Archaeological Site of Ani*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Ani
Štát	Turecko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii, iv
Identifikačné č.	1518
Región**	Európa a Ázia
História zápisu
Zápis	2016  (40. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Katedrála v Ani

Ani (arménsky Անի, gr. Ἄνιον, lat. Abnicum, gruzínsky ანისი, tur. Ani) bolo staroveké arménske mesto. Pozostatky mesta sú dnes archeologickou lokalitou a leží v tureckej provincii Kars neďaleko hraníc s Arménskom.

Vďaka svojej výnimočnosti bolo v roku 2016 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.^[1]

Dejiny

Arménski kronikári Ani prvý raz uvádzajú v 5. storočí.^[2] V rokoch 961 až 1045 bolo hlavným mestom Bagratovského arménskeho kráľovstva, ktoré zahŕňalo väčšinu dnešného Arménska a východnú časť dnešného Turecka. Mesto sa rozkladalo na trojuholníkovej prirodzene chránenej planine, ktorú chráni na východnej strane údolie^[3] rieky Achurjan,^[4] ktorá tu tvorí hranicu medzi Tureckom a Arménskom.

Bolo nazývané "mestom 1 001 kostolov" ^[5] a ležalo na križovatke niekoľkých obchodných ciest. Jeho kostoly, paláce či opevnenia boli vo svojej dobe na vysokej úrovni, či už z hľadiska technického, alebo umeleckého.^[6][7] V dobách najväčšej slávy tu žilo 100 000 - 200 000 obyvateľov.^[8][2][9] a mesto tak súperilo s Carihradom, Bagdadomm alebo Damaskom. Mesto bolo niekoľkokrát dobyté a vyplienené a postupne strácalo svoj význam. Úplne opustené bolo v 18. storočí.

Medzi najviditeľnejšie pozostatky patria:

• Pozostatky hradieb na severnej strane mesta
• Katedrála (Surp Asdvadzadzin) - najväčšia samostatná stavba areálu (30 metrov dlhá, 20 metrov vysoká) dokončená začiatkom 11. storočia pod dohľadom architekta Trdata. Bola sídelným kostolom patriarchátu arménskej cirkvi. Bola postavená ako bazilika s kupolou (kupola sa zrútila pri zemetrasení v roku 1319), niektoré jej architektonické prvky (vrátane objemu samotného) predznamenávajú neskoršiu gotiku.
• Kostol Spasiteľa - údajne vznikol preto, aby chránil časť Kristovho kríža dovezeného sem z Konštantínopolu. Zachovaná je polovica stavby, keď druhá bola zničená pri búrke v 50. rokoch 20. storočia.
• Kostol sv. Gregora (Tigran Honentz) - postavený v roku 1215. Je najlepšie zachovanou pamiatkou v Ani. Je bohato zdobený najmä v exteriéri.
• Mešita Menüçehir Camii z konca 11. storočia, z doby nadvlády seldžuckých Turkov. Najdochovanejšou časťou je minaret.
• Kostol sv. Juraja (Abughamrentz) - malý kostolík v tvare rotundy z konca 10. storočia.

Referencie

1. ↑ Archaeological Site of Ani. UNESCO
2. ↑ ^{a b} GHAFADARYAN, Karo. Armenian Soviet Encyclopedia Volume I.  : Armenian Academy of Sciences, 1974. (po arménsky)
3. ↑ Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 72.
4. ↑ Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 47.
5. ↑ Hakobyan, Tadevos. (1980). Անիի Պատմություն, Հնագույն Ժամանակներից մինչև 1045 թ. , vol. I. Yerevan: Yerevan State University Press, pp. 214–217.
6. ↑ Ani, a Disputed City Haunted by History. The Economist, June 15, 2006. Dostupné online.
7. ↑ SIM, Steven. VirtualANI – Dedicated to the Deserted Medieval Armenian City of Ani . VirtualANI, . Dostupné online. Archivované 2007-01-20 z originálu.
8. ↑ R. Panossian: The Armenians: From Kings and Priests to Merchants and Commissars. New York 2006, S. 60.
9. ↑ Panossian 2006, s. 60.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ani

Externé odkazy

• Virtual Ani
• The empire the world forgot

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ani na českej Wikipédii.