Andrej Kiska - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Andrej Kiska
Andrej Kiska
štandarda prezidenta SR Bývalý prezident Slovenskej republiky
Andrej Kiska
Andrej Kiska, podpis (z wikidata)
4. prezident Slovenskej republiky
V úrade
15. júna 2014 – 15. júna 2019
PremiérRobert Fico (2012 – 2018)
Peter Pellegrini (2018 – 2020)
Predchodca Ivan Gašparovič Zuzana Čaputová Nástupca
1. predseda strany ZA ĽUDÍ
V úrade
28. septembra 2019 – 8. augusta 2020
Predchodca funkcia vznikla Veronika Remišová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. február 1963 (60 rokov)
Poprad, Česko-Slovensko
Politická strananezávislý (do 2019)
ZA ĽUDÍ (2019 – 2020)
Alma materSlovenská technická univerzita[1]
Profesiaelektrotechnický inžinier, podnikateľ, politik
Štátna príslušnosťSlovenská
Národnosťslovenská
Vierovyznaniekresťanstvo[2][3]
Rodina
RodičiaAndrej Kiska (* 1934)
Mária Kisková (* 1938)
SúrodenciJaroslav Kiska (* 1960)
Manželka
Mária Kisková (1985 – 2001) [4]
Martina Kisková (2001 – súč.) [4]
DetiAndrej Kiska ml. (* 1986)
Natália Kisková (* 1990)
Veronika Kisková (* 2005)
Viktor Kiska (* 2009)
Martin Kiska (* 2017)
Odkazy
Oficiálna stránka
Spolupracuj na CommonsAndrej Kiska
(multimediálne súbory)

Ing. Andrej Kiska (* 2. február 1963, Poprad) je slovenský filantrop a bývalý politik. Bol štvrtým prezidentom Slovenskej republiky, do funkcie zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu inaugurovaný 15. júna 2014. V prezidentských voľbách v roku 2019 už opätovne nekandidoval, založil stranu ZA ĽUDÍ, ktorej bol spočiatku predsedom a ktorá s 5,77 % hlasov postúpila do NR SR a je súčasťou vlády Igora Matoviča.

Spisovateľ, bývalý podnikateľ a bývalý politik, vzdelaním elektrotechnický inžinier, je spoluzakladateľom splátkových nebankových spoločností Tatracredit, Triangel, Quatro, spoluzakladateľom a spolumajiteľom firmy KTAG.[5][6]

Kiska je spoluzakladateľom charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel.[7] V novembri 2006 získal od časopisu Trend titul Manažér roka a v roku 2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za filantropiu. O svojej ceste, úspechu, šťastí a schopnostiach napísal tri knihy. Poskytuje tiež prednášky stredoškolákom a vysokoškolákom.[5][6]

Mladosť a zamestnanecká kariéra

Narodil sa 2. februára 1963 v Poprade, v rodine učiteľov Andreja (* 1934) a Márie (* 1938). Otec učil matematiku a fyziku, matka učila chémiu a biológiu. Má staršieho brata Jaroslava (* 1960). Jeho otec bol členom KSČ a istý čas podpredsedom okresného národného výboru, do ktorého kompetencie spadali záležitosti školstva, kultúry a náboženských otázok. Podľa vzoru svojho otca chcel Andrej Kiska vstúpiť do KSČ[8], ale odmietli ho prijať.[9] V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave[1] a po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.[1]

V roku 1990 odišiel na jeden a pol roka[10] do Spojených štátov, kde vykonával manuálne práce na čerpacej stanici a v k nej prislúchajúcom obchode so sendvičmi a neskôr na stavbách.[11][12][13]

Skoro celý zárobok investoval do akcií americkej brokerskej spoločnosti obchodujúcej na komoditnej burze, ktorá ale po troch týždňoch zbankrotovala.[12] Podľa jeho vyjadrenia, tento pobyt v USA ovplyvnil jeho budúcu kariéru: „Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať.“[10]

Podnikateľská kariéra

Andrej Kiska sa na Slovensko vrátil v decembri 1991.[12] 18. februára 1992 spolu so svojim bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom založili spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku,[14][15] ktorá vystupovala ako pobočka rovnomennej americkej spoločnosti v Severnej Karolíne[16] vlastnenej ich priateľom.[12] Spoločnosť prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku. Po neúspechu so skúšobnou výrobou vlastných zlatých šperkov sa zamerala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch. Na tento účel v Severnej Karolíne 9. mája 1995 založili spoločnosť EUROGOLD CORPORATION,[17] ktorej bol Kiska viceprezidentom a sekretárom (secretary),[18] ale tá sa nedokázala presadiť v americkom konkurenčnom prostredí.[12]

27. septembra 1996 založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným TatraCredit,[19] ktorá ponúkala službu Triangel. Tá spočívala v nakúpení spotrebnej elektroniky priamo od výrobcu, s cieľom obísť veľkoobchodnú a maloobchodnú maržu[12] a v následnom splátkovom predaji spotrebiteľovi. Sortiment sa postupne rozšíril o nábytok, športové potreby, hračky atď. Po troch rokoch úspešného podnikania 4. októbra 1999 zriadili akciovú spoločnosť QUATRO,[20] ktorá ponúkala konkurenčný produkt splátkového predaja priamo v predajniach. Ako sa Kiska vyjadril: „Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu.“[10] Tieto dve firmy poskytli finančné služby vyše jednému miliónu ľudí.[13]

Sieť spoločností TatraCredit a Quatro sa postupne rozrástla o akciové spoločnosti Q – CREDIT,[21] Q – CAR[22] a Slovenské kreditné karty,[23] čím sa stala najväčším splátkovým predajcom pôsobiacim na Slovensku so základňou cca 400 000 klientov.[12] V decembri 2004 prebehlo zlúčenie týchto piatich spoločností a od pôvodných akcionárov ich kúpila Všeobecná úverová banka,[24] ktorá ich s účinnosťou od 31. decembra 2005 spojila do holdingovej štruktúry spoločnosti Consumer Finance Holding.[25][26]

Kiska je jediným majiteľom firmy Finančná hitparáda s.r.o.[27], vykonáva činnosť nezávislého finančného sprostredkovateľa.[28]

Pôsobenie v oblasti charity

Kiska a bývalý konateľ a spoluzakladateľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett Igor Brossmann[29] založili 1. augusta 2006 neziskovú organizáciu DOBRÝ ANJEL na poskytovanie humanitárnej starostlivosti najmä osobám s onkologickým ochorením, deťom v detských domovoch a osobám v hmotnej núdzi.[30][31] Na financovanie organizácie venoval Kiska 1 000 000 EUR z vlastných peňazí.[13]

V roku 2011 mu bolo udelené ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.[32] Kvôli kandidatúre na prezidenta SR sa koncom mája 2013 vzdal funkcie predsedu správnej rady nadácie, ktorú od 1. júna prevzala jeho manželka Martina Kisková.[33]

Kiska sa verejne zaviazal darovať svoj čistý príjem z funkcie prezidenta ľuďom v núdzi. Príjemcov vyberá na základe návrhov neziskových organizácií: Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel a Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Takýto postup uplatňuje každý mesiac a finančná pomoc od neho ide priamo.[34]

Prezidentské voľby 2014

Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014

Kandidatúra

Andrej Kiska v predvolebných prieskumoch
Dátum zberu Vzorka Agentúra % Por.
Rok 2012
okt. (1. týždeň mesiaca) ? FOCUS[35] 17,1 2.
Rok 2013
7. – 13. jan. 1 125 MVK[36] 5,8 6.
6. – 12. mar. 1 002 FOCUS[37] 23,0 2.
8. – 15. máj 1 085 MVK[38] 13,3 4.
3. – 10. júl 1 055 FOCUS[39] 18,9 2.
27. aug. – 2. sept. 1 079 FOCUS[40] 20,0 2.
26. sept. – 2. okt. 1 078 MVK[41] 13,2 4.
8. – 15. okt. 1 014 FOCUS[42] 17,6 3.
5. – 12. nov. 1 049 FOCUS[43] 17,9 2.
Rok 2014
15. – 20. jan. 1 010 FOCUS[44] 13,0 2.
27. jan. – 5. feb. 1 051 FOCUS[45] 17,3 2.
10. – 14. feb. 1 012 FOCUS[46] 20,4 2.
16. – 22. feb. 1 868 Polis[47] 23,0 2.
17. – 21. feb. 1 033 MEDIAN[48] 32,6 2.
25. feb. – 3. mar. 1 052 FOCUS[49] 23,8 2.

Svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2014 Andrej Kiska oficiálne oznámil v rozhovore pre denník SME publikovanom 24. októbra 2012. Stal sa tak prvým kandidátom, ktorý kandidatúru potvrdil.[50][51] Podľa predvolebného prieskumu agentúry FOCUS uskutočneného začiatkom októbra 2012, publikovaného v denníku SME, by Robert Fico získal 19,9 %, druhým by sa stal Kiska so 17,1 % hlasov. V druhom kole by však väčšiu podporu získal Kiska, v prípade súboja s Ficom by získal 28 % v porovnaní s 26,4 % u Fica.[50]

Podľa prieskumu agentúry FOCUS zo začiatku októbra 2013 by Kiska vo voľbách skončil tretí so ziskom 17,6 % hlasov za Ficom (37,8 %) a Pavlom Hrušovským (17,9 %).[52] V rovnakom čase by podľa agentúry MVK[41] skončil až štvrtý, keď by ho predbehol aj Radoslav Procházka. Podľa MVK bol Kiska ešte v januári 2014 za Procházkom.[53] Podľa prieskumu agentúry FOCUS z februára 2014 by sa Kiska umiestnil na druhom mieste so 17,3%. Druhé kolo by však proti Ficovi vyhral v pomere 54:46.[54] Aj podľa iných agentúr (Polis Slovakia, MEDIAN)[55] zaznamenali Kiskove preferencie vo februári 2014 rekordný nárast. MVK však ešte v marci prognózovala Ficovi pohodlný náskok 15% pred Kiskom[56] a výsledok MVK, že v druhom kole by porazil Fica bol zverejnený až po prvom kole.[57]

Kampaň a antikampaň

Týždeň pred prvým kolom volieb súkromná poštová firma Cromwell distribuovala 1,9 milióna červených letáčikov proti Kiskovi s názvom Odhalenie, v ktorom sa tvrdilo, že je „napojený na nebezpečnú scientologickú sektu“ a že zbohatol na „úrokoch a protizákonných podvodoch“. V rovnakom čase objednávala u Cromwell firma GS Servis distribúciu Ficových letákov Pripravený pre Slovensko.[58] Kiska podal trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenia, doteraz sa nepodarilo dokázať, že by za vydaním letákov proti Kiskovi bol jeho protikandidát, ten však argumenty, ako boli v letáčiku, využíval napríklad v televíznych dueloch.[59][60]

Vo februári 2014 Kiska v rozhovore pre Mladú frontu DNES povedal, že si kampaň financuje sám a dovtedy minul okolo 200 tisíc eur.[61] Po voľbách uviedol, že oficiálne výdavky mal vo výške 250 593 eur a výdavky mimo oficiálnej kampane boli vo výške 1 095 482 eur.[62]

Výsledky voľby

V prvom kole 15. marca 2014, v ktorom kandidovalo štrnásť kandidátov, získal Kiska 24 % hlasov, čím sa umiestnil na druhom mieste a spolu s Ficom, ktorý získal 28%, postúpil do druhého kola.[63]

V druhom kole 29. marca 2014 získal 1 307 065 (59,38 %) hlasov a stal sa budúcim prezidentom.[64] Väčšinu hlasov získal vo všetkých krajoch okrem Trenčianskeho.[65] Funkcie sa ujal 15. júna 2014 po inaugurácii zložením sľubu pred Národnou radou SR.

Krátko po zvolení za hlavu štátu Kiska odmietol ochranku.[66]

Tabuľka úspešnosti Andreja Kisku vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky 2014[67][68]

Kolo voľby prezidenta Počet
hlasov
Pomer k počtu
platných hlasov
Počet víťazných
obvodov
Prvé 455 996 24,00 % 12
Druhé 1 307 065 59,38 % 36

Po zvolení do inaugurácie

V apríli 2014 Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.[69] Kiska napísal list vtedajšiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, v ktorom ho požiadal o stretnutie s cieľom zabezpečiť „plynulý prechod pokračovania Vašej práce v oblastiach štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej občanov“.[70] Kiska sa vyjadril, že predsedu Najvyššieho súdu a šiestich ústavných sudcov by mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[69]

Koncom mája 2014 Kiska predstavil svojich poradcov a hovorcu. „Môžeme to nazvať sedem statočných, ktorí so mnou do paláca pôjdu. Je to šesť poradcov a jeden hovorca. Hovorcom bude pán Peter Petrus“, povedal Kiska.[71] Za budúcich poradcov boli označení bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bývalý diplomat Martin Bútora a Roman Krpelan, bývalý zástupca šéfredaktora denníka SME, poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika a šéf PR agentúry. Poradcami sa stali aj členovia jeho volebného tímu Tomáš Lehotský, Rado Baťo (bol tiež hovorcom a poradcom bývalej premiérky Ivety Radičovej) a Sergej Michalič, ktorý pracoval v SDKÚ.[71]

Prezidentská inaugurácia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Inaugurácia Andreja Kisku

Kiskova inaugurácia sa oficiálne začala 15. júna 2014 o 11:45. V budove Slovenskej filharmónie slávnostne zasadla Národná rada. Kiska zložil sľub do rúk predsedníčky Ústavného súdu a predniesol svoj inauguračný prejav. Neskôr nového prezidenta čakala prehliadka jednotiek Ozbrojených síl, stretnutie s občanmi, ekumenická bohoslužba v Dóme sv. Martina, symbolické odovzdanie úradu od Ivana Gašparoviča na nádvorí Prezidentského paláca, slávnostný obed v záhrade paláca, na ktorý pozval sociálne slabších (odchovanci detských domovov, seniori žijúci v domove dôchodcov a bezdomovci) a kladenie vencov obetiam Železnej opony. Deň ukončila slávnostná recepcia.[72]

Pôsobenie vo funkcii prezidenta

Kiska využíval Facebook a iné elektronické médiá už pred voľbami. O pôsobnosti a názoroch prezidenta okrem oficiálnej prezident.sk informuje aj overená osobná Facebook stránka Andrej Kiska[73] a (neoverená) komunitná stránka Andrej Kiska – Náš nový prezident[74], na ktorej sú najstaršie príspevky z 30. marca 2014 (deň po druhom kole volieb).

Podpora Kosova

Andrej Kiska ako jeden z mála relevantných Slovenských politikov podporuje nezávislosť Kosova od Srbska, podporuje politiku uznania samostatnosti Kosova. Verí, že samostatné Kosovo je faktor stabilnosti na Balkáne.[75][76]

Postoj k LGBT osobám

Andrej Kiska je prvým prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu. Po stretnutí v decembri 2017 vyzval k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov. Podľa svojich vyjadrení chce diskusiou napraviť podľa neho negatívny dopad tzv. referenda o rodine, ktoré napriek neúspešnosti zakonzervovalo súčasný stav: „Žiaľ, výsledkom bolo, že sa skončila akákoľvek racionálna snaha zabezpečiť jednotlivcom žijúcim mimo manželstva aspoň minimálny štandard právnej ochrany.“ uviedol Kiska.[77]

2014

Niekoľko dní po svojej inaugurácii Kiska vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom Gašparovičom. Ide o Eduarda Báránya, Gabrielu Šimonovú a Máriu Bujňákovú.[78] Bárány rezignoval už predtým. Do súdnej rady boli vymenovaní Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Kiska voľbu konzultoval so širšou komunitou v justícii a mimovládnymi organizáciami.[78]

Počas volebnej kampane Kiskov protikandidát Fico tvrdil, že Kiska by neprešiel bezpečnostnou previerkou. Fico sa ponúkol previerku po zvolení absolvovať. V júni 2014 Kiska poukázal na zákon o ochrane utajovaných skutočností, pretože podľa neho previerku prezident nepotrebuje: „Ako viete, prezident nemusí mať bezpečnostnú previerku a ani nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť.“[79]

V nedeľu 16. novembra 2014 na slovensko-rakúskej hranici prezident Kiska, s prezidentmi Poľska, Maďarska a Nemecka zložil pamätný veniec.[80] Dňa 17. novembra sa Kiska pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie zúčastnil na stretnutí prezidentov Česka (Miloš Zeman), Poľska (Bronisław Komorowski), Maďarska (János Áder) a Nemecka (Joachim Gauck) na Pražskom hrade.[80]

Referendum o rodine

Kiska po zvolení za prezidenta vyjadril pochybnosti nad referendovými otázkami, a podal podnet na ústavný súd.[81] Podľa organizátorov nedodržal sľub z pred volieb: „Sme sklamaní, prezident pred voľbami nekomunikoval žiadne dôvody ani svoje oprávnené pochybnosti, naopak, dostali sme od neho prísľub, ktorý sa už bohužiaľ nebude môcť zrealizovať,“ poznamenal Anton Chromík s tým, že otázky boli už vtedy známe.[82]

2015

V septembri 2015 ako prejav základnej ľudskosti a solidarity podporil prijatie stoviek hoci aj tisícov utečencov[83], čo bolo v rozpore s rétorikou premiéra o ohrození EÚ migrantmi a nerešpektovaní kvót , ale v súlade s politikou nemeckej kancelárky Merkelovej.[84]

V októbri 2015 Kiskovi podľa prieskumu agentúry Focus dôveruje 60,7% opýtaných z toho 15,3% úplne. Dosiahol tak vyššiu dôveru než premiér Fico 46,3% a predseda NR SR Pellegrini 36,1%.[85]

2016

Začiatkom februára[86] otvorením webstránky verejnaobjednavka.sk, ktorú mu vypracovala reklamná agentúra ako fyzickej osobe, vyzýval tri mesiace pred parlamentnými voľbami (5. marca) k účasti na nich a zdôrazňoval témy zdravotníctva a školstva. 9. marca poveril predsedu víťaznej strany Smer zostavením vlády. V júli navštívil Poľsko, kde sa v Krakove v rámci 31. ročníka Svetových dní mládeže stretol s pápežom Františkom. V auguste navštívil Čile, Argentínu a Brazíliu (olympiádu v Riu).[87] V septembri vystúpil na 71. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. V príhovore sa venoval utečeneckej kríze, teroristickým útokom, téme Ukrajiny a nárastu extrémizmu.[88] V novembri 2016 poslal Kiska poslancom NR SR list v ktorom ich žiada o zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií viažucim sa k únosu Michala Kováča ml.[89]

2017

Vo februári 2017 Kiska vetoval zákon, ktorý by umožnil jednokolovú voľbu predsedov VÚC. Kiska pritom povedal „Vyslovujem vážnu pochybnosť o tom, či schválený zákon možno vykladať a aplikovať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti.“[90] Poslanci však jeho vetu prehlasovali a novembrové krajské voľby budú jednokolové.[91]

Kiska sa 21. marca 2017 stretol s bývalým príslušníkom SIS a svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom na jeho vlastnú žiadosť.[92] Deň predtým sa listom obrátil na poslancov SNR aby "nedošlo k systémovým omylom a hoci aj nezamýšľaným chybám, ktoré by mohli zatieniť alebo aj zmariť úsilie zamerané na základný účel navrhovaných zmien – zrušenie amnestií V. Mečiara z roku 1998."[93]

Počas služobnej cesty do New Yorku bol pozvaný na rozhovor k americkému finančníkovi Georgeovi Sorosovi. Stretnutie trvalo asi hodinu. Prezidentská kancelária o stretnutí neinformovala.[94] Kiska sa neskôr vyjadril že sa rozprávali o príbehu Rómov v Spišskom Hrhove.[95] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Andrej Kiska

4. júl
4. január
4. máj
4. marec
5. júl
5. máj
5. marec
50. roky 20. storočia
6. apríl
6. február
6. jún
60. roky 20. storočia
7. apríl
7. jún
7. január
7. máj
7. marec
70. roky 20. storočia
8. apríl
9. apríl
9. február
9. jún
9. január
9. marec
Alan Lloyd Hodgkin
Alejandro González Iñárritu
Alexander Adam
Andrea Leadsomová
Andrej Kiska
Andrew Fielding Huxley
Avantasia
Bára Basiková
Beáta Dubasová
Beata Szydłová
Bernard Lama
Blind Guardian
Brad Pitt
Branislav Opaterný
Brian Greene
Brno
Charles Barkley
Charlie Clouser
Chris Mullin
Clint Mansell
Dallas
Daniel Micka
Dan Osman
Desaťročie
Dizzy Reed
Doprava
Dream Theater
Dunga
Edward Lu
Eros Ramazzotti
Eugene Paul Wigner
FC Barcelona
František Sahula
František Tóth
Ftizeológia
Garri Kimovič Kasparov
Gavin Harrison
George Michael
Giorgos Seferis
Giulio Natta
Guns N’ Roses
Heinz Weixelbraun
Helen Huntová
Helen Sharmanová
Helloween
Ian Brown
Iliušin Il-62
Iveta Henzélyová
Ján Čado
Ján Kuric
Ján Zvara
J. Hans D. Jensen
James LaBrie
James May
Jana Bittnerová
Jason Newsted
Jennifer Bealsová
Jet Li
Jiří Matoušek
Jiří Parma
Johnny Depp
John Bercow
John Carew Eccles
John Fitzgerald Kennedy
Jorge Lozano
José Mourinho
Josep Maria Bartomeu
Josip Broz Tito
Jozef Lenárt
Jozef Lohyňa
Julian Lennon
Juraj Kupec
Kai Hansen
Karl Malone
Karl Ziegler
Karol Bacílek
Keňa
Kozmická loď
Kozmonaut
Kultúra (spoločenské vedy)
Lisa Nowaková
Lotta Engberg
Lučenec
Marcos Pontes
Marián Gavenda
Marian Jaslovský
Marian Záhumenský
Maria Goeppertová-Mayerová
Maria Walliserová
Martin Ciel
Matej Landl
May-Britt Moserová
Metallica
Michael Chabon
Michael Jordan
Michail Borisovič Chodorkovskij
Michal Hipp
Mike Mangini
Milan Luhový
Milan Semančík
Miroslav Lajčák
Modern Talking
Nasrín Sotúdeová
Natasha Richardson
Nežná revolúcia
Ondrej Prostredník
Oszkár Világi
Ota Šik
Oto Nevický
Paul Annacone
Pavol Jablonický
Pavol Jarčuška
Pavol Lančarič
Pedro Duque
Peter Stamm
Predseda vlády
Quentin Tarantino
Rachel Treweeková
Rafael Correa
Rick Rubin
Roberto Alagna
Ronald Koeman
Rudolf Slánský
Seal
Serhij Nazarovyč Bubka
Slovensko
Spojené kráľovstvo
Stanislav Jankovič
Steven Soderbergh
Storočie
Tři sestry
The Stone Roses
Thomas Anders
Thomas Brezina
Tibor Menyhért
Till Lindemann
Timothy Kopra
Ute Lemperová
Václav Mika
Valentina Vladimirovna Tereškovová
Velvet Revolver
Viktor Orbán
Viliam Široký
Vilma Cibulková
Vladimír Plulík
Vladimír Růžička
Vladimir Vermezović
Vostok 6
Wally Masur
Yann Martel
Yngwie Malmsteen
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Kovačičová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk