Amaterasu

Amaterasu Ómikami^[1]^[2]^[3]^[4] alebo Amaterasu^[5] je bohyňa v šintoistickej, japonskej mytológii. Je považovaná za zakladateľku japonskej cisárskej línie.^[6]^[7]

Mýtus o Amaterasu je jeden z najpopulárnejších mýtov o Slnku a reprezentuje víťazstvo svetla nad temnom.^[6]

Pôvod

Amaterasu Ómikami sa zrodila z oka Izanagiho potom, ako nemohol zachrániť svoju ženu Izanami.^[7] Jej bratmi boli boh Mesiaca Cukujomi a boh búrok Susanoo.^[6] Niektoré mýty vykresľujú Tsukuyomi ako mužskú a niektoré ako ženskú postavu.^[7] Spolu s Amaterasu Ómikami boli stvorení, keď Izanagi zo seba zmyl nečistoty Podsvetia.^[8] Izanagi dal Amaterasu Ómikami svoje posvätné korálky. Susanoo však po čase začal na Amaterasu Ómikami žiarliť a vyzval svoju sestru na súboj. Bohyňa zjedla bratov meč a z troch jeho úlomkov sa zrodili traja bohovia. On rozhryzol jej korálky a z nich vzniklo päť bohov. Vyhlásil sa za víťaza, ale Amaterasu Ómikami mu odpovedala, že sa bohovia narodili z jej korálok a vyhrala teda ona. Susanoo sa nahneval, Amaterasu Ómikami sa utiahla do jaskyne a nechcela vyjsť. Napokon sa zemskí bohovia rozhodli Amaterasu Ómikami z jaskyne vyvábiť. Podarilo sa to až, keď bohyňa Uzume začala tancovať pred jaskyňou, čo vytvorilo rámus. Amaterasu Ómikami sa chcela pozrieť, čo sa deje, vykukla von a uvidela sa v zrkadle. Ostatní bohovia jej povedali, že je to jej náhrada. Amaterasu Ómikami sa zadívala do svojej krásy, vyšla z jaskyne a Slnko začalo opäť svietiť vo svete.^[7]

Mýtus o nej mohol mať pôvod v pozorovaní zatmenia Slnka. Kultúry obyčajne uctievajú Slnko ako mužskú postavu a boha, niektoré uctievajú Slnko ako ženskú postavu či bohyňu. Japonsko je však výnimka, keďže slnečná bohyňa získala hlavnú dôležitosť.^[6]

Dejiny

Zvýšenie dôrazu na Amaterasu Ómikami v Kodžiki v porovnaní s mierne neskorším dielom Nihonšoki je považované za priamy dôsledok viery a preferencie cisára Tenmu, ktorý nariadil kompilovať Kodžiki. Vládcom sa stal v roku 672, potom ako zosadil svojho synovca po bratovej smrti, svoje víťazstvo pravdepodobne pripísal Amaterasu Ómikami. V rovnakom čase sa zvýšil tiež vplyv Veľkého chrámu v Ise.^[9]

Symboly

Hlavným symbolom Amaterasu Ómikami je zrkadlo.^[10] Zrkadlo symbolizuje jasnosť a čistotu.^[6] Zrkadlo uložené vo Veľkom chráme v Ise nie je prístupné verejnosti. Zrkadlo Amaterasu Ómikami je symbolizované aj na vlajke Japonska. Ďalšie symboly sú náhrdelník a meč. Náhrdelník je spájaný so ženským umením pradenia a meč je spájaný s bojovými vlastnosťami Amaterasu Ómikami.^[10]

Spolu so zrkadlom sa vo Veľkom chráme v Ise nachádza drahokam z náhrdelníka. Sú považované za najdôležitejšie objekty náboženstva.^[10]

Spojenie s cisárstvom

Amaterasu Ómikami chcela svoju vládu zveriť svojmu synovi. Ten odmietol a tak ju zverila svojmu vnukovi. Od neho odvádzajú svoju vládu japonskí cisári. Spojenie cisárstva s bohyňou Amaterasu Ómikami môže naznačovať, že pôvodne vládli ženy alebo, že kňažky mali dôležitú náboženskú alebo politickú úlohu.^[7] Do dnešných dní členovia cisárskej rodiny navštevujú Veľký chrám Amaterasu Ómikami v Ise pre konzultácie o dôležitých veciach týkajúcich sa národa. Do 19. storočia ich sprevádzali tisíce ľudí, v dnešnej dobe sú návštevy súkromné.^[6]

Uctievanie

Najlepší čas pre púť do Veľkého chrámu Amaterasu Ómikami v Ise je stred februára a stred júna, v septembri a v apríli. Najdôležitejší festival sa koná každých 20 rokov, kedy je zrkadlo ceremoniálne prenesené do novo-vystavaného chrámu, identického s predchádzajúcim. Témou je opäť znovuzrodenie. Amaterasu Ómikami sa ako bohyňa Slnka môže tiež invokovať pri slnovrate a pri rovnodennosti.^[10]

Galéria

Jeden z chrámov komplexu v Ise
Umelcova predstava o zrkadle Amaterasu Ómikami

Referencie

↑ Amaterasu Ómikami. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 192-193.
↑ japonské náboženstvá a mytológie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 387.
↑ AMATERASU ÓMIKAMI. In: WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta; LÖWENSTEINOVÁ, Miriam. Encyklopedie mytologie Japonska a Koreje. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 175 s. ISBN 80-7277-265-1. S. 30 – 31.
↑ AMATERASU ŌMIKAMI. In: Encyclopedia of Religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd ed. Vol. 1 Aaron – Attention. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865734-9. S. 280 – 281.
↑ Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 1 A – Č. Praha : Academia, 1984. 880 s. S. 129.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ANDREWS, Tamra. Dictionary of Nature Myths (Legends of the Earth, Sea, and Sky). : Oxford University Press, 2000. 284 s. ISBN 978-0-19-513677-7. S. 9-10.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ROBERTS, Jeremy. Japanese Mythology A to Z. : Infobase Publishing, 2009. 163 s. ISBN 978-1-4381-2802-3. S. 4-5.
↑ ANDREWS, Tamra. Dictionary of Nature Myths (Legends of the Earth, Sea, and Sky). : Oxford University Press, 2000. 284 s. ISBN 978-0-19-513677-7. S. 105.
↑ BREEN, John; TEEUWEN, Mark. A New History of Shinto. : John Wiley & Sons, 2011. 280 s. ISBN 978-1-4443-5768-4. S. 134.
↑ ^a ^b ^c ^d MONAGHAN, Patricia. The Goddess Path (Myths, Invocations & Rituals). : Llewellyn Worldwide, 1999. 268 s. ISBN 978-1-56718-467-9. S. 71-73.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amaterasu Ómikami

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EB-1] Amaterasu Ómikami. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 192-193.

[EB_2-2] ské náboženstvá a mytológie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 387.

[EMJK-3] AMATERASU ÓMIKAMI. In: WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta; LÖWENSTEINOVÁ, Miriam. Encyklopedie mytologie Japonska a Koreje. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 175 s. ISBN 80-7277-265-1. S. 30 – 31.

[ER-4] AMATERASU ŌMIKAMI. In: Encyclopedia of Religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd ed. Vol. 1 Aaron – Attention. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865734-9. S. 280 – 281.

[MČSE-5] Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 1 A – Č. Praha : Academia, 1984. 880 s. S. 129.

[dictionary-of-nature-myths-legends-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ANDREWS, Tamra. Dictionary of Nature Myths (Legends of the Earth, Sea, and Sky). : Oxford University Press, 2000. 284 s. ISBN 978-0-19-513677-7. S. 9-10.

[japanese-mythology-a-to-z-7] ROBERTS, Jeremy. Japanese Mythology A to Z. : Infobase Publishing, 2009. 163 s. ISBN 978-1-4381-2802-3. S. 4-5.

[dictionary-of-nature-myths-legends-105-8] ANDREWS, Tamra. Dictionary of Nature Myths (Legends of the Earth, Sea, and Sky). : Oxford University Press, 2000. 284 s. ISBN 978-0-19-513677-7. S. 105.

[a-new-history-of-shinto-9] BREEN, John; TEEUWEN, Mark. A New History of Shinto. : John Wiley & Sons, 2011. 280 s. ISBN 978-1-4443-5768-4. S. 134.

[ref2-10] MONAGHAN, Patricia. The Goddess Path (Myths, Invocations & Rituals). : Llewellyn Worldwide, 1999. 268 s. ISBN 978-1-56718-467-9. S. 71-73.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]