A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Antiamerikanizmus je termín, ktorý označuje:
- podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka (2006): „odpor proti amerikanizácii, proti americkému spôsobu myslenia a správania (najmä v politike)“[1],
- podľa internetovej verzie Oxford English Dictionary: „nepriateľstvo voči záujmom Spojených štátov“[2],
- podľa American Dictionary of the English Language (1828, 1. vyd.) od Noaha Webstera: odpor „proti Amerike alebo proti skutočným záujmom alebo proti vláde Spojených štátov; proti revolúcii v Amerike“[3].
Dejiny
Antiamerikanizmus vznikol v rôznych formách krátko po samotnom vzniku Spojených štátov. Významnejšiu úlohu získal až po druhej svetovej vojne, hlavne počas Studenej vojny, Vietnamskej vojny a vojny v Iraku. Niektoré antiamerické názory vznikli z odporu voči americkej kultúre, iné sú založené na rasizme a xenofóbii. Ďalšie vznikli ako reakcia voči americkej politike.[chýba zdroj
Rasizmus
V polovici devätnásteho storočia vznikli v Európe rasistické antiamerické názory, ktorých zakladateľom bol francúzsky aristokrat a spisovateľ Joseph Arthur de Gobineau a jeho stúpenci. Arthur de Gobineau, otec smutne známej teórie o nadradenosti určitých ľudských rás nad ostatnými, tvrdil, že Amerika pripustila tzv. ”demokraciu krvi”. Tá povedie k úplnému vyničeniu anglosaskej rasy a vytvoreniu priemernosti vo všetkých oblastiach, k vytvoreniu niečoho, čo sa ani nedá nazvať rasou. Stvorí ľudí bez fyzickej sily, krásy a intelektu. [4]
Pre ľudí, ako bol duchovný otec európskeho rasizmu Arthur de Gobineau, bolo miešanie rás cestou do pekla priemernosti a podpriemernosti. Tvrdil, že univerzalistická myšlienka prirodzenej rovnosti v Amerike znamená „demokraciu krvi“, v ktorej zaniká samotná svätá idea rasy. A Európa vraj odhadzuje svoje „odpadkové“ rasy (napríklad Slovanov) do Ameriky, kde sa tieto krížia s Anglosasmi. [5]
Politika
Po páde Sovietskeho zväzu sa antiamerické hnutie ešte viac vystupňovalo, pretože USA zostalo jedinou superveľmocou a ľudia ktorí podporovali USA v boji proti komunizmu už necítili potrebu USA podporovať.[chýba zdroj
Príčiny
Antiamerikanizmus existoval v rôznych podobách v priebehu histórie USA. Moderný antiamerikanizmus súvisí s nedávnymi udalosťami ako je kolaps Sovietskeho zväzu, globalizácia ekonomiky, médií a kultúry a vojna v Iraku.
Dôvodom pre obavy je dobre vyzbrojená americká armáda a zdanlivá ľahkovážnosť s akou Spojené štáty vstupujú do vojny s inými štátmi.[6]
Napriek všetkému čo sa hovorí o americkom imperializme, Amerika má na svet väčší vplyv prostredníctvom svojej kultúry než prostredníctvom armády. Amerika je neustále na očiach, čo znásobuje akýkoľvek už existujúci antiamerikanizmus. Ľudia z celého sveta si želajú ochranu ich krajiny pred americkým kultúrnym vplyvom, no na druhej strane amerikanizáciu postupne prijímajú v každodennom živote.[7]
Postoj Američanov k svetu
Väčšina Američanov je presvedčených, že zahraničná politika Spojených štátov rešpektuje záujmy iných krajín, s čím rozhodne nesúhlasia obyvatelia dotknutých krajín.[8] Američania sú síce za podporu demokracie vo svete,[9] ale keď si majú vybrať medzi viacerými prioritami, riešenie demokracie a chudoby vo svete je v rebríčku priorít hlboko pod ochranou pred terorizmom a zabezpečením energie.[10]
Väčšina Američanov si želá, aby sa pozornosť obrátila na vnútorné problémy alebo aby sa Amerika úplne vzdala zasahovania do diania vo svete.[11] Rozhodne nemajú záujem o pozíciu svetovej mocnosti.[9]
Rozdiel v zahraničnej a vojenskej politike medzi Európou a Amerikou sa dá vysvetliť odlišnými skúsenosťami s vojnou v Európe a v Amerike. V Európe sa odohrali dve veľké vojny, ktoré zničili celý kontinent a boli stratou pre všetkých zúčastnených. Američania viedli veľa malých vojen mimo svojho územia s použitím profesionálnej armády a technologickej prevahy. Európa investovala značné úsilie do vytvorenia demokratickej Európskej Únie ako alternatívy pre vojenské riešenie konfliktov. Európania sú následkom týchto okolnosti menej ochotní podporiť preventívne vojenské akcie[6] a viacej sa spoliehajú na medzinárodné organizácie.
Americká kultúra
Hlavný článok: Kultúra Spojených štátov
Vplyv americkej odlišnosti na antiamerikanizmus je diskutabilný. Japonci sa od zvyšku sveta líšia podstatne viac a nevzbudzujú taký masový odpor. Niekoľko málo problematických vlastností ako silný patriotizmus a nezvyčajne chápaný individualizmus typu "urobíme čo chceme" však môže mať veľký vplyv tak na zahraničnú politiku Spojených štátov ako aj na vnímanie Američanov a Ameriky vo svete.
Antiamerikanizmus na Slovensku
Počas studenej vojny bolo v Česko-Slovensku považované USA za pokleslú západnú civilizáciu predovšetkým z ideologických dôvodov. Podobne tomu bolo aj v ostatných krajinách východného bloku počas studenej vojny. USA tiež bolo jedinou konkurenčnou superveľmocou Česko-Slovenského spojenca ZSSR.
Počas Vojny v Iraku Slovenská vláda vyjadrila podporu USA, avšak podľa prieskumov verejnej mienky slovenská verejnosť vojnu odmietala a výrazná väčšina ju považovala za nesprávnu. Pred začiatkom vojny sa na Slovensku uskutočnilo niekoľko protivojnových pochodov, ktorých rozsah však bol neporovnateľný s inými v európskych metropolách. Na protivojnových pochodoch sa zvyčajne zúčastnilo pár desiatok až stoviek ľudí.[chýba zdroj
Antiamerikanizmus vo svete
Ľudia po celom svete považujú za krajinu príležitostí skôr Austráliu a Kanadu. Spojené štáty sú zaujímavým cieľom pre migráciu len v Indii.[12]
Európa

Počas vlády Georga Busha sa verejná mienka o USA v Európe dramaticky zhoršila. Predovšetkým z dôvodu napadnutia Iraku Spojenými Štátmi Americkými.[13] Postoj k Američanom je o niečo priaznivejší ako postoj k Amerike, ale aj tu došlo v posledných rokoch k zhoršeniu.[14] Podľa prieskumu vykonaného v októbri 2003 organizáciou Eurobarometer považuje Spojené Štáty Americké za hrozbu svetovému mieru 53% obyvateľov Európskej únie.
Za centrum antiamerikanizmu v Európe je považované Francúzsko.[chýba zdroj
V roku 2002 došlo v Európe k vandalizmu voči americkým firmám v Benátkach, Aténach, Zurichu, Tbilisi a Moskve. Tieto činy pripomínali vandalizmus francúzskeho aktivistu Jose Bove voči reštauráciam McDonald’s v roku 1999, ktorý z neho urobil pre mnohých ľudí hrdinu, a tiež bombové útoky na reštaurácie McDonald’s vo Francúzsku v roku 2000.
Briti majú bližšie k Európe ako k Amerike. Iba 55% Britov má priaznivý názor na Ameriku, zatiaľčo až 75% hodnotí pozitívne Nemecko a 71% hodnoti pozitívne Francúzsko.[15] Už aj Čína má lepší imidž ako Spojené štáty v skúmaných západoeurópskych štátoch.[15] 71% Francúzov a 67% Nemcov považuje šírenie amerických ideí a zvykov za zlú vec.[7]
Blízky východ
Neobľúbenosť Spojených štátov na Blízkom východe je pochopiteľná vzhľadom na nedávnu vojnu v Iraku. V roku 2003 (rok vojny v Iraku) malo v Jordánsku priaznivý názor na Ameriku len 1% opýtaných.[13]
Ázia
Antiamerikanizmus v Japonsku a Kórejskej republike je spôsobený predovšetkým sexuálnymi zločinmi amerických vojakov a armádnych zamestnancov namierenými voči miestnym občanom. Prítomnosť Amerických vojakov na ostrove Okinawa stále zostáva problematickou otázkou v Japonsku.[chýba zdroj
V roku 2002, počas prezidentských volieb v Kórejskej republike, americký armádny zamestnanec zabil dvoch juhokórejských vysokoškolských študentov pri dopravnej nehode. Výsledkom bolo zvolenie za prezidenta Roh Moo-Hyuna, zástancu antiamerikanizmu, a následne značné oslabenie vzťahov medzi Kórejskou republikou a USA.
Referencie
- ↑ antiamerikanizmus . In: Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. 1. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006 . 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4. Dostupné online.
- ↑ anti-Americanism . In Lexico.com. : Oxford University Press, c2020 . Dostupné online[nefunkčný odkaz.
- ↑ ANTIAMERICAN. In: Webster's Revised Unabridged Dictionary (1913 + 1828) . Chicago, IL : The University of Chicago, Department of Romance Languages and Literature, .Dostupné online. Dostupná archivovaná verzia z 5. marca 2012 prostredníctvom Wayback Machine.
- ↑ PODRACKÁ, Katarína. Antiamerikanizmus . 30.12.2005, . Dostupné online. Archivované 2007-06-10 z originálu.
- ↑ ŠEBEJ, František. Antiamerikanizmus a jeho témy online. 16.8.2005, cit. 2007-06-26. Dostupné online. Archivované 2007-08-24 z originálu.
- ↑ a b KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 191.
- ↑ a b KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 158.
- ↑ KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 169.
- ↑ a b KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 84.
- ↑ KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 61.
- ↑ KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 62.
- ↑ KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 49.
- ↑ a b KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 42.
- ↑ KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 45.
- ↑ a b KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. s.l. : s.n., 2006. S. s. 44.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. Bratislava : SLOVART, 2006. ISBN 80-8085-103-4.
- Antiusa.webz.cz Archivované 2007-02-14 na Wayback Machine České antiamerické stránky
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk