A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (5. 10. 2022) |
Alpínska sústava je sústava pásmových pohorí, ktoré sa utvorili počas alpínskeho vrásnenia.[1] Tieto pohoria sa súhrne označujú ako alpidy.[2]
Delenie
Podľa Encyklopédie Zeme (1983) sa alpínska sústava delí na východno-západnú a cirkumpacifickú oblasť.
Východno-západná oblasť
Severné krídlo východno-západnej oblasti začína pri Gibraltárskom prielive Sierrou Nevadou, Iberskými vrchmi prechádza do Pyrenejí, pokračuje za Lionským zálivom Alpami, ktoré prechádzajú do Karpát, na ktoré v úžine Železné vráta nadväzuje Stará planina, ktorá sa tiahne východne až k pobrežiu Čierneho mora. Potom severné krídlo vynára v Jajle, južnom hlavnom chrbte Krymských vrchov, pokračuje Veľkým Kaukazom, v podobe podmorského chrbta rozdeľuje panvu Kaspického mora a opäť sa vynára v Koppe Dágu, pokračuje na východ v Hindúkuši a cez Pamír nadväzuje na pohoria Karakoram, Kchun-lun a Altyn-tag. V oblasti Tibetu sa severné krídlo stáča na juh a prechádza cez Zadnú Indiu na Malajské súostrovie.[1]
Južné krídlo východno-západnej oblasti začína na africkom brehu Gibraltárskeho prielivu, prechádza Stredným a Vysokým Atlasom do Antiatlasu, pokračuje na Sicílii a v Apeninách, ktorých vrásy sa stretávajú s Alpami, a stáča sa na juh v Dinároch a Helenidách. Na ázijskom brehu sa južné krídlo ťahá cez Taurus a Antitaurus do Arménskej vysočiny, cez Iránsku plošinu do Himalájí a Transhimalájí, cez súostrovia Andamany a Nikobary na Veľké a Malé Sundy.[1]
Cirkumpacifická oblasť
Cirkumpacifická oblasť sa tiahne po pobreží východnej Ázie zo severu na juh cez Koriacke vrchy, Verchojanský a Stanový chrbát, Sachalin, Sichote-Aliň, Japonské ostrovy a Kóreu. Pokračuje oblúkovitými chrbtami, ktoré sledujú Karolíny, Mariány, Filipíny, cez Novú Guineu až na novozélandské Južné Alpy. Na severoamerickom kontinente začína na Aljaške, pokračuje dvoma, resp. troma pásmami chrbtov cez Skalnaté vrchy a Pobrežné vrchy do Sierry Madre v Mexiku a do sústavy Ánd v Južnej Amerike. Andy sa v južnom výbežku Južnej Ameriky stáčajú na východ a pokračujú cez Južnú Georgiu, Južné Sandwichove ostrovy, Južné Orkneje a Južné Shetlandy do Antarktídy.
Referencie
- ↑ a b c Činčura, Juraj, ed. (1983), „alpínska sústava“, Encyklopédia Zeme (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 50
- ↑ „alpidy“, Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch, Prvý zväzok A – Belk (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999, str. 177, ISBN 80-224-0554-X, https://beliana.sav.sk/heslo/alpidy, dost. 2022-09-24
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úval
Úvalinovitá dolina
Časť (geomorfológia)
Štruktúrny prielom
Aalen (geológia)
Abioglyf
Abrázna terasa
Akomodačný priestor
Alpidy
Antiklinála
Bielokarpatská jednotka
Bystrická jednotka
Celok (geomorfológia)
Chaotická rotácia
Dekoračný kameň
Denudácia (geológia)
Diapirizmus
Dolina
Environmentálna geológia
Epicentrum (zemetrasenie)
Epigenéza (geológia)
Erózna báza
Feš-feš
Foliácia (geológia)
Gemerské pásmo
Geomorfologické členenie
Georadar
Geotechnický monitoring
Haleakala
Historická geológia
Hlina
Holocén
Hydrogeológia
Hydropedológia
Inžinierska geológia
Interštadiál
Kývavec
Kamenistá pôda
Keuper
Konkordancia (geológia)
Kryštalinikum
Kryopediment
Kyslá hornina
Laacher See
Lakolit
Laterit
Lom (ťažba)
Lubenícko-margecianska línia
Manicouagan
Meliatske pásmo
Meliatsko-halstattský oceán
Mineralia Slovaca
Morská geológia
Neptunizmus
Oblasť (geomorfológia)
Odkryv
Okrsok (geomorfológia)
Olistostróma
Opuka
Otnang
Pásmové pohorie
Pôdny horizont
Pôdny profil
Paleocén
Paleogén
Paleoklimatológia
Panthalassa
Parciálne tavenie
Peripieninský lineament
Petrografia
Podcelok (geomorfológia)
Podložie
Podokrsok (geomorfológia)
Podsústava (geomorfológia)
Povrchová baňa
Príbojová plošina
Pravidlo superpozície (geológia)
Princíp prerážania
Provincia (geomorfológia)
Puklina (geológia)
Račianska jednotka
Regionálna geológia
Reliéf (geomorfológia)
Rodinia
Sústava (geomorfológia)
Súvrstvie
Sediment
Sedimentológia
Skalná rímsa
Skalný hríb
Stalagmit
Stalagnát
Stalaktit
Stratigrafia
Subprovincia (geomorfológia)
Subtatranské príkrovy
Sufózia
Sutúra (tektonika)
Sutina
Synklinála
Tegelén
Tektonický proces
Turnaikum
Ur (kontinent)
Vnútrohorská panva
Vrchná krieda
Vrt
Vrtné jadro
Zdanlivý prielom
Zemetrasenie a cunami v Tóhoku
Zemetrasenie na hore Tchaj
Zemetrasenie pri Humennom 9. októbra 2023
Zemetrasenie v Lisabone
Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk