Antipedagogika je označenie pre výchovné smery a hnutia od 70. rokov 20. stor., ktoré odmietajú pedagogický totalitarizmus a radikálne kritizujú necitlivé zásahy do vývoja dieťaťa, drezúrovanie, nútenie, preťažovanie dieťaťa, ohrozovanie rozvoja jeho prirodzených potencií, vyvolávanie úzkosti, traumatizovanie nadmernou starostlivosťou alebo nezáujmom a pod.

Pojem antipedagogiky zaviedol v polovici 70. rokov 20. stor. Ekkehard von Braunmühl ako alternatívu k tradičnej pedagogike a ako výzvu prestať s vychovávaním.

Základ pedagogického konania vidí antipedagogika v nenávisti k detstvu.

Dieťa sa podľa antipedagogiky nemá vychovávať ale podporovať, rozvíjať. Výchovu - ak už sa vôbec pužije tento termín - chápe antipedagogika ako slobodný styk medzi subjektami (freiheitlicher Umgang zwischen Subjekten); treba opustiť manipuláciu a začať reflektovať vlastné a nové možnosti dieťaťa. Antipedagogika obhajuje možnosti spontánneho sebaurčovania bez predbežného cudzieho zásahu: organizované sebaurčovanie je iba subtílna forma cudzieho určovania. Ja (das Selbst) chápe antipedagogika ako počiatočnú danosť, ktorá sa sma od seba oslobodzuje od zásahov pedagogických expertov. Nátlak a ľahostajnosť voči deťom treba prekonať podľa antipedagogiky priatelstvom s nimi a vytváranim spoločnosti priatelskej voči deťom.

Externé zdroje

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.