Alof de Wignacourt
princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
54. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade 10. február 1601 – 14. september 1622
Martin Garzéz Luís Mendes de Vasconcellos
Biografické údaje
Narodenie	16. júl 1547 Flámsko
Úmrtie	4. september 1622 (75 rokov) Valletta, Malta
Národnosť	francúzska
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	Alof de Wignacourt (multimediálne súbory)
Politický portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Fra' Alof de Wignacourt (* 16. júl 1547, Flámsko – † 4. september 1622, Valletta, Malta) bol francúzsky šľachtic a 54. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).

Do Rádu vstúpil ako 17-ročný v roku 1564 a už o rok neskôr sa vyznamenal vo Veľkom obliehaní Malty. V roku 1566 sa stal rytierom Langue of France (slovensky jazyka francúzskeho) a v nasledujúcom roku veľkým priorom. V roku 1570 bol vymenovaný za kapitána nového mesta Valletta, kým Rád neprešiel z Vittoriosy. V roku 1571 sa zúčastnil Bitky pri Lepante.^[1]

Od roku 1586 mal na starosti najväčšiu európsku ošetrovňu Sacra Infermeria, v roku 1588 bol vymenovaný za generálneho pokladníka. O 10 rokov neskôr bol povýšený na Hlavého špitálnika. V roku 1600 ako velil karavánovej flotily Rádu. Počas pôsobenia vo funkcii veľmajstra potom zorganizoval niekoľko námorných výprav proti Turkom a nahromadil obrovské množstvo koristi do maltskej pokladnice. Po smrti Martina Garzéza bol 10. februára 1601 jednomyseľne zvolený za veľmajstra Rádu. Po jeho zvolením zažil Rád námornú a vojenskú mocenskú renesanciu.

De Wignacourt demonštroval námornú prevahu Rádu v Stredozemnom mori a rozšíril námorníctvo o veľkú galeónu, ktorú si objednal v Rakúsku za 60 000 zlatých scudi. V roku 1602 vyslal flotilu rádu na výpravu proti korzárom v severnej Afrike, obsadil mesto Mahomet, odkiaľ vyhnal korzárov. O dva roky neskôr dobyl Rán ostrov Lango (dnes Kos) a v roku 1611 aj ostrov Korint.

Počas svojej vlády de Wignacourt dohliadal na významné rozšírenia a renovácie opevnenia a budov na Malte, vrátane výstavby akvaduktu Wignacourt v roku 1616, ktorý priniesol pitnú vodu do hlavného mesta Valletta. De Wignacourt tiež začal s programom výstavby pevností pozdĺž pobrežia Malty, vrátane Wignacourt Tower v St Paul's Bay a St Julian's Tower v Marsaxlokku.

V roku 1615 pristálo na pobreží Malty asi 60 tureckých plavidiel s 5 000 mužmi, ale s veľkými stratami sa čoskoro stiahli. Nájazd zlyhal hlavne kvôli strategickým pevnostiam vybudovaným na príkaz de Wignacourt. Z veľkej časti vďaka de Wignacourtovmu vedeniu sa Rád znovu objavil ako impozantná sila, rešpektovaná európskymi štátmi a obávaná Turkami.^[2]

De Wignacourt založil aj Monte della Redenzione, zriadený na financovanie výkupného zotročených kresťanov tureckými a barbarskými pirátmi. Počas svojho magistrátu sa de Wignacourt často zaoberal obranou privilégií rádu a udržiavaním mieru medzi rytiermi z rôznych Langues.

Bol patrónom maliara Caravaggia, po umelcovom príchode na Maltu v roku 1607 až do jeho zatknutia a následného vylúčenia z rádu v roku 1608. Ten okrem iného namaľoval aj veľmajstrov portrét, ktorý je v súčasnosti vystavený v Musée du Louvre v Paríži.

V auguste 1622, keď bol na poľovačke, de Wignacourt utrpel mozgovú príhodu a neskôr v tom istom roku 14. septembra vo veku 75 rokov zomrel. Rovnako ako jeho predchodcovia je pochovaný v krypte Konkatedrály svätého Jána vo Vallette. Jeho slávnostné brnenie je jedným z pokladov zbrojnice Veľmajstrovho paláca vo Vallette.^[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alof de Wignacourt

• Maltézsky rád
• Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov