2010 – 2012 založil nadácie RosPil (vyšetrujúcu korupcie vo verejnom obstarávaní), RosJama (kontrolujúcu kvality ciest), RosŽKCH (kontrolujúcu komunálne podniky), "Dobraja Mašiná Právdy" (agitácia a propagácia) a. i. Spolu tvoria Antikorupčnú nadáciu (FBK). FBK vydala desiatky výskumných investigatívnych dokumentárnych filmov, napr.:

• "Čajka"^[10] (2015) o spojení generálneho prokurátora Ruska Jurija Čajku s organizovaným zločinom, tunelovaní verejného obstarávania a nehnuteľnosti jeho detí vo Švajčiarsku a Grécku.
• "On nie je pre vás Dimon"^[11] (2017) o majetku exprezidenta a expremiéra Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva a jeho prepojení s rusko-britským oligarchom Ališerom Usmanovym. Na jar roku 2017 film vyvolal masívne protesty proti korupcii^[12].
• "Prípad bol vyriešený. Poznám každého, kto sa ma pokúsil zabiť"^[13] (2020) o skupine travičov z FSB, ktorí sa pokúsili Navaľného zabiť.
• "Zavolal som svojho vraha. On všetko priznal"^[14] (2020) vo filme Navaľnyj osobne zavolal svojmu travičovi z FSB a ten povedal podrobnosti o pokuse.
• "Palác pre Putina: Príbeh najväčšieho úplatku"^[15] v ktorom sa hovorí o väzbách prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina s mafiou a oligarchami a o jeho luxusnom paláci v štátnej prírodnej rezervácii na pobreží Čierneho mora.

Účasť vo voľbách

Alexej Navaľnyj na zasadaní ústrednej volebnej komisie (2017)

V roku 2011, pred parlamentnými voľbami, označil vládnucu stranu Jednotné Rusko (JR) ako "Stranu podvodníkov a zlodejov" a vyzval na hlasovanie za ktorúkoľvek inú stranu^[17]. Preferencie JR klesli^[18] a Putinove úrady, aby získali väčšinu v parlamente, sa museli uchýliť k rozsiahlemu falšovaniu výsledkov volieb, ktoré v decembri 2011 vyvolalo vlnu protestov^[19] trvajúcich až do roku 2013.

V rokoch 2012 až 2019 sa Navaľnyj a FBK deväťkrát neúspešne pokúsili zaregistrovať politickú stranu. Ruské ministerstvo Spravodlivosti vždy odmieta registráciu, pretože buď „sa nachádza chyba v dokumentoch“, alebo politickí stratégovia Kremľa "okupujú" názov strany^[20].

V septembri 2013 sa Navaľnyj zúčastnil vo voľbách starostu Moskvy, ich víťazom sa stal Sergej Semionovič Sobianin, blízky spolupracovník prezidenta Vladimira Putina. Navaľnyj bol druhý s 27 percentami hlasov. Navaľnyj tvrdil, že "Nepoznáme ohlásené výsledky, sú falošné"^[5], a preto ich výsledok súdne napadol.^[21] Ruský Najvyšší súd sťažnosť odmietol^[22].

V decembri 2016 Navaľnyj oznámil, že sa zúčastní na prezidentských voľbách v Rusku v roku 2018. Zohnal 704-tisíc podpisov, prijal 190-tisíc dobrovoľníkov, vyzbieral 242 miliónov rubľov (3,5 milióna eur) darov, otvoril štáby v 84 regiónoch Ruska^[23]. Vo februári 2017 súd vyniesol verdikt  po kauze "Kirovles" totožný s rozsudkom, ktorý už bol zrušený ESĽP^[24]. To Navaľného pripravilo o možnosť zúčastniť sa volieb. Európska služba pre vonkajšiu činnosť tvrdí, že rozsudok je pokusom umlčať iného nezávislého politika v Ruskej federácii^[25]. ESVČ uviedla, že odmietnutie registrácie vyvoláva vážne pochybnosti o existencii politického pluralizmu v Rusku a demokratickej povahe volieb v budúcom roku. Podľa ESVČ by sa politicky motivované obvinenia nemali používať ako zámienka na zabránenie účasti osoby na politických aktivitách^[26]. Navaľnyj po odmietnutí registrácie uviedol, že na voľbách sa zúčastňuje „iba Putin a tí kandidáti, ktorých on si osobne vybral a ktorí pre neho nepredstavujú najmenšiu hrozbu“, a vyzval na bojkot volieb^[27]. V januári a máji 2018 sa konali protestné zhromaždenia v 118 ruských mestách^[28]. Policajti vopred rozdrvili desiatky štábov Navaľného, ukradli kancelársku techniku^[29] ​​a zadržali dobrovoľníkov^[30].

V novembri 2018 Navaľnyj navrhol koncept "Chytrého hlasovania": hlasujte za opozičného kandidáta, ktorý má najväčšiu šancu poraziť Jednotné Rusko (JR). Cieľom "Chytrého hlasovania" je upevniť hlasy tých, ktorí sú proti JR^[31].

V roku 2020 Navaľnyj neuznal takzvané „Hlasovanie za zmeny Ústavy Ruska“ za legálne a platné^[32].

Trestné stíhania a zatýkania

Alexej Navaľnyj na súde (2013)

Od roku 2011 Navaľnyj aj jeho kolegyne a kolegovia z FBK čelili v minulosti mnohým represáliám vrátane vykonštruovaných obvinení a trestných stíhaní, policajných razií, domových prehliadok, fyzického násilia a selektívnej brannej povinnosti^[1]. Boli proti nemu začaté trestné konania pre krádež lesa (kauza Kirovles, 2011), podvod (kauza Yves Rocher, 2012), spreneveru finančných prostriedkov z politickej strany "Zväz Pravicových Síl" (2014), krádež plagátu (2014), krádež darov z FBK (2020), ohováranie (2016, 2020)^[5]. ESĽP zrušil všetky odsúdenia ruských súdov. Navaľnyj bol zatknutý 10-krát za priestupky a od roku 2011 do roku 2019 strávil vo väzbe 474 dní^[34]. 15. novembra 2018 ESĽP uznal zadržanie a zatknutie Navaľného v rokoch 2012 a 2014 ako politicky motivované^[35]. K roku 2019 Ruská vláda vyplatila Navaľnému 225 000 eur ako odškodnenie za nezákonné zatknutia^[36].

2. februára 2021 súd v Moskve nahradil Navaľného podmienečný trest (3 roky a 6 mesiacov) v kauze "Yves Rocher" skutočným. Navaľnyj je odsúdený k 2 roky a 8 mesiacov väzenia^[37].

Navaľnyj a Ukrajinská kríza

Pochod v Moskve proti cenzúre a okupácii Krymu (15. marca 2014) Nápisy na transparentoch: "Spolu proti vojne! Putin sa Navaľného bojí!"

V januári 2014 neregistrovaná strana Navaľneho "Partija Progresa" podporila ukrajinský Euromajdan, uvidela veľa spoločného medzi korupčnými ruskými a ukrajinskými vládami a privítala európsku voľbu Ukrajiny. Vyjadrila tiež smútok nad zahynuvšími demonštrantmi a nádej, že zodpovedné ukrajinské orgány budú potrestané^[38].

Navaľnyj označil ruskú okupáciu Krymu za škodlivé porušenie medzinárodných dohôd a poznamenal, že po udelení ruského občianstva trom miliónom Krymčanov neexistuje ľahký spôsob riešenia problému. „Problém Krymu je na dlhý čas, na desiatky rokov.“ Navaľnyj označil vojnu rozpútanú Putinom na východe Ukrajiny za zločin a vyzval na okamžité stiahnutie ruských vojsk a militantov odtiaľ^[39].

Útoky a otravy

Alexej Navaľnyj po útoku na neho 27. apríla 2017

28. februára 2007 v moskovskom klube, v ktorom Navaľnyj bol moderátor politických debát, vyvolala provokáciu skupina skinhedov, vedená Maximom „Tesakom“ Marcinkevičom. Neonacisti skandovali nacistické heslá a volali po „zabíjaní černochov, Tadžikov a liberálov“. Navaľnyj podal trestné oznámenie na prokuratúru, a v roku 2008 sud uznal Marcinkeviča za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky a bol odsúdený na tri roky väzenia^[41].

30. októbra 2007 bol Navaľnyj počas politických debát napadnutý absolventom akadémie FSB Timurom Tezievom. Navaľnyj bol nútený použiť traumatickú pištoľ a zranil Tezieva^[42]. Polícia začala trestné konanie, ale rýchlo ho uzavrela^[43].

27. apríla 2017 Navaľného oblial bojovník radikálneho prokremeľského hnutia SERB (South East Radical Block)^[44] zmesou neznámej žieraviny s malachitovou zeleňou^[45], po čom čiastočne oslepol na pravé oko.^[46] Navaľnyj šiel do Španielska na liečbu, lekári museli urobiť transplantáciu rohovky.^[47] Moskovská polícia odmietla hľadať útočníka a uznať Navaľného ako obeť a skončila trestné konanie^[48].

27. júla 2019 pri výkone väzby za vyzvanie na "nezákonnú demonštráciu" bol Navaľnyj otrávený neznámou látkou a následne hospitalizovaný. Úrady odmietli začať trestné konanie alebo vyšetrovať tento prípad.^[49]

20. augusta 2020 bol Alexey Navaľnyj v Tomsku otrávený chemickými zbraňami Novičok. Počas letu do Moskvy stratil vedomie a upadol do kómy. Lietadlo núdzovo pristálo v Omsku. O dva dni neskôr bol Navaľnyj prevezený z Omsku do Berlína, kde bol liečený v nemocnici Charité a jeho bezpečnosť zabezpečovala nemecká vláda. 7. septembra ho lekári prebrali z umelej kómy a reagoval na svoje okolie.^[50] 22. septembra bol prepustený z nemocnice.

2. septembra nemecká spolková vláda s odvolaním na výskum, vykonaný špeciálnym laboratóriom Bundeswehru, oznámila, že Navaľnyj bol otrávený nervovým činidlom zo skupiny Novičok^[51]. Neskôr Francúzsko a Švédsko potvrdili otravu Novičkom s odvolaním sa na výsledky ich vlastného výskumu v laboratóriách certifikovaných Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW)^{[52][53][54][55]}. Nemecko uviedlo, že použitie jedu Novichok bolo „hrubým porušením“ Dohovoru o chemických zbraniach^[56][57], a požiadalo o pomoc OPCW, ktorá uskutočnila vlastnú štúdiu biologických vzoriek Navaľného a 6. októbra potvrdila závery nemeckého, francúzskeho a švédskeho laboratória o prítomnosti stôp látky zo skupiny „Novičok“^{[58][59][60][61][62][63]}.

15. októbra EÚ „za použitie chemických zbraní na pokus o atentát na Alexeja Navaľného“ uvalila sankcie na riaditeľa FSB Alexandra Bortnikova a ďalších päť vysokých ruských funkcionárov a bezpečnostných úradníkov, ako aj na spoločnosť GosNIIOCHT, ktorá vyvíja Novičok. Podľa EÚ bola otrava Navaľného možná „iba so súhlasom prezidentskej správy“ a za účasti FSB^[64]. Sám Navaľnyj je presvedčený, že za pokusom o jeho život osobne stojí ruský prezident Vladimir Putin^[65][66][67].

Na konci roku 2020 vyšiel odborný článok od nemeckých lekárov, ktorí opisujú Navaľného liečbu.^[68]

Ruské úrady odmietli akékoľvek obvinenie z účasti na otrave s odvolaním sa na skutočnosť, že pri analýzach Navaľného v Rusku neboli identifikované žiadne jedy. Ruské orgány a vládne médiá predložili tieto verzie udalostí:

Podľa stavu k 11. februára 2021 napriek opakovanému podávaniu trestných oznámení nedošlo k začatiu trestného konania, vyšetrovanie v Rusku zatiaľ neprebieha^[80], všetko oblečenie a osobné veci Navaľného, ktoré mal pri sebe počas otravy, policajti odobrali a nevrátili^[81]. V dokumente "Zavolal som svojho vraha. On všetko priznal"^[14] jeden z travičov, dôstojník FSB Konstantin Kudrjavcev, tvrdí, že Navaľného oblečenie bolo dvakrát upravené, aby sa odstránili stopy po jedu. V dokumente "Prípad bol vyriešený. Poznám každého, kto sa ma pokúsil zabiť"^[82] boli preskúmané otvorené údaje o cestách skupiny odborníkov na chemické zbrane a lekárov z NII-2 FSB, ktorí od roku 2017 sledovali Navaľného na jeho pracovných cestách. V dokumente The Insider, Bellingcat a Der Spiegel "Navalny Poison Squad Implicated in Murders of Three Russian Activists"^[83] boli nájdení ďalší traja ruskí aktivisti otrávení tímom travičov z FSB.

4. februára 2021 náhle zomrel vedúci lekár omskej nemocnice Sergej Maksimišin, ktorý mal na starosti liečbu Navaľného. Príčina úmrtia nebola zverejnená. Podľa opozičníka Leonida Volkova vedel Maksimišin o stave Navalného viac než ktokoľvek iný^[84]. 26. marca 2021 zomrel ďalší lekár z tejto nemocnice, primár traumatologicko-ortopedického oddelenia Rustam Agishev^[85].

Návrat do Ruska

17. januára 2021 sa Navaľnyj vrátil do Ruska z Nemecka, kde sa liečil na následky otravy. Na moskovskom letisku Šeremeťjevo ho ale okamžite zadržali príslušníci Federálnej väzenskej služby s tým, že Navaľnyj bol odsúdený na podmienečný trest v kauze „Yves Rocher“ a bol na zozname hľadaných osôb od 29. decembra za viacnásobné porušenie skúšobnej lehoty.^[86]

19. januára 2021 FBK zverejnil dokument "Palác pre Putina: Príbeh najväčšieho úplatku"^[15]. Navaľnyj v ňom detailne opisuje cestu ruského prezidenta Vladimira Putina na vrchol moci a stavbu obrovského sídla s pozemkom na brehu Čierneho mora, ktorý prezident údajne využíva. Na začiatku filmu bola výzva ísť do centrálnych ulíc miest 23. januára 2021 o 14:00 s požiadavkami na prepustenie Navaľného.

23. januára 2021 protesty sa uskutočnili v 196 mestách Ruska, v ktorých bol podľa šéfa štábov Navaľného Leonida Volkova celkový počet demonštrantov 250 - 300 tisíc ľudí^[87]. Počet ľudí zadržaných na protestoch sa stal najväčším v histórii moderného Ruska: 4 033 ľudí, uvádza web o ľudských právach OVD-info^[88]. Desiatky ľudí boli vystavené policajnému násiliu^[89].

• 

  Ťažkoodenci OMON počas protestu v Moskve 23. januára 2021

• 

  Protest 23. januára 2021 v Petrohrade

31. januára 2021 sa uskutočnili nové protesty za prepustenie Alexeja Navaľného. Konali sa v 140 mestách Ruska a zúčastnilo sa ich od 200 do 300 tisíc ľudí^[90]. Zadržaných bolo 5 754 osôb vrátane Navaľného manželky a najmenej 93 novinárov^[91][92]. Najmenej 51 demonštrantov zbili policajti, ktorí použijú obušky, traumatické pištole, elektrické paralyzéry a slzný plyn^[93].

2. februára 2021 súd v Moskve nahradil Navaľného podmienečný trest (3 roky a 6 mesiacov) v kauze "Yves Rocher" skutočným. Navaľnyj je odsúdený k 2 rokom a 8 mesiacov väzenia^[37]. Po vyhlásení rozsudku sa uskutočnili nové protesty, na ktorých bolo zadržaných 1 463 osôb, desiatky boli zbité^[94]. Kvôli preplnenosti miest zatýkania boli zadržané osoby uväznené v tábore pre nelegálnych migrantov Sacharovo; mnohí zadržaní boli celé dni v policajných autobusoch bez kúrenia, jedla a pitia^[95].

Osobný život

Navaľnyj je ženatý a má dve deti.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexej Anatolievič Navaľnyj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alexej Navalnyj na českej Wikipédii, Навальный, Алексей Анатольевич na ruskej Wikipédii a Отравление Алексея Навального na ruskej Wikipédii.