Častica alfa (prúd častíc alfa sa nazýva žiarenia alfa; iné názvy pozri nižšie) je jadro atómu hélia zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov, s kladným nábojom +2e a nukleónovým číslom 4. Častice alfa sa uvoľňujú pri α rozpade a pozorujú sa pri mnohých rádioaktívnych premenách, pričom môžu mať veľkú energiu. Hmotnosť častice alfa je 6,642 8. 10^-27 kg.

Slovenské názvy častice sú:

• častica alfa^[1][2][3][4], častica ${\displaystyle \alpha }$^[3][4]; podľa niektorých názorov^[3] jazykovo nevhodne: alfačastica^[5], alfa-častica^[3][6], alfa častica^[7], ${\displaystyle \alpha }$-častica^[8], ${\displaystyle \alpha }$ častica^[4]; staršie: ${\displaystyle \alpha }$-partikula^[9];
• zriedkavo. helión^[10][11].

Slovenské názvy žiarenia sú:

• žiarenie alfa^[3], žiarenie ${\displaystyle \alpha }$^[3]; podľa niektorých názorov^[3] jazykovo nevhodne: alfažiarenie^[12], alfa-žiarenie^[13], alfa žiarenie^[14][15], ${\displaystyle \alpha }$-žiarenie^[9], ${\displaystyle \alpha }$ žiarenie^[16] ;
• staršie (resp. podľa niektorých názorov nevhodne^[3]): lúče alfa^[4][19], lúče ${\displaystyle \alpha }$^[4], alfalúče^[20], alfa-lúče^[3], alfa lúče^[21], ${\displaystyle \alpha }$-lúče^[22], ${\displaystyle \alpha }$ lúče^[4] .

Žiarenie alfa je prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s^-1. Preniká vrstvou vzduchu hrubou niekoľko centimetrov alebo tenkými kovovými fóliami. Vychyľuje sa aj v elektrickom aj v magnetickom poli. Častice alfa sú vysielané z jadra rýchlosťou 1.10⁷ až 2.10⁷ m.s^-1 pri vysielaní energie 2-8 MeV. Vzniká tak nuklid s nukleónovým číslom o štyri jednotky menším a tiež protónovým číslom o dve jednotky menším, než v pôvodnom prvku. Dokáže ho zachytiť tenká vrstva papiera.

Častice alfa objavil v roku 1899 Ernest Rutherford pri výskume rádioaktivity uránu. V Slnku a vo hviezdach vznikajú termonukleárnymi reakciami z protónov. Téme alfa častíc sa venoval aj Richard Feynman.

Fyzikálny portál Chemický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Častica alfa