Alkaptonúria
Pigmentácia tváre pri alkaptonúrii
Klasifikácia
MKCH-10	E70.2 (odkaz)
Klinický obraz
Príčina	mutácia na géne pre enzým homogéntizát-1,2-dioxidáza [1]
Postihnutý systém	viaceré telové systémy
Štatistické údaje – všeobecne[1] [2]
Prevalencia	1:100 000 - 1:1 000 000 (na Slovensku 1:19 000)
Pozri aj Medicínsky portál

Alkaptonúria (skrátene aj AU ^[1] alebo AKU^[1][3], prenesene aj „choroba čiernych kostí“^[3][4]) je dedičné ochorenie, spôsobené rôznymi defektami na géne GHO (gén kódujúci enzým homogéntizát-1,2-dioxidáza) a z toho vyplývajúcimi poruchami metabolizmu tyrozínu. Prejavuje sa ukladaním kyseliny homogentizovej a jej oxidačného polyméru (tzv. alkapton – odtiaľ názov ochorenia) do spojivových tkanív tela, čo spôsobuje ich čierne sfarbenie – ochronóza. Vo svetovej populácii sa vyskytuje s prevalenciou 1:100 000 – 1:1 000 000, no na Slovensku a v Dominikánskej republike má najvyššiu prevalenciu na svete, odhadovanú až na 1:19 000.

Príčina ochorenia

Ochorenie je dedičné a dedí sa autozómovo recesívnym typom dedičnosti. Príčinou je niektorá z mutácií na géne GHO, ktorý sa nachádza na proximálnom úseku dlhého ramena chromozómu 3 (3q13) a kóduje enzým homogéntizát-1,2-dioxidáza. Tento gén má dĺžku 55 kb a skladá sa zo 14 exónov a 13 intrónov. Mutácie spôsobujúce alkaptonúriu môžu byť rôzne, u slovenských rodín sa pozorovalo 10 rôznych typov mutácií, z toho najviac substitúcií a delécií.^[1]

V dôsledku chýbania enzýmu homogéntizát-1,2-dioxidáza sa v spojivových tkanivách hromadí kyselina homogentizová a jej oxidačný polymér (alkapton). Tie vznikajú ako medziprodukt rozkladu tyrozínu a fenylalanínu v tele.^[1]

Symptómy

Do dosiahnutia 20. až 30. roku života sa ochorenie prejavuje len málo symptómami, z nich najvýraznejším je tmavý moč a tmavé sfarbenie ušnej chrupavky a ušníc (tieto dva znaky slúžia aj na skorú diagnostiku^[5]). Od 40. roku života sa symptómy postupne zhoršujú, najčastejšie prejavy sú obličkové kamene, problémy s pohybovým ústrojenstvom (hlavne zaťažené kĺby a progresívne sa zhoršujúca kyfóza alebo skolióza), ktoré postupne môžu prejsť až ku celkovej invalidite (ochronotická artropatia). Sú známe aj problémy so srdcom, oslabenie šliach, osteopénia, prostatové kamene^[1][6] Ochorenie nespôsobuje mentálnu retardáciu a neovplyvňuje ani dĺžku života.^[1]

Výskyt

Na svete sa toto ochorenie vyskytuje s neznámou prevalenciou, no odhaduje sa medzi 1:100 000 a 1:1 000 000. Regióny s vyšším výskytom ochorenia sú napríklad Wales (1:44 800^[7]), Dominikánska republika^[2] a Slovensko (1:19 000^[2]). Na Slovensku nesie prvenstvo región Kysuce, nakoľko v hornatých oblastiach sa komunity často izolovali a dochádzalo k príbuzenským manželstvám, pri ktorých sa frekvencia defektných alel v populácii zvyšuje.^[4]

Liečba

V súčasnosti sa alkaptonurikom poskytuje najmä paliatívna starostlivosť (zmiernenie bolestí), no zvažuje sa použitie niektorých liečiv (nitizinón).^[4]

Referencie

Literatúra

• ROVENSKÝ, Jozef, a kol. Alkaptonúria a ochronóza. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Slovak Academic Press, 2011. 117 s. ISBN 978-80-8095-064-4.

Pozri aj

• Fenylketonúria

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alkaptonúria

Externé odkazy

• Klub Čiernych Kostí na stránkach Ligy proti reumatizmu na Slovensku
• Klub Čiernych Kostí na Facebooku