Apple - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Apple
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Apple pozri Apple (rozlišovacia stránka).
Apple Inc.
Apple
Právna formaakciová spoločnosť
Založená1. apríl 1976
(Cupertino, Kalifornia, USA)
ZakladateľSteve Jobs
Steve Wozniak
Ronald Wayne
SídloApple Park, 1 Apple Park Way, Kalifornia, Spojené štáty americké
VedenieArthur D. Levinson (predseda)
Tim Cook (výkonný riaditeľ)
Územný rozsahcelosvetovo2
Priemyselpočítačový hardvér
počítačový softvér
spotrebná elektronika
digitálna distribúcia
ProdukciaMac, iPhone, iPod, iPad, Apple Watch, macOS, iOS, Watch OS, Apple TV, iLife, iWork
Aktíva 375,319 mld. USD[1] (2017)
Výnosy 61,344 mld. USD[1] (2017)
Prevádzkový príjem 48,351 mld. USD[1] (2017)
Zisk 229 234 mld. USD[1] (2017)
Zamestnancov123 000 (2017)
Dcérske spoločnostiFileMaker Inc.
Anobit
Braeburn Capital
Beats Electronics
Webová stránkawww.apple.com/sk

Apple Inc. (výslovnosť ; vo význame Incorporated – akciová spoločnosť) je americká nadnárodná technologická spoločnosť založená v roku 1976Silicon Valley, v kalifornskom meste Cupertino v USA. Hlavným programom spoločnosti je výroba a vývoj osobných počítačov Macintosh a ich programového vybavenia, výroba a vývoj smartfónov iPhone, tabletov iPad a predaj hudby, televíznych relácií a filmov prostredníctvom internetového obchodu iTunes Store. Prvých tridsať rokov svojej existencie bola spoločnosť známa ako Apple Computer, Inc. Zmena názvu bola ohlásená 9. januára 2007 po predstavení nových produktov iPhone a Apple TV a je symbolom postupného odklonu od tradičného dôrazu spoločnosti na výrobu osobných počítačov smerom k produkcii širšieho okruhu inovatívnej spotrebnej elektroniky.

Apple je spoločnosť, ktorá pomohla spustiť revolúciu osobných počítačov koncom 70-tych rokov 20. storočia. Je známa vysoko inovatívnym hardvérom ako iPod a iMac, rovnako ako i softvérom ako iTunes, iLife a operačným systémom macOS.

História spoločnosti

Vznik

Zakladatelia spoločnosti Steve Jobs a Steve Wozniak sa spoznali v roku 1971, keď mal Jobs 16 a Wozniak 21 rokov. Prvý počítač spolu vytvorili v roku 1975, keď Jobs vybavil objednávku na 50 osobných počítačov od miestnej počítačovej predajne a presvedčil Wozniaka, aby počítač zostavil. Spolu s niekoľkými nadšencami zostavili Apple I, ktorý mal niekoľko pozoruhodných vlastností. Používal televízor ako displej (mnohé vtedajšie počítače displej vôbec nemali) a bol tiež schopný používať kazetový magnetofón na spúšťanie a ukladanie programov na tie časy v neuveriteľnej rýchlosti 1 200 bitov za sekundu. Spolu s tretím kamarátom, Ronaldom Waynom sa im podarilo vytvoriť počítače pre objednávku včas a celkovo bolo vyrobených viac ako 200 Apple I.

Apple II vyrobený v roku 1977.

V roku 1977 Wozniak vytvoril nový počítač, Apple II, ktorý už pracoval s grafickým rozhraním a neskôr dokonca dokázal pracovať s farbami. Jobs medzičasom skúšal presadiť myšlienku lepšej počítačovej skrinky a klávesnice, keďže veril, že počítač by sa mal dodávať ako celok.

Budovanie počítača v tom čase bola drahá záležitosť a Jobsovou úlohou bolo zháňať peniaze. Práve pre nedostatok prostriedkov od spolupráce odstúpil Wayne, ktorý mal skúsenosti s kolapsom inej malej spoločnosti v minulosti. Banky Jobsovi peniaze požičať nechceli, keďže myšlienka počítača pre bežných ľudí sa zdala byť v polovici sedemdesiatych rokov absurdná. Jobs napokon stretol Mika Markkulu, ktorý spolu podpísali bankovú pôžičku na 250 tisíc amerických dolárov a títo traja, spolu s Wozniakom, vytvorili 1. apríla 1976 Apple Computer, Inc.

Apple III a Lisa

Do roku 1980 už Apple muselo čeliť rastúcej konkurencii na poli osobných počítačov. Najmä IBM so svojím PC, na ktorom bežal MS-DOS (diskový operačný systém od Microsoftu) uberal Apple z trhového podielu.

Mnohé malé firmy používali Apple II, ale spoločnosť potrebovala nový a silnejší počítač pre náročnejších firemných zákazníkov. Takýmto počítačom sa mal stať Apple III, ale vzhľadom na niektoré nepraktické Jobsove požiadavky (ktoré sa v histórii Apple vyskytujú opakovane) ako napr. odstránenie ventilátora (kvôli hlučnosti), boli mnohé stroje mŕtve pri prvom zapnutí, resp. podľahli prehriatiu neskôr. Kvôli tomuto a iným nedostatkom, a i napriek vylepšeniam z roku 1983, bol Apple III prepadákom.

Medzičasom ľudia ako Jef Raskin a Bill Atkinson začali v Apple pracovať na novom druhu počítača, ktorý by používal GUI, myš, objektovo orientované programovanie a siete. Presvedčili Jobsa k návšteve laboratórií spoločnosti XEROXPalo Alto v decembri 1979 a následne sa Jobs rozhodol, že budúcnosť patrí počítačom využívajúcim grafické rozhranie a ikony. V januári 1983 Apple uviedlo na trh počítač Apple Lisa za cenu 10 tisíc dolárov. Lisa predbehla svoju dobu, no bola príliš drahá a Apple nepokorilo korporátny trh.

Macintosh

Ešte počas vývoja Lisy sa Jobs začal sústreďovať na vývoj Macintosha, ktorý mal byť a bol skutočne osobným počítačom, so všetkým čo by bežný užívateľ potreboval, obsiahnutým priamo v krabici. Macintosh bol uvedený v januári 1984 spolu so slávnou reklamou počas prestávky Superbowlu vychádzajúcou z románu Georgea Orwella 1984 a vyhlasujúcou:

24. januára Apple uvedie Macintosh. A uvidíte, prečo 1984 nebude ako 1984“ – implikujúc, že nové, používateľsky priateľské grafické rozhranie Macintosha oslobodí používanie počítačov a informácií od predstáv veľkých spoločností a technokratov.

Apple Macintosh Classic II.

Niekoľko prototypov Macintosha spoločnosť Apple darovala Billovi Gatesovi, spoluzakladateľovi Microsoftu, aby jeho spoločnosť pre Macintosh vytvorila programové vybavenie. V roku 1985 však Microsoft uviedol na trh Microsoft Windows, vlastný operačný systém s grafickým rozhraním, ktoré používalo množstvo prvkov vtedajších Macintoshov. To viedlo k dlhému právnemu sporu medzi Apple a Microsoftom, ktorý sa skončil mimosúdnym vyrovnaním, na základe ktorého Microsoft získal prístup k neobmedzenému použitiu grafického rozhrania Macintosha. V tom čase však už boli na základe tzv. spätného inžinierstva vytvorené mnohé lacné PC klony a hoci systém Windows bol technologicky zaostalý oproti Macintoshu, rýchlo sa rozšíril práve vďaka klonom pôvodného IBM PC.

Apple pravdepodobne už nikdy nezíska široký trhový podiel z konca sedemdesiatych rokov (takmer 29 %), Macintosh sa stal de facto štandardnou platformou pre záležitosti ako tvorba filmov, hudby, desktop publishing a ďalšie oblasti umenia.

1984 – 1997

Po roku 1984 podporovalo Apple dve rozdielne platformy: Apple II a Macintosh. To neprispievalo k rozšíreniu Macintosha. Apple predávalo obe nekompatibilné platformy až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. V rovnakom čase pribúdali počítače rodiny Macintosh, v roku 1989 Apple vytvorilo aj prvý, nepríliš úspešný prenosný počítač Macintosh Portable, nasledovaný mimoriadne populárnym Powerbook v roku 1991. Úspešné výrobky ako Powerbook priniesli zvýšenie výnosov až do tej miery, že časopis MacAddict nazval roky 1989 až 1991 prvou zlatou dobou Macintosha.

Tá doba však netrvala dlho. Apple muselo bojovať nielen s progresívnymi technologickými rivalmi ako Amiga a Atari, ale po roku 1990 stále viac s počítačmi založenými na IBM PC. Apple nebolo schopné svoje modely správne umiestniť na trhu a vysvetliť zákazníkom dobré technické rozdiely medzi mnohými uvedenými modelmi.

V roku 1994 Apple uviedlo na trh Power Macintosh založený na procesore PowerPC s architektúrou RISC, pričom operačný systém Macitoshov bol upravený tak, aby staršie aplikácie vytvorené pre procesory Motorola mohli byť emulované na PowerPC.

Spolu s počítačmi v deväťdesiatych rokoch Apple začalo vyrábať aj osobných digitálnych asistentov (PDA) Apple Newton. Komerčne bol Newton neúspešný, ale technologicky bol predchodcom a inšpiráciou pre dnešné vreckové počítače ako Palm a neskoršie Pocket PC.

V roku 1985 po boji o moc s novým riaditeľom spoločnosti Johnom Scullym opustil Apple Steve Jobs. Následne založil spoločnosť NeXT, ktorá síce nebola komerčne príliš úspešná, ale vytvorila progresívny operačný systém NeXTstep založený na Unixe, ktorý v roku 1997 úspešne predala Apple. Apple týmto systémom nahradilo starnúci MacOS 9 a vznikol tak Mac OS X. Kúpou spoločnosti NexT sa Jobs vrátil do Apple a ešte ten istý rok sa stal dočasným šéfom spoločnosti a začal s kritickou reštrukturalizáciou spoločnosti, ktorá bola v zložitom stave.

Úspešný prehrávač digitálnej hudby iPod, už vo svojej piatej generácii.

1998 – 2003

Medzi Jobsove prvé kroky patril vývoj počítača iMac, ktorý bol obrovským predajným hitom s počtom približne milión predaných kusov ročne. Následnými úspešnými produktami boli iBook a PowerMac G4, ale i rada produktov AirPort, ktorá spopularizovala bezdrôtové siete ešte pred rokom 2000.

V roku 2001 bol vydaný Mac OS X, unixový operačný systém založený na NeXTSTEPe. So stabilitou, spoľahlivosťou a bezpečnosťou Unixu a prepracovaným rozhraním, OS X umožňoval aj spúšťanie starších aplikácií v prostredí Classic. V tom istom roku začalo Apple otvárať aj svoje vlastné obchody, najprv v USA a potom i inde po svete. V rovnakom roku uzrel svetlo sveta aj prvý iPod, digitálny prehrávač hudby.

V roku 2002 iMac získal procesor G4 a Apple vytvorilo aj niekoľko úspešných serverových produktov.

Futuristický PowerMac G5ˇ (Jeho nástupca MacPro má takmer rovnaký vzhľad).

V roku 2003 bol uvedený na trh procesor G5 so 64-bitovou architektúrou a s ním počítač PowerMac G5. G5 bol neskôr použitý v ďalších počítačoch Apple s výnimkou Mac mini a prenosných počítačov PowerBook a iBook.

Počas deväťdesiatych rokov získali počítače s Microsoft Windows dominantné postavenie na trhu a trhový podiel Apple klesol na približne 5 %. Spoločnosť finančne trpela a Microsoft dokonca kúpil akcie Apple bez možnosti voliť za 150 miliónov dolárov ako výsledok jedného súdneho sporu. Odvtedy však tieto akcie Microsoft opäť predal. Microsoft však stále podporuje programové vybavenie počítačov Apple, ako napr. vývojom Microsoft Office pre Mac. Napriek tomu však podiel Macu na trhu neprestáva klesať a v roku 2004 už bol len 3 %.

2003 – 2008

V roku 2003 Apple otvorilo svoje prvé obchody mimo územia USA, najprv v Japonsku a potom i v Európe.

V roku 2005 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.4 Tiger. Taktiež predstavil BootCamp, aplikáciu ktorá dovolila nainštalovať Microsoft Windows na počítače Macintosh. Táto aplikácia bola ako súčasť systému Mac OS X 10.5 Leopard.

Steve Jobsjúni 2005 oficiálne ohlásil, že Apple začne od roku 2006 vyrábať počítače založené na procesoroch Intel. Zároveň potvrdil neoverené správy, že spoločnosť od začiatku tajne vyvíjala Mac OS X nielen pre PowerPC, ale i pre Intel. Na jeseň 2007 bola zároveň naplánovaná nová verzia Mac OS X 10.5 Leopard, ktorá bude bežať natívne na oboch typoch procesorov, rovnako 10.4 Tiger. Táto verzia bola vydaná až 26. októbra 2007.

Prvé dva počítače s procesorom Intel Jobs predstavil 10. januára 2006 – nový prenosný počítač nazvaný MacBook Pro, ktorý postupne nahradil dovtedajšie Powerbooky a nový iMac. Do augusta 2006 prešli na procesory spoločnosti Intel všetky počítače vyrábané Apple.

V roku 2007 Steve Jobs predstavil a predviedol iPhone – prvý telefón od spoločnosti Apple a nové počítače Mac Pro s dvoj- a štvorjadrovými procesormi Intel. Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.5 Leopard a novú generáciu iPodov, pribudol iPod touch.

V roku 2008 Steve Jobs predstavil MacBook Air – najtenší notebook na svete. Apple vydal nový Mac Pro s 8-jadrovými procesormi na 3,2 GHz a Software Development Kit pre iPhone OS (neskorší iOS), ktorý dovolil vyvíjať natívne aplikácie pre zariadenia ktoré bežia na tomto operačnom systéme.

2008 – 2012

iPhone 5 – predstaviteľ 6. generácie

V roku 2008 Apple predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 3G (2. generácia) a 2. generáciu iPodu touch.

V roku 2009 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.6 Snow Leopard, predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 3GS (3. generácia) a 3. generáciu iPodu touch.

V roku 2010 Apple vydalo iOS 4, 1. generáciu tabletu iPad, predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 4 (4. generácia) a 4. generáciu iPodu touch.

V roku 2011 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.7 Lion, iOS 5, uviedol do predaja tablet iPad 2 (2. generácia) a mobilný telefón iPhone 4S (5. generácia). V auguste spoluzakladateľ Steve Jobs († 5. október 2011) opustil post generálneho riaditeľa firmy zo zdravotných dôvodov a nahradil ho Tim Cook, ktorého Steve Jobs navrhol.

V roku 2012 Apple uviedol do predaja Nový iPad. Na konferencii WWDC 2012 Apple predstavilo novú verziu OS X 10.8 Mountain Lion, nový MacBook Pro s Retina displejom, nové verzie MacBook Air a MacBook Pro a iOS 6. OS X 10.8 Mountaion Lion bol vydaný 25. júla 2012 a iOS 6 19. septembra 2012. Nové MacBooky sa čoskoro dostali do predaja. 12. septembra 2012 Apple predstavil iPhone 5, iPod touch 5G a iPod nano 7G. iPhone 5 sa v niektorých krajinách dostal do predaja 21. septembra 2012, v ostatných 28. septembra 2012 (vrátane Slovenska).

Súčasné produkty Apple

Počítače Mac

  • MacBook – najtenší notebook na svete, v predaji s 12″ Retina displejom
  • MacBook Air – druhý najtenší notebook na svete, v predaji s 13″ displejom
  • MacBook Pro – profesionálny notebook, v predaji s 13″ a 15″ Retina displejom
  • iMac – výkonný stolný počítač, v predaji s 21,5″ Retina 4K displejom a 27″ Retina 5K displejom
  • iMac Pro – vysoko výkonný stolný počítač, v predaji s 8, 10, 14 a 18-jadrovým procesorom Intel Xeon W
  • Mac mini – miniatúrny stolný počítač, v predaji s 1,4, 2,6 a 2,8 GHz procesorom
  • Mac Pro – výkonný stolný počítač pre profesionálov, v predaji s 6-jadrovým a 8-jadrovým procesorom Intel Xeox E5

Tablety iPad

  • iPad Pro – výkonný tablet s 11″ a 12,9″ Retina displejom
  • iPad Air – veľmi ľahký a výkonný tablet s 10,5″ Retina displejom
  • iPad Mini 4 – malý výkonný tablet s 7,9″ Retina displejom
  • iPad – dostupný tablet s 9,7″ displejom

Digitálne prehrávače hudby iPod

  • iPod touch (6. generácia) – zariadenie podobné iPhonu bez funkcií telefonovania, s dotykovou multi-touch obrazovkou, FaceTime hovory, podpora aplikácií z online obchodu App Store, hlasová asistentka Siri, 8MP zadná a 1.2MP predná kamera, dva modely s 32 a 128 GB, v rôznych farbách

Mobilné telefóny iPhone

Smart hodinky Apple Watch

  • Apple Watch 1 – Retina displej s technológiou Force Touch so zafírovým sklom. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, Bluetooth 4.0, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS - kompatibilný s iPhone 5 a vyšším s iOS 8.2 a vyšším
  • Apple Watch 2 – OLED Retina displej druhej generácie s Force Touch (2x jasnejší), dvojjadrový procesor S2. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, Bluetooth 4.0, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 3
  • Apple Watch 3 – OLED Retina displej s technológiou Force Touch s Ion-X sklom, dvojjadrový procesor s čipom W2. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, GPS, Bluetooth 4.2, vodoodolné podľa 50M, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 4
  • Apple Watch 4 – OLED Retina displej s technológiou Force Touch s Ion-X sklom, 64-bitový dvojjadrový procesor s čipom W3, kapacita 16GB Digital Crown s haptickou odozvou, snímač tepovej frekvencie, WiFi, GPS, Bluetooth 5.0, vodoodolné 50m, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 5

Príslušenstvo

Súčasný softvér vyrábaný Apple

Hlavné sídlo Apple Inc. v Cupertine

Operačné systémy

Profesionálne aplikácie

  • Final Cut Studio – skupina aplikácií dodávaná s nasledujúcimi programami:
    • Final Cut Pro – profesionálny program pre strih videa
    • DVD Studio Pro – profesionálny program pre tvorbu DVD
    • Soundtrack Pro – profesionálny program pre prípravu zvukových stôp k videu (soundtrackov)
    • Motion – nástroj pre tvorbu videografiky v reálnom čase
  • Logic Pro – nástroj na úpravu hudby
  • Shake – nástroj pre tvorbu efektov
  • Aperture – nástroj pre profesionálnych fotografov na úpravu digitálnych fotografií

Spotrebiteľské aplikácie

  • Final Cut Express HD – nástroj na strih videa
  • Logic Express – nástroj na strih hudby
  • iLife – balík aplikácií, ktorý obsahuje:
    • iDVD – jednoduchá aplikácia na tvorbu DVD
    • iMovie – jednoduchá aplikácia na strih videa
    • iPhoto – nástroj na správu fotografií
    • iTunes – nástroj na správu hudobných súborov, tiež plniaci funkciu jukeboxu a umožňujúci prístup k internetovej službe iTunes Music Store, jediná aplikácia zo skupiny iLife, ktorá je dostupná aj pre platformu Microsoft Windows
    • GarageBand – nástroj na nahrávanie a tvorbu hudby
    • iWeb – nástroj na tvorbu webových stránok, blogov a ich jednoduché umiestnenie na internet
  • iWork – obsahuje:
    • Keynote – profesionálny nástroj na tvorbu prezentácií
    • Pages – aplikácia na tvorbu textových dokumentov
    • Numbers – aplikácia na tvorbu tabuľkových dokumentov

QuickTime

  • QuickTime Player – program na prehrávanie videa
  • QuickTime Pro
  • QuickTime Streaming Server
  • QuickTime Broadcaster

Serverové riešenia

Záležitosti spoločnosti

upraviť | upraviť zdroj

Originálne logo Apple bolo vytvorené Robom Janoffom v roku 1976 ako dúhové jablko, z ktorého je odhryznuté. V roku 1998 sa logo zmenilo na jednofarebné, no nemá predpísanú špecifickú farbu. Napríklad, je sivé na PowerMacu G5, modré v macOS, chrómové na paneli O tomto MacumacOS 10.3 a 10.4, a biele na iBooku a PowerBooku. Tvar loga je jedným z najlepšie spoznateľných symbolov značiek vo svete a je vystavené na dobre viditeľných miestach na všetkých produktoch a vo všetkých obchodoch spoločnosti.

Hlavní výkonní riaditelia spoločnostiupraviť | upraviť zdroj

Významné súdne sporyupraviť | upraviť zdroj

Od osemdesiatych rokov 20. storočia bolo Apple obvinenou alebo žalujúcou stranou v mnohých súdnych sporoch. Výsledky niektorých týchto súdnych sporov sa stali dôležitým precedensom pre technologický priemysel, kým iné boli iba sústom pre médiá.

Súdne spory so spoločnosťou Apple Corpsupraviť | upraviť zdroj

V roku 1978 Apple Corps (hudobná spoločnosť založená skupinou The Beatles) napadla Apple Computer pre porušenie obchodnej značky Apple. Súd sa skončil v roku 1981 finančným vyrovnaním za nezverejnenú sumu. Neskôr bolo zverejnené, že to bolo 80 tisíc dolárov, hoci sa odhadovalo, že to bolo 50–200 miliónov. Podmienkou vyrovnania bolo, že Apple Computer sa nebude miešať do hudobného obchodu.[2]

V roku 1986 Apple pridalo podporu MIDI a nahrávania zvuku svojim počítačom a následne Apple Corps napadla Apple Computer na súde v roku 1989 opäť, tvrdiac, že došlo k porušeniu vyrovnania z roku 1981. V roku 1991 došlo k druhému vyrovnaniu za sumu okolo 26,5 milióna dolárov.[2]

Vyrovnanie z roku 1991 načrtáva práva oboch spoločností na značku Apple. Apple Corps dostalo právo na používanie mena v súvislosti s akýmikoľvek kreatívnymi prácami, ktorých základným obsahom je hudba a Apple Computer dostalo právo na použitie mena na výrobkoch a službách, ktoré sa používajú na reprodukovanie, prehrávanie alebo inými spôsobmi distribuovanie takéhoto obsahu, okrem obsahu distribuovanom na fyzických médiách. Inými slovami, Apple Computer súhlasilo, že nebude baliť, predávať alebo rozširovať nahrávky s hudbou.[2]

V septembri 2003 však Apple Corps napadlo Apple Computer po tretí raz, tentoraz za uvedenie iTunes a prehrávača iPod. Apple Corps tvrdí, že tieto produkty a služby porušujú predchádzajúcu dohodu o nešírení hudby spoločnosťou Apple Computer. V tomto prípade zvíťazila spoločnosť Apple Computer,[3] ale v súčasnosti prebieha odvolacie konanie.[2]

Časová os zariadení so systémom iOS

Apple Watch UltraApple Watch Series 8Apple Watch Series 7Apple Watch Series 6Apple Watch Series 5Apple Watch SEApple Watch Series 4Apple Watch Series 3Apple Watch SEApple Watch Series 2Apple Watch Series 1Apple WatchApple TVApple TVApple TVApple TVApple TVApple TVApple TVApple TV (1.)iPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad Air (5. generácia)iPad Air (4. generácia)iPad Air (3. generácia)iPad Air 2iPad AiriPad Mini (6. generácia)iPad Mini (5. generácia)iPad Mini 4iPad Mini 3iPad Mini 2iPad Mini (1. generácia)iPad (10. generácia)iPad (9. generácia)iPad (8. generácia)iPad (7. generácia)iPad (6. generácia)iPad (5. generácia)iPad (4. generácia)iPad (4. generácia)iPad (3. generácia)iPad (2. generácia)iPad (1. generácia)iPod Touch (7. generácia)iPod Touch (6. generácia)iPod Touch (5. generácia)iPod Touch (4. generácia)iPod Touch#ModelsiPod Touch#ModelsiPod Touch#ModelsiPhone 14 ProiPhone 14iPhone 13 ProiPhone 13iPhone 12 ProiPhone 12 ProiPhone 12iPhone 12iPhone 11 ProiPhone 11iPhone XRiPhone XSiPhone SE (2022)iPhone XiPhone 8iPhone 7iPhone 6SiPhone 6iPhone SE (2020)iPhone 6iPhone 5CiPhone 5SiPhone SEiPhone 5iPhone 4SiPhone 4iPhone 3GSiPhone 3GiPhone (pôvodný)
Zdroje: Apple Newsroom Archív,[4] Mactracker Apple Inc. databázy modelov[5], šablóna tabuľky z anglickej Wikipédie


Slováci a Appleupraviť | upraviť zdroj

Slovenská umelecká fotografka Mária Švarbová nafotila pre spoločnosť Apple exkluzívnu sériu fotografií na iPhone XS.[6]

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Referencieupraviť | upraviť zdroj

  1. a b c d Apple Reports Fourth Quarter Results online. Apple Inc., 2016-10-25, cit. 2015-10-25. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d Muž, ktorý videl ďalej ako iní online. 6. júna 2011. Dostupné online.
  3. Apple Computer vyhral spor o logo jablka s firmou Apple Corps online. 2006-05-10. Dostupné online.
  4. Apple Inc., Newsroom Archive - Apple, Získané 7. júna 2018.
  5. Mactracker (mactracker.ca), Apple Inc. modelová databáza, verzia k 26. júlu 2007.
  6. Pre Apple vytvorila exkluzívnu sériu fotografií. Mária Švarbová a jej tipy pre začínajúcich fotografov online. Forbes, 2019-08-29, cit. 2020-11-10. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apple

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Apple

Úmrtí v roce 2022
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy
Česká verze Wikipedie
Česká Wikipedie
České vysoké učení technické v Praze
Československá armáda
Československá národní rada
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Šablona:Citation
Šablona:Cite web
1. duben
1. květen
1. září
10. duben
10. prosinec
11. duben
12. duben
12. květen
13. červen
13. duben
14. duben
14. srpen
1488
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1523
1555
1584
1585
16. duben
16. leden
1619
1651
1652
1661
1671
1673
1674
1677
17. březen
17. duben
1706
1711
1717
1719
1729
1730
1735
1742
1752
1757
1763
1767
1774
1776
1782
1783
1784
1785
1790
1796
18. únor
18. duben
18. leden
1805
1811
1814
1816
1818
1822
1828
1829
1837
1838
1849
1852
1855
1862
1864
1868
1870
1871
1876
1878
1880
1882
1885
1886
1891
1892
1893
1895
19. duben
19. listopad
1900
1904
1906
1907
1910
1912
1913
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1924
1926
1929
1930
1933
1935
1936
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1952
1953
1958
1960
1965
1973
1976
1977
1985
1987
1989
1990
1992
1995
2. červen
2. duben
2. květen
20. duben
2000
2001
2002
2003
2005
2008
2010
2012
2015
2017
2019
2020
2023
21. červen
21. červenec
21. březen
22. duben
23. duben
24. březen
24. duben
24. listopad
24. prosinec
25. duben
25. prosinec
26. duben
27. duben
28. duben
29. únor
29. březen
29. duben
29. srpen
3. únor
3. duben
30. duben
31. červenec
31. březen
31. prosinec
4. říjen
4. duben
4. květen
43 př. n. l.
5. říjen
5. březen
5. duben
5. květen
6. duben
7. duben
753 př. n. l.
8. duben
8. listopad
9. říjen
9. duben
9. září

ActiveX
Alžběta II.
Alžběta Vilemína Württemberská
Alexandra
Alt attribute
Amálie Vilemína Brunšvicko-Lüneburská
Andie MacDowell
Anthony Quinn
Antonín Kammel
Antonín Novák (houslista)
API
Apple
Apple II
Armáda Spojených států amerických
Article element
Autoritní kontrola
Azovstal
Březen
Bedřich Beneš Buchlovan
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
  • Möller, Erik (
    
    BiggestWiki
    Bitva o Madagaskar
    Bitva o Mariupol
    Bitva u Liberce
    Bitva u Mutiny
    Bitva u Puebly
    Blink element
    Bořivoj Lůžek
    Bob Hurikán
    Bologna
    Bracket#Angle brackets
    Brasília
    Brazílie
    Britská armáda
    Browser engine
    Browser Object Model
    Bzenecká lípa
    Cache (computing)
    CamelCase
    Canvas element
    Cascading Style Sheets
    Character encodings in HTML
    Charles-Joseph de Flahaut
    Charles Darwin
    Charlotte Brontëová
    Chu Čeng-jen
    Commons:Featured pictures/cs
    Comparison of browser engines
    Comparison of document markup languages
    Comparison of stylesheet languages
    CSS
    CSS#Sources
    CSS animations
    CSS box model
    CSS Flexible Box Layout
    CSS grid layout
    CSS image replacement
    CSS Zen Garden
    Diff
    Digital container format
    Div and span
    Document file format
    Document Object Model
    Document Style Semantics and Specification Language
    DokuWiki
    Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
    Druhá světová válka
    Duben
    Dynamic HTML
    Dynastie Jižní Ming
    Edita Štaubertová
    Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
    Emilia Galotti
    Emmanuel Macron
    Encyclopædia Britannica
    Encyklopedie
    Encyklopedie Navajo
    Evoluce
    Fantasy
    Fault-tolerant system
    Ferdinand Peroutka
    Fieldset
    File:HTML5 logo and wordmark.svg
    File:Question book-new.svg
    File:Wikibooks-logo.svg
    Filename extension
    Filmová promítačka
    First-person shooter
    Font family (HTML)
    Formatting Output Specification Instance
    Frame (World Wide Web)
    François Athanase de Charette de la Contrie
    Francie
    Francouzská armáda
    Francouzská intervence v Mexiku
    Francouzská národní knihovna
    František Ferdinand Šamberk
    František Suchý Pražský
    Fredrik Bajer
    Friedrich Fröbel
    Gemeinsame Normdatei
    Georg Joseph Kamel
    Glen Hansard
    Gotthold Ephraim Lessing
    Gregoriánský kalendář
    Guy Lafleur
    Hannibal Goodwin
    Havajština
    Help:HTML in wikitext
    Help:Maintenance template removal
    Help:Referencing for beginners
    Hippolyte Taine
    Hlavní strana
    Hnutí Svoboda (Slovinsko)
    Holy grail (web design)
    Honolulu
    Hospodářský růst
    HTML
    HTML5
    HTML5 audio
    HTML5 video
    HTML attribute
    HTML editor
    HTML element
    HTML element#Images and objects
    HTML elements
    HTM (disambiguation)
    Humphry Repton
    Hyperlink
    Hypertext
    HyperText Markup Language
    Iggy Pop
    Ignacio Zaragoza
    Ignatius Krahl
    Ingenuity
    International Standard Book Number
    Internetová diskuse
    Internetový bot
    Internet Explorer
    IP adresa
    Isaac Asimov
    Itálie
    Ivan Petrovič Kulibin
    Janez Janša
    Jan Štrobl
    Jan Kostrhun
    Jan Pavel II.
    Jan van Riebeeck
    Jarmila Stojčevská
    Jaroslav Hýbl
    Jaroslav Hutka
    Jaroslav Kvapil (skladatel)
    JavaScript
    JavaScript Style Sheets
    Jean-Baptiste Biot
    Jiří Čepelák
    Jiří Hrubeš
    Jiřina Šedinová
    Johann Christian Ferdinand Höfer
    John Law
    Josef I. Habsburský
    Joseph Vaz
    Jozef Herda
    Judita Čeřovská
    Kaligrafie
    Kapské Město
    Karel Balling (chemik)
    Karel Pippich
    Karlštejn
    Kategorie:Čas
    Kategorie:Články podle témat
    Kategorie:Život
    Kategorie:Dorozumívání
    Kategorie:Geografie
    Kategorie:Historie
    Kategorie:Hlavní kategorie
    Kategorie:Informace
    Kategorie:Kultura
    Kategorie:Lidé
    Kategorie:Matematika
    Kategorie:Příroda
    Kategorie:Politika
    Kategorie:Právo
    Kategorie:Rekordy
    Kategorie:Seznamy
    Kategorie:Společnost
    Kategorie:Sport
    Kategorie:Technika
    Kategorie:Umění
    Kategorie:Věda
    Kategorie:Vojenství
    Kategorie:Vzdělávání
    Kategorie:Zdravotnictví
    Klaus Schulze
    Kuo-c’-ťien
    Květen
    Ladislav Koubek
    Ladislav Pavelka
    Language code
    Lee de Forest
    Leopold Antonín Podstatský
    Less (stylesheet language)
    Less (style sheet language)
    Library of Congress Control Number
    Lidé a země
    Listopad
    List of style sheet languages
    List of XML and HTML character entity references
    Lodovico Carracci
    Louis-Auguste Bisson
    Lynx (browser)
    Madagaskar
    Maia Sanduová
    Manuel Estiarte
    Marcus Antonius
    Maria Anna Sala
    Mariupol
    Markup (computer programming)
    Markup language
    Marquee element
    Meda Mládková
    MediaWiki
    Media type
    Metapedie
    Meta element
    Mezinárodní měnový fond
    Michel Rolle
    Miloš Zeman
    Mittelbau-Dora
    Moldavsko
    Mozilla Firefox
    Mwai Kibaki
    Nápověda:Úvod
    Nápověda:Úvod pro nováčky
  • Nápověda:Obsah
    Národní knihovna České republiky
    Národní knihovna Izraele
    Návrhový vzor
    Nadace Wikimedia
    Nanking
    Necyklopedie
    Nikola Buranská
    Norbert Frýd
    Nosticovo divadlo
    Nupedia
    Odbory
    Olbram Zoubek
    Open file format
    Opera (web browser)
    Osecký klášter
    Otevřený software
    Oxford English Dictionary
    Pandemie covidu-19
    Pandemie covidu-19 v Česku
    Partyzán
    Paul Karrer
    Pavel Zářecký
    Pavol Mešťan
    Pečeť
    Perseverance
    Petr Nečas
    Petr Pokorný (teolog)
    Petr Rak
    Plnotext
    Plugin
    Podněstří
    Polsko
    Portál:Aktuality
    Portál:Doprava
    Portál:Geografie
    Portál:Historie
    Portál:Kultura
    Portál:Lidé
    Portál:Náboženství
    Portál:Obsah
    Portál:Příroda
    Portál:Sport
    PostCSS
    Praha
    Pravda (noviny)
    Prezident
    Programovací jazyk
    Q171#identifiers
    Q171#identifiers|Editovat na Wikidatech
    Qt (software)
    Quirks mode
    Radim Uzel
    Refreshable Braille display
    Responsive web design
    Rio de Janeiro
    Robert Fico
    Robert Golob
    Robert Kaliňák
    Robert Saudek
    Robert Smith (hudebník)
    Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
    Rusko
    Sýrie
    Safari (web browser)
    Sass (stylesheet language)
    Sass (style sheet language)
    Scripting language
    Sedmiletá válka
    Semantics
    Semantic Web
    Separation of concerns
    Separation of content and presentation
    Seznam českých wiki encyklopedií
    Slávka Budínová
    Slovenska demokratska stranka
    Slovensko
    Slovinsko
    SMIL Timesheets
    Sociální software
    Software
    Software release life cycle
    Soubor:Andie MacDowell Cannes.jpg
    Soubor:Anthony Quinn signed.JPG
    Soubor:Apple-II.jpg
    Soubor:Flag of Mars.svg
    Soubor:GlenHansard.jpg
    Soubor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg
    Soubor:Hutka.simecek.jpg
    Soubor:IggyChesterRocks.jpg
    Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
    Soubor:Olbram-Zoubek.jpg
    Soubor:Paul Karrer.jpg
    Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
    Soubor:Queen Elizabeth II March 2015.jpg
    Soubor:Robert Smith of The Cure live in Singapore 1 August 2007.jpg
    Speciální:Kategorie
    Speciální:Nové stránky
    Speciální:Statistika
    Speciální:Zdroje knih/0-201-71499-X
    Speciální:Zdroje knih/2-9520514-4-5
    Speciální:Zdroje knih/9781448855575
    Spojené státy americké
    Standard Generalized Markup Language
    Strojový překlad
    Structured document
    Stuttgart
    Style sheet (desktop publishing)
    Style sheet (web development)
    Style sheet language
    Stylish
    Stylus (browser extension)
    Stylus (stylesheet language)
    Stylus (style sheet language)
    Světová ekonomika
    Třída T 47
    Tableless web design
    Template:CSS
    Template:HTML
    Template:Stylesheet languages
    Template talk:CSS
    Template talk:HTML
    Template talk:Stylesheet languages
    Teroristické útoky na Srí Lance 21. dubna 2019
    Theodor Kašpárek
    Tiskař
    Turecko
    TWiki
    Type code
    Ukrajina
    Ulrich von Hutten
    Unicode and HTML
    Uniform Type Identifier
    UseModWiki
    User agent
    User interface style sheet language
    Václav Cigler
    Vídeň
    Věra Nerušilová
    V-2
    Vannevar Bush
    Vichistická Francie
    Viktor Janiš
    Viktor Zvjahincev
    Vláda Černé Hory
    Vladimír Hulpach
    Vlasta Prachatická
    Vojtěch Říhovský
    Volby prezidenta Francie 2022
    Vzdušný prostor
    W3C Markup Validation Service
    Ward Cunningham
    Web3D
    WebCL
    WebGL
    WebGPU
    Webový prohlížeč
    Webpage
    WebXR
    Web browser
    Web colors
    Web content
    Web design
    Web page
    Web server
    Web storage
    WHATWG
    Wiki
    Wikicitáty:Hlavní strana
    Wikidata:Hlavní strana
    Wikiknihy:Hlavní strana
    Wikimedia Česká republika
    Wikimedia Commons
    Wikipedia:Verifiability
    Wikipedie
    Wikipedie:Údržba
    Wikipedie:Časté chyby
    Wikipedie:Často kladené otázky
    Wikipedie:Článek týdne
    Wikipedie:Článek týdne/2022
    Wikipedie:Citování Wikipedie
    Wikipedie:Dobré články
    Wikipedie:Dobré články#Portály
    Wikipedie:Kontakt
    Wikipedie:Nejlepší články
    Wikipedie:Obrázek týdne
    Wikipedie:Obrázek týdne/2022
    Wikipedie:Požadované články
    Wikipedie:Pod lípou
    Wikipedie:Portál Wikipedie
    Wikipedie:Potřebuji pomoc
    Wikipedie:Průvodce
    Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
    Wikipedie:Velvyslanectví
    Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
    Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
    Wikipedie:Zajímavosti
    Wikipedie:Zajímavosti/2022
    Wikipedie:Zdroje informací
    WikiSkripta
    Wikislovník:Hlavní strana
    Wikiverzita:Hlavní strana
    Wikizdroje:Hlavní strana
    Wikizprávy:Hlavní strana
    Wiki (rozcestník)
    Wiki Wiki Shuttle
    Wolfenstein 3D
    World Wide Web
    World Wide Web Consortium
    WYSIWYG
    XHTML
    XHTML Basic
    XHTML Mobile Profile
    XSL
    XSLT
    Zdeněk Fiala
    Značkovací jazyk
    Zvukový film




    Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
    Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

    Your browser doesn’t support the object tag.

    www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk