A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alfred Wegener | |
![]() Nemecký meteorológ a geológ | |
Narodenie | 1. november 1880 Berlín, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 2. november 1930 (50 rokov) Grónsko |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Alfred Wegener (plné texty diel autora) |
Commons | ![]() |
Alfred Lothar Wegener (* 1. november 1880, Berlín – † 2. november 1930, Grónsko) bol nemecký vedec. Aj keď doktorát získal z astronómie (Berlín 1904), zaoberal sa viacerými odbormi, hlavne meteorológiou a geológiou. Jeho najznámejšou vedeckou prácou je teória pohybu kontinentov.
Životopis
Alfréd Wegener sa narodil v rodine teológa a učiteľa jazykov na gymnáziu ako najmladšie z piatich detí. Študoval na gymnáziu v Berlíne, kde patrili medzi jeho najobľúbenejšie predmety fyzika a chémia. Po ukončení gymnázia pokračoval od roku 1900 v štúdiu fyziky, meteorológie a astronómie na univerzitách v Berlíne, Heidelbergu a Innsbrucku. Štúdium ukončil dizertačnou prácou z astronómie.
V roku 1905 sa zamestnal ako asistent v Beeskowskom aeronautickom observatóriu, kde pracoval spolu so svojim bratom Kurtom. Stali sa priekopníkmi vo využívaní prieskumu počasia pomocou balónov (meranie vzdušných prúdov).
1906 sa zúčastnil na expedícii do Grónska. Cieľ expedície, ktorej sa zúčastnilo 25 výskumníkov vedených Ludvigom Mylius-Erichsenom, bolo štúdium cirkulácie polárnych vetrov a založenie prvej meteorologickej stanice v Grónsku. Wegenerovi sa veľmi zapáčila ľadová scenéria Grónska, vrátil sa tam ešte niekoľkokrát.
Po návrate 1908 sa zamestnal na univerzite v Marburgu, kde napísal knihu „Thermodynamik der Atmosphäre“. V Marburgu pri štúdiu skamenelín zistil ich podobnosť na oboch stranách Atlantiku, čo ho viedlo k napísaniu článku o „pohybe kontinentov“ (1912). Tu stretol aj svoju budúcu manželku Else Köppen, dcéru jedného z vtedajších popredných meteorológov Wladimira Köppena. Oženil sa s ňou v roku 1913 a mali spolu tri dcéry. Ešte v tom istom roku sa vrátil na druhú expedíciu do Grónska.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny bojoval na fronte, po viacnásobnom zranení sa v roku 1915 natrvalo vrátil domov. Venoval sa práci na jeho slávnej knihe „Die Entstehung der Kontinente und Ozeane“. Po vojne sa spolu s rodinou presunul do námorného observatória v Hamburgu. Napísal knihu „Die Klimate der geologischen Vorzeit“. V roku 1924 odišiel do Grazu, kde prijal špeciálne vytvorené miesto profesora meteorológie a geofyziky.
V roku 1930 organizoval poslednú expedíciu do Grónska, ktorá sa mu stala osudnou. Pri návrate zo záchrannej výpravy, ktorá mala doručiť jedlo kolegom, zomrel na podchladenie.
Vedecká činnosť
Geológia
Wegenerova teória lepšie vysvetľovala nálezy rovnakých skamenelín a horninových vrstiev na vzdialených kontinentoch ako rôzne teórie pred ňou (napr. existencia pevninských mostov v dávnej minulosti Zeme, ktoré spájali Južnú Ameriku s Afrikou, Severnú Ameriku s Európou a Indiu s Madagaskarom). Taktiež bola lepšia pri objasnení vzniku pohorí ako „kontraktačná teória“, ale hlavný dôvod jej odmietania bol, že nepodávala vysvetlenia príčin tohto pohybu.
Sám autor prišiel s vysvetlením, že príčinou tohto pohybu sú odstredivé sily Zeme. Veril, že Pangea bola sústredená pri Južnom póle, a časom sa pôsobením odstredivých síl roztrhala na viacero kontinentov. Toto však bolo zamietnuté, nakoľko odstredivé sily nestačia na takýto pohyb. Taktiež sa pokúsil vysvetliť príčinu pôsobením príťažlivých síl Slnka a Mesiaca, čo bolo opäť zamietnuté.
Až v roku 1929 rozpracoval Arthur Holmes ďalšiu z Wegenerových myšlienok, že pohyb spôsobuje cirkulácia tepla vo vnútri Zeme. Aj keď sa tejto myšlienke tiež v tých časoch nedostalo pochopenia, neskôr sa ukázala, ako najpravdepodobnejšia príčina pohybu kontinentov.
Meteorológia
Wegener ako prvý vypracoval koncepciu turbulencií vzdušných prúdov, ako aj objasnil správanie sa vrchných vrstiev atmosféry. Okrem toho objasnil princíp fatamorgány.
Vydané diela
- Thermodynamik der Atmosphäre, 1911 a 1924
- Die Entstehung der Kontinente und Ozeane, 1915 a 1929
- Wind- und Wasserhosen in Europa, 1917.
- Das detonierende Meteor vom 3. April 1916, 3 1/2 Uhr nachmittags in Kurhessen, 1917 a 1918
- Der Farbenwechsel grosser Meteore, 1918
- Durch die weiße Wüste, 1919
- Theorie der Haupthalos, 1926
- Versuche zur Aufsturztheorie der Mondkrater, 1920
- Die Entstehung der Mondkrater, 1921
- Pilotballonaufstiege auf einer Fahrt nach Mexiko März bis Juni 1922
- Vertraulicher Bericht über die Grönland-Expedition 1929
- Vorlesungen über Physik der Atmosphäre, 1935
- Mit Motorboot und Schlitten in Grönland, 1935
Ocenenia
- Po Alfredovi Wegenerovi je pomenovaný inštitút pre polárny a meteorologický výskum v Bremerhavene v Nemecku, založenom v roku 1980.
- Jeho meno nesú krátery na Marse a Mesiaci, ako aj planétka 29227 Wegener.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfred Wegener.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Adolf Otto Reinhold Windaus
Adolf von Baeyer
Albrecht Ritschl
Alexander Gottlieb Baumgarten
Alexander Grothendieck
Alexander von Humboldt
Alfred Schmidt
Alfred Wegener
André Previn
Arthur Oncken Lovejoy
Bernhard Neumann
Blixa Bargeld
Bruno Gesche
Bruno Hans Bürgel
Carl Ludwig Engel
Carl Ludwig Siegel
Charlotte Bühlerová
Constantin Carathéodory
Doris Abesserová
Dorota Kurónska (1793 – 1862)
Eberhard Schrader
Eduard Bernstein
Eduard Heine
Eduard von Hartmann
Erich Auerbach
Erich Mühsam
Ernst Gustav Kraatz
Ernst von Aster
Ernst Zermelo
Franz Oppenheimer
Fridrich II. (Prusko)
Fridrich Viliam IV.
Georg Simmel
Georg Wittig
Gerhard Ebeling
Gustav Stresemann
Hans Poelzig
Hedwiga Conrad-Martiusová
Heinrich Louis d’Arrest
Helmut von Glasenapp
Henner Henkel
Herbert Marcuse
Herman Nohl
Ingrid van Houten-Groeneveldová
Július Móži
Jan Nowak-Jeziorański
Jasmin Geratová
John Charles Polanyi
Karl Dönitz
Karl Eugen Dühring
Karoline Herfurthová
Kevin-Prince Boateng
Klaus Hartmann
Konrad Zuse
Kurt Hahn
Leni Riefenstahlová
Leo Frobenius
Ludwig Lachmann
Marlene Dietrichová
Max Dessoir
Max Jacob Friedländer
Max Schreck
Max Verworn
Mike Nichols
Moritz Schlick
Olaf Helmer
Paul Johann Ludwig Heyse
Paul Lincke
Peter Hirsch (fyzik)
Peter Simon Pallas
Pierre Littbarski
Rainer Weiss
René Steinke
Robert Jungk
Robert Kovač
Robert Spaemann
Rudolf Boehm
Rudolf Smend (1932)
Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1
Sven Felski
Thomas Häßler
Tom Schilling
Ursela Monnová
Viliam I. (Nemecko)
Viliam II. (Nemecko)
Walter Benjamin
Walter Dubislav
Walter Gropius
Walther von Brauchitsch
Wankelmut
Wilfried Wieck
Wilhelm Wolff Beer
William Lewis Stern
Wolfgang Brezinka
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk