Andrej Kiska
Bývalý prezident Slovenskej republiky
4. prezident Slovenskej republiky
V úrade 15. júna 2014 – 15. júna 2019
Premiér	Robert Fico (2012 – 2018) Peter Pellegrini (2018 – 2020)
Ivan Gašparovič Zuzana Čaputová
1. predseda strany ZA ĽUDÍ
V úrade 28. septembra 2019 – 8. augusta 2020
funkcia vznikla Veronika Remišová
Biografické údaje
Narodenie	2.2.19632. február 1963 (60 rokov) Poprad, Česko-Slovensko
Politická strana	nezávislý (do 2019) ZA ĽUDÍ (2019 – 2020)
Alma mater	Slovenská technická univerzita[1]
Profesia	elektrotechnický inžinier, podnikateľ, politik
Štátna príslušnosť	Slovenská
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	kresťanstvo[2][3]
Rodina
Rodičia	Andrej Kiska (* 1934) Mária Kisková (* 1938)
Súrodenci	Jaroslav Kiska (* 1960)
Manželka	Mária Kisková (1985 – 2001) [4] Martina Kisková (2001 – súč.) [4]
Deti	Andrej Kiska ml. (* 1986) Natália Kisková (* 1990) Veronika Kisková (* 2005) Viktor Kiska (* 2009) Martin Kiska (* 2017)
Odkazy
Oficiálna stránka
	Andrej Kiska (multimediálne súbory)
Politický portál  Slovenský portál  Biografický portál

Ing. Andrej Kiska (* 2. február 1963, Poprad) je slovenský filantrop a bývalý politik. Bol štvrtým prezidentom Slovenskej republiky, do funkcie zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu inaugurovaný 15. júna 2014. V prezidentských voľbách v roku 2019 už opätovne nekandidoval, založil stranu ZA ĽUDÍ, ktorej bol spočiatku predsedom a ktorá s 5,77 % hlasov postúpila do NR SR a je súčasťou vlády Igora Matoviča.

Spisovateľ, bývalý podnikateľ a bývalý politik, vzdelaním elektrotechnický inžinier, je spoluzakladateľom splátkových nebankových spoločností Tatracredit, Triangel, Quatro, spoluzakladateľom a spolumajiteľom firmy KTAG.^[5][6]

Kiska je spoluzakladateľom charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel.^[7] V novembri 2006 získal od časopisu Trend titul Manažér roka a v roku 2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za filantropiu. O svojej ceste, úspechu, šťastí a schopnostiach napísal tri knihy. Poskytuje tiež prednášky stredoškolákom a vysokoškolákom.^[5][6]

Mladosť a zamestnanecká kariéra

Narodil sa 2. februára 1963 v Poprade, v rodine učiteľov Andreja (* 1934) a Márie (* 1938). Otec učil matematiku a fyziku, matka učila chémiu a biológiu. Má staršieho brata Jaroslava (* 1960). Jeho otec bol členom KSČ a istý čas podpredsedom okresného národného výboru, do ktorého kompetencie spadali záležitosti školstva, kultúry a náboženských otázok. Podľa vzoru svojho otca chcel Andrej Kiska vstúpiť do KSČ^[8], ale odmietli ho prijať.^[9] V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave^[1] a po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.^[1]

V roku 1990 odišiel na jeden a pol roka^[10] do Spojených štátov, kde vykonával manuálne práce na čerpacej stanici a v k nej prislúchajúcom obchode so sendvičmi a neskôr na stavbách.^[11][12][13]

Skoro celý zárobok investoval do akcií americkej brokerskej spoločnosti obchodujúcej na komoditnej burze, ktorá ale po troch týždňoch zbankrotovala.^[12] Podľa jeho vyjadrenia, tento pobyt v USA ovplyvnil jeho budúcu kariéru: „Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať.“^[10]

Podnikateľská kariéra

Andrej Kiska sa na Slovensko vrátil v decembri 1991.^[12] 18. februára 1992 spolu so svojim bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom založili spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku,^[14][15] ktorá vystupovala ako pobočka rovnomennej americkej spoločnosti v Severnej Karolíne^[16] vlastnenej ich priateľom.^[12] Spoločnosť prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku. Po neúspechu so skúšobnou výrobou vlastných zlatých šperkov sa zamerala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch. Na tento účel v Severnej Karolíne 9. mája 1995 založili spoločnosť EUROGOLD CORPORATION,^[17] ktorej bol Kiska viceprezidentom a sekretárom (secretary),^[18] ale tá sa nedokázala presadiť v americkom konkurenčnom prostredí.^[12]

27. septembra 1996 založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným TatraCredit,^[19] ktorá ponúkala službu Triangel. Tá spočívala v nakúpení spotrebnej elektroniky priamo od výrobcu, s cieľom obísť veľkoobchodnú a maloobchodnú maržu^[12] a v následnom splátkovom predaji spotrebiteľovi. Sortiment sa postupne rozšíril o nábytok, športové potreby, hračky atď. Po troch rokoch úspešného podnikania 4. októbra 1999 zriadili akciovú spoločnosť QUATRO,^[20] ktorá ponúkala konkurenčný produkt splátkového predaja priamo v predajniach. Ako sa Kiska vyjadril: „Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu.“^[10] Tieto dve firmy poskytli finančné služby vyše jednému miliónu ľudí.^[13]

Sieť spoločností TatraCredit a Quatro sa postupne rozrástla o akciové spoločnosti Q – CREDIT,^[21] Q – CAR^[22] a Slovenské kreditné karty,^[23] čím sa stala najväčším splátkovým predajcom pôsobiacim na Slovensku so základňou cca 400 000 klientov.^[12] V decembri 2004 prebehlo zlúčenie týchto piatich spoločností a od pôvodných akcionárov ich kúpila Všeobecná úverová banka,^[24] ktorá ich s účinnosťou od 31. decembra 2005 spojila do holdingovej štruktúry spoločnosti Consumer Finance Holding.^[25][26]

Kiska je jediným majiteľom firmy Finančná hitparáda s.r.o.^[27], vykonáva činnosť nezávislého finančného sprostredkovateľa.^[28]

Pôsobenie v oblasti charity

Kiska a bývalý konateľ a spoluzakladateľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett Igor Brossmann^[29] založili 1. augusta 2006 neziskovú organizáciu DOBRÝ ANJEL na poskytovanie humanitárnej starostlivosti najmä osobám s onkologickým ochorením, deťom v detských domovoch a osobám v hmotnej núdzi.^[30][31] Na financovanie organizácie venoval Kiska 1 000 000 EUR z vlastných peňazí.^[13]

V roku 2011 mu bolo udelené ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.^[32] Kvôli kandidatúre na prezidenta SR sa koncom mája 2013 vzdal funkcie predsedu správnej rady nadácie, ktorú od 1. júna prevzala jeho manželka Martina Kisková.^[33]

Kiska sa verejne zaviazal darovať svoj čistý príjem z funkcie prezidenta ľuďom v núdzi. Príjemcov vyberá na základe návrhov neziskových organizácií: Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel a Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Takýto postup uplatňuje každý mesiac a finančná pomoc od neho ide priamo.^[34]

Prezidentské voľby 2014

Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014

Kandidatúra

Svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2014 Andrej Kiska oficiálne oznámil v rozhovore pre denník SME publikovanom 24. októbra 2012. Stal sa tak prvým kandidátom, ktorý kandidatúru potvrdil.^[50][51] Podľa predvolebného prieskumu agentúry FOCUS uskutočneného začiatkom októbra 2012, publikovaného v denníku SME, by Robert Fico získal 19,9 %, druhým by sa stal Kiska so 17,1 % hlasov. V druhom kole by však väčšiu podporu získal Kiska, v prípade súboja s Ficom by získal 28 % v porovnaní s 26,4 % u Fica.^[50]

Podľa prieskumu agentúry FOCUS zo začiatku októbra 2013 by Kiska vo voľbách skončil tretí so ziskom 17,6 % hlasov za Ficom (37,8 %) a Pavlom Hrušovským (17,9 %).^[52] V rovnakom čase by podľa agentúry MVK^[41] skončil až štvrtý, keď by ho predbehol aj Radoslav Procházka. Podľa MVK bol Kiska ešte v januári 2014 za Procházkom.^[53] Podľa prieskumu agentúry FOCUS z februára 2014 by sa Kiska umiestnil na druhom mieste so 17,3%. Druhé kolo by však proti Ficovi vyhral v pomere 54:46.^[54] Aj podľa iných agentúr (Polis Slovakia, MEDIAN)^[55] zaznamenali Kiskove preferencie vo februári 2014 rekordný nárast. MVK však ešte v marci prognózovala Ficovi pohodlný náskok 15% pred Kiskom^[56] a výsledok MVK, že v druhom kole by porazil Fica bol zverejnený až po prvom kole.^[57]

Kampaň a antikampaň

Týždeň pred prvým kolom volieb súkromná poštová firma Cromwell distribuovala 1,9 milióna červených letáčikov proti Kiskovi s názvom Odhalenie, v ktorom sa tvrdilo, že je „napojený na nebezpečnú scientologickú sektu“ a že zbohatol na „úrokoch a protizákonných podvodoch“. V rovnakom čase objednávala u Cromwell firma GS Servis distribúciu Ficových letákov Pripravený pre Slovensko.^[58] Kiska podal trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenia, doteraz sa nepodarilo dokázať, že by za vydaním letákov proti Kiskovi bol jeho protikandidát, ten však argumenty, ako boli v letáčiku, využíval napríklad v televíznych dueloch.^[59][60]

Vo februári 2014 Kiska v rozhovore pre Mladú frontu DNES povedal, že si kampaň financuje sám a dovtedy minul okolo 200 tisíc eur.^[61] Po voľbách uviedol, že oficiálne výdavky mal vo výške 250 593 eur a výdavky mimo oficiálnej kampane boli vo výške 1 095 482 eur.^[62]

Výsledky voľby

V prvom kole 15. marca 2014, v ktorom kandidovalo štrnásť kandidátov, získal Kiska 24 % hlasov, čím sa umiestnil na druhom mieste a spolu s Ficom, ktorý získal 28%, postúpil do druhého kola.^[63]

V druhom kole 29. marca 2014 získal 1 307 065 (59,38 %) hlasov a stal sa budúcim prezidentom.^[64] Väčšinu hlasov získal vo všetkých krajoch okrem Trenčianskeho.^[65] Funkcie sa ujal 15. júna 2014 po inaugurácii zložením sľubu pred Národnou radou SR.

Krátko po zvolení za hlavu štátu Kiska odmietol ochranku.^[66]

Tabuľka úspešnosti Andreja Kisku vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky 2014^[67][68]

Po zvolení do inaugurácie

V apríli 2014 Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.^[69] Kiska napísal list vtedajšiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, v ktorom ho požiadal o stretnutie s cieľom zabezpečiť „plynulý prechod pokračovania Vašej práce v oblastiach štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej občanov“.^[70] Kiska sa vyjadril, že predsedu Najvyššieho súdu a šiestich ústavných sudcov by mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.^[69]

Koncom mája 2014 Kiska predstavil svojich poradcov a hovorcu. „Môžeme to nazvať sedem statočných, ktorí so mnou do paláca pôjdu. Je to šesť poradcov a jeden hovorca. Hovorcom bude pán Peter Petrus“, povedal Kiska.^[71] Za budúcich poradcov boli označení bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bývalý diplomat Martin Bútora a Roman Krpelan, bývalý zástupca šéfredaktora denníka SME, poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika a šéf PR agentúry. Poradcami sa stali aj členovia jeho volebného tímu Tomáš Lehotský, Rado Baťo (bol tiež hovorcom a poradcom bývalej premiérky Ivety Radičovej) a Sergej Michalič, ktorý pracoval v SDKÚ.^[71]

Prezidentská inaugurácia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Inaugurácia Andreja Kisku

Kiskova inaugurácia sa oficiálne začala 15. júna 2014 o 11:45. V budove Slovenskej filharmónie slávnostne zasadla Národná rada. Kiska zložil sľub do rúk predsedníčky Ústavného súdu a predniesol svoj inauguračný prejav. Neskôr nového prezidenta čakala prehliadka jednotiek Ozbrojených síl, stretnutie s občanmi, ekumenická bohoslužba v Dóme sv. Martina, symbolické odovzdanie úradu od Ivana Gašparoviča na nádvorí Prezidentského paláca, slávnostný obed v záhrade paláca, na ktorý pozval sociálne slabších (odchovanci detských domovov, seniori žijúci v domove dôchodcov a bezdomovci) a kladenie vencov obetiam Železnej opony. Deň ukončila slávnostná recepcia.^[72]

Pôsobenie vo funkcii prezidenta

Kiska využíval Facebook a iné elektronické médiá už pred voľbami. O pôsobnosti a názoroch prezidenta okrem oficiálnej prezident.sk informuje aj overená osobná Facebook stránka Andrej Kiska^[73] a (neoverená) komunitná stránka Andrej Kiska – Náš nový prezident^[74], na ktorej sú najstaršie príspevky z 30. marca 2014 (deň po druhom kole volieb).

Podpora Kosova

Andrej Kiska ako jeden z mála relevantných Slovenských politikov podporuje nezávislosť Kosova od Srbska, podporuje politiku uznania samostatnosti Kosova. Verí, že samostatné Kosovo je faktor stabilnosti na Balkáne.^[75][76]

Postoj k LGBT osobám

Andrej Kiska je prvým prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu. Po stretnutí v decembri 2017 vyzval k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov. Podľa svojich vyjadrení chce diskusiou napraviť podľa neho negatívny dopad tzv. referenda o rodine, ktoré napriek neúspešnosti zakonzervovalo súčasný stav: „Žiaľ, výsledkom bolo, že sa skončila akákoľvek racionálna snaha zabezpečiť jednotlivcom žijúcim mimo manželstva aspoň minimálny štandard právnej ochrany.“ uviedol Kiska.^[77]

2014

Niekoľko dní po svojej inaugurácii Kiska vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom Gašparovičom. Ide o Eduarda Báránya, Gabrielu Šimonovú a Máriu Bujňákovú.^[78] Bárány rezignoval už predtým. Do súdnej rady boli vymenovaní Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Kiska voľbu konzultoval so širšou komunitou v justícii a mimovládnymi organizáciami.^[78]

Počas volebnej kampane Kiskov protikandidát Fico tvrdil, že Kiska by neprešiel bezpečnostnou previerkou. Fico sa ponúkol previerku po zvolení absolvovať. V júni 2014 Kiska poukázal na zákon o ochrane utajovaných skutočností, pretože podľa neho previerku prezident nepotrebuje: „Ako viete, prezident nemusí mať bezpečnostnú previerku a ani nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť.“^[79]

V nedeľu 16. novembra 2014 na slovensko-rakúskej hranici prezident Kiska, s prezidentmi Poľska, Maďarska a Nemecka zložil pamätný veniec.^[80] Dňa 17. novembra sa Kiska pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie zúčastnil na stretnutí prezidentov Česka (Miloš Zeman), Poľska (Bronisław Komorowski), Maďarska (János Áder) a Nemecka (Joachim Gauck) na Pražskom hrade.^[80]

Referendum o rodine

Kiska po zvolení za prezidenta vyjadril pochybnosti nad referendovými otázkami, a podal podnet na ústavný súd.^[81] Podľa organizátorov nedodržal sľub z pred volieb: „Sme sklamaní, prezident pred voľbami nekomunikoval žiadne dôvody ani svoje oprávnené pochybnosti, naopak, dostali sme od neho prísľub, ktorý sa už bohužiaľ nebude môcť zrealizovať,“ poznamenal Anton Chromík s tým, že otázky boli už vtedy známe.^[82]

2015

V septembri 2015 ako prejav základnej ľudskosti a solidarity podporil prijatie stoviek hoci aj tisícov utečencov^[83], čo bolo v rozpore s rétorikou premiéra o ohrození EÚ migrantmi a nerešpektovaní kvót , ale v súlade s politikou nemeckej kancelárky Merkelovej.^[84]

V októbri 2015 Kiskovi podľa prieskumu agentúry Focus dôveruje 60,7% opýtaných z toho 15,3% úplne. Dosiahol tak vyššiu dôveru než premiér Fico 46,3% a predseda NR SR Pellegrini 36,1%.^[85]

2016

Začiatkom februára^[86] otvorením webstránky verejnaobjednavka.sk, ktorú mu vypracovala reklamná agentúra ako fyzickej osobe, vyzýval tri mesiace pred parlamentnými voľbami (5. marca) k účasti na nich a zdôrazňoval témy zdravotníctva a školstva. 9. marca poveril predsedu víťaznej strany Smer zostavením vlády. V júli navštívil Poľsko, kde sa v Krakove v rámci 31. ročníka Svetových dní mládeže stretol s pápežom Františkom. V auguste navštívil Čile, Argentínu a Brazíliu (olympiádu v Riu).^[87] V septembri vystúpil na 71. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. V príhovore sa venoval utečeneckej kríze, teroristickým útokom, téme Ukrajiny a nárastu extrémizmu.^[88] V novembri 2016 poslal Kiska poslancom NR SR list v ktorom ich žiada o zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií viažucim sa k únosu Michala Kováča ml.^[89]

2017

Vo februári 2017 Kiska vetoval zákon, ktorý by umožnil jednokolovú voľbu predsedov VÚC. Kiska pritom povedal „Vyslovujem vážnu pochybnosť o tom, či schválený zákon možno vykladať a aplikovať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti.“^[90] Poslanci však jeho vetu prehlasovali a novembrové krajské voľby budú jednokolové.^[91]

Kiska sa 21. marca 2017 stretol s bývalým príslušníkom SIS a svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom na jeho vlastnú žiadosť.^[92] Deň predtým sa listom obrátil na poslancov SNR aby "nedošlo k systémovým omylom a hoci aj nezamýšľaným chybám, ktoré by mohli zatieniť alebo aj zmariť úsilie zamerané na základný účel navrhovaných zmien – zrušenie amnestií V. Mečiara z roku 1998."^[93]

Počas služobnej cesty do New Yorku bol pozvaný na rozhovor k americkému finančníkovi Georgeovi Sorosovi. Stretnutie trvalo asi hodinu. Prezidentská kancelária o stretnutí neinformovala.^[94] Kiska sa neskôr vyjadril že sa rozprávali o príbehu Rómov v Spišskom Hrhove.^[95] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.