Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Anton Bernolák
slovenský jazykovedec
Štát pôsobenia	Habsburská monarchia
Biografické údaje
Narodenie	3. október 1762 Slanica, Uhorsko
Úmrtie	15. január 1813 (50 rokov) Nové Zámky, Uhorsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	17. august 1787 (24 rokov)
Odkazy
Anton Bernolák
Jazykový portál  Slovenský portál  Biografický portál

Anton Bernolák (predikát: zo Slanice, staršie de Szlanicza; * 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – pozri bernolákovčina. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.

Život

Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica^[1] Juraja Bernoláka zo Slanice^[2] a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774 – 1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bolo kaplánske miesto v Čeklísi (dnes Bernolákovo) kde pôsobil 4 roky (1787 – 1791). Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy.

Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy kráľovnej Márie Terézie a cisára Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcový infarkt. Pochovaný bol 18. januára 1813 na tzv. starom cintoríne pri kaplnke Najsvätejšej Trojice v Nových Zámkoch.^[3]

Slovenské učené tovarišstvo

Anton Bernolák

So svojimi pobožnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Pocta

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper s Milanom Belicom na slávnostnej svätej omši k 260. výročiu narodenia Antona Bernoláka v Nových Zámkoch

V septembri 2022 si Matica slovenská pripomenula v Nových Zámkoch 260. výročie narodenia Antona Bernoláka.^[4]

Diela

• 1782 – Divus rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
• 1787 – Kritická filologická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
• 1787 – Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
• 1790 – Grammatica Slavica, prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola taká významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
• 1790 – Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
• 1791 – Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
• 1794 – Ňečo o epigrammatéch
• 1794 – Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
• 1795 – Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
• 1795 – O vážnosťi a uctivosti stavu kňezkého príhodná kázeň
• 1796 – Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
• 

  Predseda Matice slovenskej Marián Gešper počas osláv 260. výročia narodenia Antona Bernoláka v Nových Zámkoch
  1803 – Na smrť… Stocsko Jurka
• 1803 – Pohrebná kázeň
• 1809 – Halottas beszéd
• 1809 – Beiktató beszéd
• 1825 / 1827 – Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)

Dielo v elektronickej podobe

• Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794) - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Ňečo o epigrammatéch... vydané v Žiline r. 1794 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• ŽAŠKOVKÝ, F. Manuale Musico-Liturgicum in usum Ecclesiarum Cathedralium et Ruralium ... Agriae: Typ. Lycei Archi-Episcopalis, 1853 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB - slovenský text piesní upravený podľa Bernolákom kodifikovanej slovenčiny (spomína sa v predhovore)

Literatúra

• HORVÁTH, Pavel: Anton Bernolák (1762 - 1813) : Pôvod a osudy jeho rodiny. Život a dielo. Bratislava : Bernolákova spoločnosť  –  Matica slovenská, 1998. 262 s. ISBN 80-968020-0-3

Referencie

1. ↑ BERNOLÁK – SLANICKÝ zo Slanice. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 17 – 19.
2. ↑ http://www.novanobilitas.eu/rod/bernolak-brnula-jinak-slanicky
3. ↑ HORVÁTH, P.: Anton Bernolák (1762 - 1813)... Bratislava 1998, s. 162 - 163 (informácie o jeho smrti a pohrebe).
4. ↑ Matica slovenská bola pri oslavách 260. výročia narodenia Antona Bernoláka v Nových Zámkoch . 2022-10-03, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Bernolák

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Slanica
• Séria článkov o Bernolákovi
• Blanár, V.:Ideovo-filozofické a metodologické základy jazykovedného diela Antona Bernoláka, 2000
• Blanár, V.: Schlögelova Grammatica Germanica a Bernolákove gramatické spisy, 2005