Andy Bathgate
Celé meno	Andrew James Andy Bathgate
Štátna príslušnosť	Kanada
Narodenie	28. august 1932, Winnipeg, Manitoba, Kanada
Úmrtie	26. február 2016 (83 rokov), Brampton, Ontário, Kanada
Pozícia	Pravé krídlo
Streľba	Pravá
Výška a váha	183 cm, 83 kg
Hral za	NHL: New York Rangers, Toronto Maple Leafs, Detroit Red wings, Pittsburgh Penguins, WHA: Vancouver Blazers, WHL: Vancouver Canucks, AHL: Cleveland Barons, Pittsburgh Penguins, Nat-A: Ambri-Piotta
Aktívna činnosť	1952 – 1975
Pozri aj Športový portál

Andrew James Andy Bathgate (* 28. august 1932, Winnipeg, Manitoba, Kanada – † 26. február 2016, Brampton, Ontário) bol profesionálny kanadský hokejista, ktorý hrával 17 sezón v kanadsko-americkej NHL za tímy Toronto Maple Leafs, New York Rangers, Pittsburgh Penguins a Detroit Red Wings. V roku 2017 bol zaradený do zoznamu 100 najlepších hráčov na 100. výročie ligy NHL.^[1]

Hráčska kariéra

Andy Bathgate bol hokejová hviezda New York Rangers, ocenený ako najužitočnejší hráč NHL aj WHL (1959 a 1970). Svoju hokejovú kariéru začal v tíme Cleveland Barons v AHL v sezóne 1952/53. 2 roky striedal zápasy medzi tímom Vancouver Canucks (WHA) a New York Rangers (NHL), až kým sa natrvalo usadil v sezóne 1954/55 v New Yorku. 10 sezón hral za tím Rangers a stal sa tam obľúbeným hráčom a miestnou športovou legendou.

V sezóne 1961/62 bol na čele ligového bodovania spolu s Bobbym Hullom, ktorý nakoniec získal Art Ross Trophy lebo mal viac vstrelených gólov.

Bathgateova kariéra bola komplikovaná priemernou hrou Rangers a nepríjemným zranením kolena. Počas sezóny 1963/64 prešiel do Toronta, kde tímu pomohol získať Stanley Cup. Ďalšiu sezónu bol presunutý do Detroitu Red Wings, ktorému pomohol dostať sa do finále ligy.

Počas draftu v roku 1967 si ho vybral tím Pittsburgh Penguins; za nich vstrelil prvý gól histórie klubu. Neskôr sa vrátil do tímu Canucks, kde pomohol získať 2 Lester Patrick Cupy za sebou (1969, 1970). Najlepšou osobnou sezónou jeho kariéry bola sezóna 1969/70; vtedy získal 108 bodov za 72 zápasov v tíme Vancouver Canucks a George Leader Cup (ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny vo WHA). Jeho poslednou sezónou v Spojených štátoch bola sezóna 1970/71 v Pittsburghu.

Hneď v nasledujúcej sezóne sa stal hrajúcim trénerom v švajčiarskom tíme HC Ambri-Piotta. Tri roky po skončení kariéry si ešte zahral v tíme Vancouver Blazers (WHA), kde bol sezónu pred tým ešte trénerom.

K ˇjeho ďalším úspechom patril zisk Hartovej trofeje pre najužitočnejšieho hráča NHL v sezóne 1958/59 za 40 gólov. Je známy aj vďaka hokejovej inovácii, ktorej zavdal príčinu: v zápase proti Montrealu Canadiens vystrelil puk priamo do tváre brankára Jacquesa Plantea, ktorý potreboval niekoľko stehov. Po návrate zo šatne mal na tvári masku, čo bolo začiatkom trendu nosenia brankárskych masiek.

Boj proti bodaniu

V decembri 1959 sa Andy Bathgate podieľal na kontroverznom článku pre časopis True, kde tvrdil, že „hokej raz niekoho zabije“. Článok mal názov „Zverstvá na ľade“ a na objednávku ho napísal Dave Andersen, ktorý bol žurnalistom v New York Jurnalist-American. Objavil sa vo vydaní časopisu pre rok 1960. Bathgate hovoril hlavne o útokoch v podobe bodnutia korčuľou alebo hokejkou do súpera. V sekcii „Galéria darebákov Andyho Bathgatea“ bolo uvedených 6 z jeho pohľadu najbrutálnejších hráčov, spolu ich fotografiou a jeho vysvetlením. Patrili medzi nich detroitský kapitán Gordie Howe („najbrutálnejší hráč ligy, využívajúci všetky neférové triky“), hráč Chicaga Ted Lindsay („len zriedka zahodí hokejku v boji“), hráči Montrealu Tom Johnson („jeden z notoricky bodajúcich hráčov“) a Doug Harvey („našťastie nemá na konte žiadnu vraždu“), hráč Bostonu Fern Flaman („má na konte neuveriteľne veľa nešťastí“) a hráč New Yorku Islanders Lou Fontinato („rád používa hokejku, no v reálnom boji používa päsť“).

Toe Blake, tréner Montrealu Canadiens, odpovedal na článok tak, že „Montrealskí hráči síce používajú túto taktiku, no čisto len ako spôsob defenzívy, hlavne proti neférovej hre hlavne New York Rangers. Oni korčuľujú s pukom do útočného pásma, potom puk nechajú hráčom za nimi a následne idú blokovať obrancov nedovoleným bránením. Naši hráči musia práve preto niekedy zahrať neférovo, aby sa zbavili takto brániacich hráčov a pokračovali v hre.“

Andy Bathgate na to reagoval: „Vyzerá to tak, že nikoho z nich nezaujíma, že budú označení za hokejových vrahov." V reakcii na to mu uložila komisia NHL pokutu za komentáre, ktoré škodia hre. Bathgate v roku 2010 na margo toho povedal, „Napísal som článok s Daveom Andersonom pre New York Times, nazvaný Zverstvá na ľade. Vymykalo sa to spod kontroly. Článok som napísal a dostal zaň pokutu 1000 dolárov; vtedy som zarábal 18 000. Ďalších 1 000 dolárov, ktoré som musel zaplatiť z dôchodku; je to veľa peňazí. Koncom roka sa pravidlo zmenilo, ale mojich 1 000 dolárov mi stále nevrátili. Horelo mi pod zadkom ale občas sa musíte za niečo postaviť. Musíte bojovať za zlepšenie hokeja, lebo si niekto naozaj ublíži.“

Po ukončení kariéry

Bathgate vlastnil a spravoval golfové ihrisko s rozlohou 81 hektárov. V zime pomáhal trénerovi hokejovému tímu svojho vnuka. Neskôr vyhlásil, že kvôli operácii a zranení bedra nebude hrať na žiadnych zápasoch legiend. „Tí starí chlapi sú príliš seriózni, začnú hákovať.“

Rangers odstavili jeho číslo 9 spolu s číslom 3 Harryho Howella na špeciálnej ceremónii 22. februára 2009, pred zápasom proti Torontu Maple Leafs. Bathgate sa tak pridal k Adamovi Greavesovi, ktorý bol takto ocenený o 19 dní skôr a tiež obliekal dres s číslom 9.

Osobný život

Bathgate zomrel vo veku 83 rokov 26. februára 2016, v Bramptone v Ontáriu. V čase smrti mal Alzheimerovu aj Parkinsonovu chorobu.

Andyho vnuk Andy Bathgate bol v roku 2009 draftovaný Pittsburghom Penguins a aktuálne hráva za Birmingham Bulls v SPHL.

Ocenenia a úspechy

• víťaz Memorial Cup (1952)
• víťaz Hart Memorial Trophy (1959)
• NHL prvý All-Star tím (1959 a 1962)
• NHL druhý All-Star tím (1958 a 1963)
• víťaz Stanley Cup (1964)
• víťaz Lester Patrick Cup (WHL) , (1969 a 1970)
• najužitočnejší hráč WHL (1970)
• uvedený do Siene Slávy NHL (1978)
• v roku 1998 bol v rebríčku top 100 hráčov zaradený na 58. priečku
• Manitoba - tím storočia
• ocenený hráč v Sieni Slávy Manitoba
• číslo 9 odstavené v tíme New York Rangers (22.2 2009)
• v Sieni Slávy Ontario od roku 2012
• v roku 2017 zaradený do zoznamu top 100 hráčov NHL

Hráčska kariéra