Andrej Balogh
Rod. meno	Balogh Andor
Narodenie	5. september 1846 Soľ, Rakúska monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie	13. máj 1887 (40 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko)
Profesia	stenograf, advokát, súkromný učiteľ
Rodičia	Andrej Balogh
Biografický portál

Andrej Balogh (iný zápis: Andor Balogh; maď. Balogh Andor; * 5. september 1846, Soľ, Rakúska monarchia, dnes Slovensko – † 13. máj 1887, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko) bol uhorský stenograf, advokát a súkromný učiteľ. Bol priekopníkom a propagátorom stenografie v Uhorsku, čím sa stal známym aj v zahraničných odborných kruhoch.^[1]

Život

Narodil sa 5. septembra 1846 v Soli v rodine tunajšieho evanjelického farára Andreja Balogha^[2] (maď. Balogh András). Študoval na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave a následne na Evanjelickom kolégiu v Prešove, kde po ukončení gymnaziálneho štúdia pokračoval v štúdiu práva. V tomto období sa naučil stenografiu a ešte počas štúdia v Prešove viedol kurz stenografie pre poslucháčov práva.^[1]

16. septembra 1866 sa zamestnal ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Júliusa Ghyczyho (maď. Ghyczy Gyula) v Pešti. V roku 1867 pracoval s poslancom Uhorského snemu Júliusom Kautzom^[1] a 25. septembra 1867 bol prijatý za právneho praktikanta ku Kráľovskej súdnej tabuli. V tomto roku bol tiež zapisovateľom na súde.^[2] 28. septembra 1868 ukončil štúdium práva na univerzite a získal advokátsky diplom. V decembri 1868 ho prijali za stenografa do Uhorského snemu.

Venoval sa výučbe stenografie ako profesor na budapeštianskej vyššej reálke a univerzite (12. september 1877 – 30. jún 1878). Vydal učebnicu stenografie, niekoľko učebných textov a propagačných brožúr.^[2] Založil stenografickú spoločnosť Gabelsberger-egyesület (v doslovnom preklade z maď. „Gabelsbergerov spolok“) a 10. januára 1872 odborný časopis Gabelsberger Gyorsiró („Gabelsbergerov stenograf“). Publikoval aj v časopisoch Belond Miska („Blázon Miško“), Fővárosi Lapokba („Listy hlavného mesta“) a Ország Világ („Krajina a svet“). V roku 1875 vydal knižné publikácie A magyar gyorsírás rendszere („Systém uhorskej stenografie“) a Válaszom Markovics Ivánnak („Moja odpoveď Ivanovi Markovičovi“).^[1]

Po ťažkej chorobe zomrel 13. mája 1887 v Budapešti.^[1][2]

Výberová personálna bibliografia

• A magyar gyorsírás rendeszere . Budapest 1875.
• Váloszam Markovits Ivánnak . Budapest 1875.

Referencie

Použitá literatúra

• Balogh Andor. In Szinnyei József (ed.). Magyar írók élete és munkái. I. (Aachs–Bzenszki). Budapest : Hornyánszky, 1891, o. 452-453.
• „Balogh, Andrej“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok. A – D, Martin: Matica slovenská, 1986, str. 128 
• KAPCZY, Zoltán. A Gyorsírás Fejlődésének és Irod. Vázlata. Győr, 1876, o. 20.
• KÓNYA, Peter. Andor Balogh. In Kónya, Peter – Michnovič, Imrich (eds.). Dejiny obce Soľ. Prešov : L.I.M., 1997. ISBN 8096777815, s. 161.