Andrej Hryc
Narodenie	30. november 1949 Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie	31. január 2021 (71 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	VŠMU v Bratislave
Povolanie	slovenský herec, konzul, podnikateľ
Roky pôsobenia	1971 – 2021
Manželka	Veronika Hrycová
Deti	Wanda Hrycová (* 1977)[1] Hugo Hryc (* 1986 – † 2008)
Filmový portál  Biografický portál

Andrej Hryc, známy aj pod menom Andy Hryc (* 30. november 1949, Bratislava – † 31. január 2021, Bratislava)^[2][3] bol slovenský herec, diplomat a podnikateľ.^[4] Bol členom VPN a zakladajúcim členom HZDS.^[5]

Životopis

V roku 1971 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave.^[4] Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach (1971 – 1978). V rokoch 1978 – 1981 bol v slobodnom povolaní a od roku 1981 členom súboru bratislavskej Novej scény.

Po Nežnej revolúcii najprv vstúpil do politiky a potom založil nezávislé Rádio Twist, ktorého riaditeľom bol do konca roku 2004 (licenciu získalo v roku 1991, začalo vysielať vo februári 1993 a vysielalo do apríla 2006). Od roku 2005 bol podpredsedom predstavenstva a. s. Rádio Twist. V roku 2002 krátky čas pôsobil ako riaditeľ Novej scény.

Účinkoval v množstve filmov, televíznych a rozhlasových inscenácií. V českom televíznom seriáli Černí baróni (2004) v réžii Juraja Herza hral hlavnú úlohu legendárneho majora Terazkyho.

Politika

Andrej Hryc bol tiež signatárom Anticharty.^[4][6]

Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, ktorému prepožičal svoju populárnu tvár. Svoju účasť pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara v roku 1991 neskôr označil za grandiózny omyl^[7] a po odchode z politiky založil Rádio Twist,^[8] ktoré začalo vysielať vo februári 1993 a ktoré prispelo ku koncu mečiarizmu.^[9][10]

V rokoch 1999 – 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry.^[8]

Od Petra Pčolinského v novembri 2018 prevzal stranu Náš kraj, aby ohlásil kandidatúru do Európskeho parlamentu.^[11] K 31. decembru 2018 evidovala strana jediného člena – Hryca.^[12] V májových eurovoľbách 2019 získal 8 460 hlasov (0,85 %).^[13]

Diplomacia

Pôsobil ako honorárny konzul Seychelskej republiky v Slovenskej republike. Honorárny konzul je podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch osobou, ktorá je vyňatá z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov prijímacieho štátu.^[14]

Filmografia

• 1975: Sebechlebskí hudci (Selim)
• 1976: Keby som mal dievča (Oliver)
• 1977: Advokátka (Belko)
• 1978: Pustý dvor (Gabo)
• 1980: Děti zítřků (Edoš)
• 1980: Hodiny
• 1983: Tisícročná včela (murár)
• 1984: Sladké starosti (vrchný Fero Balucha)
• 1985: Zabudnite na Mozarta (Deml)
• 1986: Cena odvahy (frézár Vanák)
• 1986: Galoše šťastia (major, zbrojnoš)
• 1986: Utekajme, už ide! (Hadži Rawall)
• 1987: Pehavý Max a strašidlá (kováč)
• 1988: Kamarád do deště (Bureš)
• 1988: Štek (Kamil Laborec)
• 1989: Dynamit (hostinský)
• 1989: Sedím na konári a je mi dobre (prokurátor)
• 1990: Svědek umírajícího času
• 1990: V rannej hmle (kpt. Hajčík)
• 1992: Kamarád do deště II – Příběh z Brooklynu (Bureš)
• 1994: Císařovy nové šaty (major)
• 1994: Na krásnom modrom Dunaji (vrchný)
• 1994: Vášnivý bozk (Mário)
• 1996: Pasáž (vedúci)
• 1998: Rivers of Babylon (Rácz)
• 2002: Útek do Budína (Dubec)
• 2005: S.O.S.
• 2010: Habermannův mlýn (Hartl)
• 2012: Druhý dych (Šakal)
• 2021: Slovania

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hryc

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Andrej Hryc na webe Slovenského národného divadla (archív, 2017)
• Andrej Hryc v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Andrej Hryc v Internet Movie Database (po anglicky)