Antigonos (starogr. Ἀντίγονος) bol grécky spisovateľ, sochár a maliar v 3. storočí pred Kr.

Antigonos, rodák z eubójskeho mesta Karystos, žil v 3. storočí pred Kr. Bol zrejme totožný so sochárom a maliarom rovnakého mena. Okrem odborných diel o sochárstve a maliarstve, písal o rôznych podivuhodných javoch v prírode (paradoxografické dielo), ale jeho najvýznamnejším písomným dielom boli Životopisy slávnych filozofov (toto dielo ho preslávilo).

V tomto diele napísal životopisy filozofov Akadémie - Kratea, Krantora, Polemóna a svojho priateľa Arkesilaa, tiež životopis svojho učiteľa Menedéma a peripatetika Lykóna, životopisy skeptikov Pyrrhóna a Timóna a stoikov Zenóna a Dionysia. Veľkú pozornosť venoval literárnemu životu svojich filozofov, ich spoločným debatám a hostinám (symposiach), pričom sa nevyhýbal ani pikantným historkám. Mal tiež zmysel pre individuálny život svojich postáv, porozumenie pre ich osobné záľuby, ako o tom svedčia zachované zlomky z jeho diela citované v životopisnom diele O osobnostiach filozofie od Diogena Laertia a tiež u Athénaia. Jeho dielo bolo dôležitým prameňom, nielen pre historikov Akadémie, ale aj pre Hérakleida Lemba a Sótióna a pre Apollónida z Nikaie v jeho Komentári k Timónovým Sillom (silloi - pamflety na filozofov)

Antigonos ako sochár pôsobil na dvore pergamonského kráľa Attala I., kde spolu s Fyromachom, Epigonom a Stratonikom pracoval na reliéfoch Pergamonského oltára, diela oslavujúceho víťazstvo Attala nad Galmi. Rímsky spisovateľ Plinius vo svojom spise O prírode uvádza, že bol aj dobrým maliarom.