Antokyány alebo antokyaníny (z gréckych slov ἀνθός (ánthos) = kvet, κυανός (kyanos) = oceľovo modrý) sú vodou rozpustné pigmenty vo vakuolách niektorých buniek. Sú zodpovedné za červenú, fialovú a modrú farbu rôznych častí rastlín.^[1] Patria k flavonoidom, v rastlinách sa vyskytujú vo forme glykozidov a ich aglykonová (bezcukrová) časť sa označuje ako antokyanidín.^[2] Ako sacharid môže byť prítomná napríklad glukóza, galaktóza, ramnóza alebo iné cukry.^[1]

Farba sa mení v závislosti od kyslosti (pH). Kyslé roztoky antokyánov bývajú červené, neutrálne fialové, a zásadité modré, zeleno-žlté až bezfarebné.^[2] Okrem pH a ich štruktúry je za farbu antokyanínov zodpovedný i komplex, ktorý v bunke tvoria s rôznymi kovmi, napr. železom či molybdénom.^[1][3]

Antokyány majú početné zastúpenie v prírode. Podieľajú sa napr. na modrom sfarbení kvetov fialiek, červenom sfarbení kvetov divých makov, či ruží. Sú obsiahnuté v mnohých plodoch, ako napríklad vtáčí zob, ríbezľa čierna. Ak sa nachádzajú v listoch, tak ich sfarbujú do modra, napríklad červená kapusta.^{[chýba zdroj}

Zmena reakcie bunkovej šťavy spôsobuje u niektorých rastlín počas kvetného vývoja zmenu farby korunných listov. V prípade pľúcnika lekárskeho sú nerozvinuté kvety červené, pri rozkvete fialové a nakoniec, obvykle po opelení, sa sfarbia do modra. Modro sfarbené kvety už opeľovači nenavštevujú (farba kvetov tak môže signalizovať aj množstvo dostupného nektáru).^{[chýba zdroj}

Využitie

Používajú sa ako potravinové farbivá s označením E163 (a – f). Ide o povolené prírodné aditíva.^[4]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antokyan na českej Wikipédii.

Chemický portál