A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Almohádovci ber. ⵉⵎⵡⵃⵃⴷⵉⵢⵏ arab. الموَحدون
| |||||||||||||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||||||||||||
Rozloha
|
2 300 000 km² (rok 1150)
| ||||||||||||||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||||||||||||||
|
Almohádovci [1] (iné názvy: Almohadovci,[2] Almohádi,[3] Almohadi;[4] arab. al-Muvahhidún, v preklade unitári,[2] či vyznávači Božej jedinosti[5]) bola berberská dynastia vládnuca v rokoch 1121 – 1269 v severozápadnej Afrike (Magrebe) a v moslimskom Španielsku.
Zakladateľom dynastie bol náboženský reformátor a mystik Ibn Túmart z berberského kmeňa Masmúdov, ktorý okolo roku 1120 vystúpil s reformnou koncepciou islamu a s kritikou proti Almorávidovcom. So svojim programom anti-formalistického murábitského režimu a anti-antopomorfickému poňatiu Boha. Jeho heslom bol tauhíd - Božia jedinosť prejavujúca sa v Božích atribútoch. Vyznávačov jeho náuky nazval vyznávačmi Božej jedinosti (almohadmi) a všetkých ostatných označil za nevercov. Spočiatku pre svoju, často i násilnícku horlivosť vo svojom okolí prílišnú podporu nenašiel a bol odvšadiaľ vyháňaný. Oporu našiel u svojho domáceho kmeňa, kde bol mystický askéta vnímaný ako učenec. V roku 1121 sa vyhlásil za mahdího a vytvoril okolo seba úzky kruh spolupracovníkov. Po tom, čo sa mu podarilo zjednotiť niekoľko berberských kmeňov vyhlásil Almorávidovcom vojnu, hoci väčších úspechov nedosiahol. V pohorí Atlas si vybudoval sídlo Tín Malál (Tinmal, Tinmel), ktoré sa stalo duchovným centrom hnutia a pohrebiskom dynastie. Jeho vojvodca a nástupca Abdalmu’min bin Alí ríšu Almorávidovcov ovládol.
V Španielsku sa po rozvrate Almorávidskej ríše moslimské panstvo opäť rozčlenilo na početné štátiky taifas, ktoré Abdalmu‘min ľahko obsadil a rozšíril moc dynastie a hnutia aj na Pyrenejský polostrov. Výnimku tvorili východné územia Valencie, Murcie a Jaénu, kde vládol Ibn Mardaníš. Z Baleár vyhnal rod Gháníovcov a v roku 1152 sa ujal vlády v hammádovskom Banú Chúrásan. Ku koncu jeho života sa mu v roku 1160 ešte podarilo z tuniskej Syrty a Tripolska vyhnať sicílskych Normanov. Za vlády jeho syna Abú Ja’kúba Júsufa (zmocnil sa Ibn Mardaníšovho panstva) a vnuka Al-Mansúra bola ríša na vrchole teritoriálneho a kultúrneho rozmachu. V roku 1195 porazil al-Mansúr v bitke pri Alarcose (aj Bitka pri al-Arku) kastílske vojská. Situácia na Pyrenejách bola spočiatku vyrovnaná, úpadok ríše na severe však nastal po tom, čo bolMuhammad an-Násir v roku 1212 porazený kastílskym kráľom Alfonzom VIII. Šľachetným v bitke pri Las Navas de Tolosa (Hisn al-Ukáb). V Afrike zase záujmy Almohádovcov ohrozovali mocenské ambície miestodržiteľov. V roku 1222 sa v Tunisku osamostatnili Hafsovci, v roku 1247 sa v Tripolsku a Gabeši zase osamostatnili Gháníovci. Ríša následne zanikla v roku 1269 po dobytí Marrákeša berberskými Merínovcami (aj Marínovci), zvyšnú časť územia si rozdelili alžírski berberskí Zajjánovci a rozličné španielske dynastie.[1][5]
Významný bol prínos almohádovskej vedy, umenia a filozofie. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrili: Ibn Tufajl (Abubacer) a Ibn Rušd (Averroes), židovský lekár Moše ben Majmon (Maimonides), astronóm al-Bitrúdží (Alpetragius), kozmograf al-Kazvíní, či kartograf al-Idrísí. Významná bola almohádovska architektonická činnosť, v ktorej nadviazali na Umajjovcov a Almorávidovcov, vznikali viaceré pamiatky, pevnosti a mestské opevnenia, mešity s charakteristickými bohato zdobenými, vertikálne členitými minaretmi. Centrami boli najmä Marrákeš, Rabat, Tlemcen, či Sevilla).[1] Nutno však dodať, že puritánstvo almohádovcov neprinieslo významnejšie inovácie v umení.[5]
Zoznam vládcov:[6]
- Ibn Túmart (1121 – 1130)
- Abd al-Mu’min bin Alí (aj Abdulmu’min) (1130 – 1163)
- Abú Ja‘kúb Júsuf (1163 – 1184)
- al-Mansúr (1184 – 1199)
- Muhammad an-Násir (1199 – 1214)
- Júsuf al-Mustansir (1214 – 1224)
- Abdulvahíd (1224)
- al-Ádil (1224 – 1227)
- al-Ma‘mún (1227 – 232)
- ar-Rašíd (1232 – 1242)
- as-Sa‘íd (1242 – 1248)
- al-Murtadá (1248 – 1266)
- Abú-l-Ulá (1266 – 1269)
Referencie
- ↑ a b c Almohádovci In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 199.
- ↑ Almohádi . www.iencyklopedie.cz, . Dostupné online.
- ↑ KUBUŠ, Tomáš. Marakéš je červená perla Maroka . Petit Press, . Dostupné online.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 204 – 208.
- ↑ Tauer, str. 387
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Španielski historici
20. storočie v Španielsku
21. storočie v Španielsku
Archeológia v Španielsku
Španielska občianska vojna (1936)
Španielska revolúcia
Španielske impérium
Španielske Nizozemsko
Španielsko-americká vojna
Abbádovci
Adelantado
Almohádovci
Almorávidovci
Astúrske kráľovstvo
A Las Barricadas
Bitka pri Salamanke
Córdobský emirát
Córdobský kalifát
Devolučná vojna
Druhá španielska republika
Frankistické Španielsko
Frankizmus
Františkánske misijné stanice v Sierra Gorda
Granadský sultanát
Grande y Felicísima Armada
Habsburské Španielsko
Hernando Cortés
Iberi
Kastília
Katolícke Veličenstvá
Kláštory na svahoch Popocatépetlu
Leónske kráľovstvo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk