A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Apple Inc. | |
Právna forma | akciová spoločnosť |
---|---|
Založená | 1. apríl 1976 (Cupertino, Kalifornia, USA) |
Zakladateľ | Steve Jobs Steve Wozniak Ronald Wayne |
Sídlo | Apple Park, 1 Apple Park Way, Kalifornia, Spojené štáty americké |
Vedenie | Arthur D. Levinson (predseda) Tim Cook (výkonný riaditeľ) |
Územný rozsah | celosvetovo2 |
Priemysel | počítačový hardvér počítačový softvér spotrebná elektronika digitálna distribúcia |
Produkcia | Mac, iPhone, iPod, iPad, Apple Watch, macOS, iOS, Watch OS, Apple TV, iLife, iWork |
Aktíva | ▲ 375,319 mld. USD[1] (2017) |
Výnosy | ▲ 61,344 mld. USD[1] (2017) |
Prevádzkový príjem | ▲ 48,351 mld. USD[1] (2017) |
Zisk | ▲ 229 234 mld. USD[1] (2017) |
Zamestnancov | 123 000 (2017) |
Dcérske spoločnosti | FileMaker Inc. Anobit Braeburn Capital Beats Electronics |
Webová stránka | www.apple.com/sk |
Apple Inc. (výslovnosť ; vo význame Incorporated – akciová spoločnosť) je americká nadnárodná technologická spoločnosť založená v roku 1976 v Silicon Valley, v kalifornskom meste Cupertino v USA. Hlavným programom spoločnosti je výroba a vývoj osobných počítačov Macintosh a ich programového vybavenia, výroba a vývoj smartfónov iPhone, tabletov iPad a predaj hudby, televíznych relácií a filmov prostredníctvom internetového obchodu iTunes Store. Prvých tridsať rokov svojej existencie bola spoločnosť známa ako Apple Computer, Inc. Zmena názvu bola ohlásená 9. januára 2007 po predstavení nových produktov iPhone a Apple TV a je symbolom postupného odklonu od tradičného dôrazu spoločnosti na výrobu osobných počítačov smerom k produkcii širšieho okruhu inovatívnej spotrebnej elektroniky.
Apple je spoločnosť, ktorá pomohla spustiť revolúciu osobných počítačov koncom 70-tych rokov 20. storočia. Je známa vysoko inovatívnym hardvérom ako iPod a iMac, rovnako ako i softvérom ako iTunes, iLife a operačným systémom macOS.
História spoločnosti
Vznik
Zakladatelia spoločnosti Steve Jobs a Steve Wozniak sa spoznali v roku 1971, keď mal Jobs 16 a Wozniak 21 rokov. Prvý počítač spolu vytvorili v roku 1975, keď Jobs vybavil objednávku na 50 osobných počítačov od miestnej počítačovej predajne a presvedčil Wozniaka, aby počítač zostavil. Spolu s niekoľkými nadšencami zostavili Apple I, ktorý mal niekoľko pozoruhodných vlastností. Používal televízor ako displej (mnohé vtedajšie počítače displej vôbec nemali) a bol tiež schopný používať kazetový magnetofón na spúšťanie a ukladanie programov na tie časy v neuveriteľnej rýchlosti 1 200 bitov za sekundu. Spolu s tretím kamarátom, Ronaldom Waynom sa im podarilo vytvoriť počítače pre objednávku včas a celkovo bolo vyrobených viac ako 200 Apple I.
V roku 1977 Wozniak vytvoril nový počítač, Apple II, ktorý už pracoval s grafickým rozhraním a neskôr dokonca dokázal pracovať s farbami. Jobs medzičasom skúšal presadiť myšlienku lepšej počítačovej skrinky a klávesnice, keďže veril, že počítač by sa mal dodávať ako celok.
Budovanie počítača v tom čase bola drahá záležitosť a Jobsovou úlohou bolo zháňať peniaze. Práve pre nedostatok prostriedkov od spolupráce odstúpil Wayne, ktorý mal skúsenosti s kolapsom inej malej spoločnosti v minulosti. Banky Jobsovi peniaze požičať nechceli, keďže myšlienka počítača pre bežných ľudí sa zdala byť v polovici sedemdesiatych rokov absurdná. Jobs napokon stretol Mika Markkulu, ktorý spolu podpísali bankovú pôžičku na 250 tisíc amerických dolárov a títo traja, spolu s Wozniakom, vytvorili 1. apríla 1976 Apple Computer, Inc.
Apple III a Lisa
Do roku 1980 už Apple muselo čeliť rastúcej konkurencii na poli osobných počítačov. Najmä IBM so svojím PC, na ktorom bežal MS-DOS (diskový operačný systém od Microsoftu) uberal Apple z trhového podielu.
Mnohé malé firmy používali Apple II, ale spoločnosť potrebovala nový a silnejší počítač pre náročnejších firemných zákazníkov. Takýmto počítačom sa mal stať Apple III, ale vzhľadom na niektoré nepraktické Jobsove požiadavky (ktoré sa v histórii Apple vyskytujú opakovane) ako napr. odstránenie ventilátora (kvôli hlučnosti), boli mnohé stroje mŕtve pri prvom zapnutí, resp. podľahli prehriatiu neskôr. Kvôli tomuto a iným nedostatkom, a i napriek vylepšeniam z roku 1983, bol Apple III prepadákom.
Medzičasom ľudia ako Jef Raskin a Bill Atkinson začali v Apple pracovať na novom druhu počítača, ktorý by používal GUI, myš, objektovo orientované programovanie a siete. Presvedčili Jobsa k návšteve laboratórií spoločnosti XEROX v Palo Alto v decembri 1979 a následne sa Jobs rozhodol, že budúcnosť patrí počítačom využívajúcim grafické rozhranie a ikony. V januári 1983 Apple uviedlo na trh počítač Apple Lisa za cenu 10 tisíc dolárov. Lisa predbehla svoju dobu, no bola príliš drahá a Apple nepokorilo korporátny trh.
Macintosh
Ešte počas vývoja Lisy sa Jobs začal sústreďovať na vývoj Macintosha, ktorý mal byť a bol skutočne osobným počítačom, so všetkým čo by bežný užívateľ potreboval, obsiahnutým priamo v krabici. Macintosh bol uvedený v januári 1984 spolu so slávnou reklamou počas prestávky Superbowlu vychádzajúcou z románu Georgea Orwella 1984 a vyhlasujúcou:
„24. januára Apple uvedie Macintosh. A uvidíte, prečo 1984 nebude ako 1984“ – implikujúc, že nové, používateľsky priateľské grafické rozhranie Macintosha oslobodí používanie počítačov a informácií od predstáv veľkých spoločností a technokratov.
Niekoľko prototypov Macintosha spoločnosť Apple darovala Billovi Gatesovi, spoluzakladateľovi Microsoftu, aby jeho spoločnosť pre Macintosh vytvorila programové vybavenie. V roku 1985 však Microsoft uviedol na trh Microsoft Windows, vlastný operačný systém s grafickým rozhraním, ktoré používalo množstvo prvkov vtedajších Macintoshov. To viedlo k dlhému právnemu sporu medzi Apple a Microsoftom, ktorý sa skončil mimosúdnym vyrovnaním, na základe ktorého Microsoft získal prístup k neobmedzenému použitiu grafického rozhrania Macintosha. V tom čase však už boli na základe tzv. spätného inžinierstva vytvorené mnohé lacné PC klony a hoci systém Windows bol technologicky zaostalý oproti Macintoshu, rýchlo sa rozšíril práve vďaka klonom pôvodného IBM PC.
Apple pravdepodobne už nikdy nezíska široký trhový podiel z konca sedemdesiatych rokov (takmer 29 %), Macintosh sa stal de facto štandardnou platformou pre záležitosti ako tvorba filmov, hudby, desktop publishing a ďalšie oblasti umenia.
1984 – 1997
Po roku 1984 podporovalo Apple dve rozdielne platformy: Apple II a Macintosh. To neprispievalo k rozšíreniu Macintosha. Apple predávalo obe nekompatibilné platformy až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. V rovnakom čase pribúdali počítače rodiny Macintosh, v roku 1989 Apple vytvorilo aj prvý, nepríliš úspešný prenosný počítač Macintosh Portable, nasledovaný mimoriadne populárnym Powerbook v roku 1991. Úspešné výrobky ako Powerbook priniesli zvýšenie výnosov až do tej miery, že časopis MacAddict nazval roky 1989 až 1991 prvou zlatou dobou Macintosha.
Tá doba však netrvala dlho. Apple muselo bojovať nielen s progresívnymi technologickými rivalmi ako Amiga a Atari, ale po roku 1990 stále viac s počítačmi založenými na IBM PC. Apple nebolo schopné svoje modely správne umiestniť na trhu a vysvetliť zákazníkom dobré technické rozdiely medzi mnohými uvedenými modelmi.
V roku 1994 Apple uviedlo na trh Power Macintosh založený na procesore PowerPC s architektúrou RISC, pričom operačný systém Macitoshov bol upravený tak, aby staršie aplikácie vytvorené pre procesory Motorola mohli byť emulované na PowerPC.
Spolu s počítačmi v deväťdesiatych rokoch Apple začalo vyrábať aj osobných digitálnych asistentov (PDA) Apple Newton. Komerčne bol Newton neúspešný, ale technologicky bol predchodcom a inšpiráciou pre dnešné vreckové počítače ako Palm a neskoršie Pocket PC.
V roku 1985 po boji o moc s novým riaditeľom spoločnosti Johnom Scullym opustil Apple Steve Jobs. Následne založil spoločnosť NeXT, ktorá síce nebola komerčne príliš úspešná, ale vytvorila progresívny operačný systém NeXTstep založený na Unixe, ktorý v roku 1997 úspešne predala Apple. Apple týmto systémom nahradilo starnúci MacOS 9 a vznikol tak Mac OS X. Kúpou spoločnosti NexT sa Jobs vrátil do Apple a ešte ten istý rok sa stal dočasným šéfom spoločnosti a začal s kritickou reštrukturalizáciou spoločnosti, ktorá bola v zložitom stave.
1998 – 2003
Medzi Jobsove prvé kroky patril vývoj počítača iMac, ktorý bol obrovským predajným hitom s počtom približne milión predaných kusov ročne. Následnými úspešnými produktami boli iBook a PowerMac G4, ale i rada produktov AirPort, ktorá spopularizovala bezdrôtové siete ešte pred rokom 2000.
V roku 2001 bol vydaný Mac OS X, unixový operačný systém založený na NeXTSTEPe. So stabilitou, spoľahlivosťou a bezpečnosťou Unixu a prepracovaným rozhraním, OS X umožňoval aj spúšťanie starších aplikácií v prostredí Classic. V tom istom roku začalo Apple otvárať aj svoje vlastné obchody, najprv v USA a potom i inde po svete. V rovnakom roku uzrel svetlo sveta aj prvý iPod, digitálny prehrávač hudby.
V roku 2002 iMac získal procesor G4 a Apple vytvorilo aj niekoľko úspešných serverových produktov.
V roku 2003 bol uvedený na trh procesor G5 so 64-bitovou architektúrou a s ním počítač PowerMac G5. G5 bol neskôr použitý v ďalších počítačoch Apple s výnimkou Mac mini a prenosných počítačov PowerBook a iBook.
Počas deväťdesiatych rokov získali počítače s Microsoft Windows dominantné postavenie na trhu a trhový podiel Apple klesol na približne 5 %. Spoločnosť finančne trpela a Microsoft dokonca kúpil akcie Apple bez možnosti voliť za 150 miliónov dolárov ako výsledok jedného súdneho sporu. Odvtedy však tieto akcie Microsoft opäť predal. Microsoft však stále podporuje programové vybavenie počítačov Apple, ako napr. vývojom Microsoft Office pre Mac. Napriek tomu však podiel Macu na trhu neprestáva klesať a v roku 2004 už bol len 3 %.
2003 – 2008
V roku 2003 Apple otvorilo svoje prvé obchody mimo územia USA, najprv v Japonsku a potom i v Európe.
V roku 2005 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.4 Tiger. Taktiež predstavil BootCamp, aplikáciu ktorá dovolila nainštalovať Microsoft Windows na počítače Macintosh. Táto aplikácia bola ako súčasť systému Mac OS X 10.5 Leopard.
Steve Jobs v júni 2005 oficiálne ohlásil, že Apple začne od roku 2006 vyrábať počítače založené na procesoroch Intel. Zároveň potvrdil neoverené správy, že spoločnosť od začiatku tajne vyvíjala Mac OS X nielen pre PowerPC, ale i pre Intel. Na jeseň 2007 bola zároveň naplánovaná nová verzia Mac OS X 10.5 Leopard, ktorá bude bežať natívne na oboch typoch procesorov, rovnako 10.4 Tiger. Táto verzia bola vydaná až 26. októbra 2007.
Prvé dva počítače s procesorom Intel Jobs predstavil 10. januára 2006 – nový prenosný počítač nazvaný MacBook Pro, ktorý postupne nahradil dovtedajšie Powerbooky a nový iMac. Do augusta 2006 prešli na procesory spoločnosti Intel všetky počítače vyrábané Apple.
V roku 2007 Steve Jobs predstavil a predviedol iPhone – prvý telefón od spoločnosti Apple a nové počítače Mac Pro s dvoj- a štvorjadrovými procesormi Intel. Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.5 Leopard a novú generáciu iPodov, pribudol iPod touch.
V roku 2008 Steve Jobs predstavil MacBook Air – najtenší notebook na svete. Apple vydal nový Mac Pro s 8-jadrovými procesormi na 3,2 GHz a Software Development Kit pre iPhone OS (neskorší iOS), ktorý dovolil vyvíjať natívne aplikácie pre zariadenia ktoré bežia na tomto operačnom systéme.
2008 – 2012
V roku 2008 Apple predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 3G (2. generácia) a 2. generáciu iPodu touch.
V roku 2009 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.6 Snow Leopard, predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 3GS (3. generácia) a 3. generáciu iPodu touch.
V roku 2010 Apple vydalo iOS 4, 1. generáciu tabletu iPad, predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 4 (4. generácia) a 4. generáciu iPodu touch.
V roku 2011 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.7 Lion, iOS 5, uviedol do predaja tablet iPad 2 (2. generácia) a mobilný telefón iPhone 4S (5. generácia). V auguste spoluzakladateľ Steve Jobs († 5. október 2011) opustil post generálneho riaditeľa firmy zo zdravotných dôvodov a nahradil ho Tim Cook, ktorého Steve Jobs navrhol.
V roku 2012 Apple uviedol do predaja Nový iPad. Na konferencii WWDC 2012 Apple predstavilo novú verziu OS X 10.8 Mountain Lion, nový MacBook Pro s Retina displejom, nové verzie MacBook Air a MacBook Pro a iOS 6. OS X 10.8 Mountaion Lion bol vydaný 25. júla 2012 a iOS 6 19. septembra 2012. Nové MacBooky sa čoskoro dostali do predaja. 12. septembra 2012 Apple predstavil iPhone 5, iPod touch 5G a iPod nano 7G. iPhone 5 sa v niektorých krajinách dostal do predaja 21. septembra 2012, v ostatných 28. septembra 2012 (vrátane Slovenska).
Súčasné produkty Apple
Počítače Mac
- MacBook – najtenší notebook na svete, v predaji s 12″ Retina displejom
- MacBook Air – druhý najtenší notebook na svete, v predaji s 13″ displejom
- MacBook Pro – profesionálny notebook, v predaji s 13″ a 15″ Retina displejom
- iMac – výkonný stolný počítač, v predaji s 21,5″ Retina 4K displejom a 27″ Retina 5K displejom
- iMac Pro – vysoko výkonný stolný počítač, v predaji s 8, 10, 14 a 18-jadrovým procesorom Intel Xeon W
- Mac mini – miniatúrny stolný počítač, v predaji s 1,4, 2,6 a 2,8 GHz procesorom
- Mac Pro – výkonný stolný počítač pre profesionálov, v predaji s 6-jadrovým a 8-jadrovým procesorom Intel Xeox E5
Tablety iPad
- iPad Pro – výkonný tablet s 11″ a 12,9″ Retina displejom
- iPad Air – veľmi ľahký a výkonný tablet s 10,5″ Retina displejom
- iPad Mini 4 – malý výkonný tablet s 7,9″ Retina displejom
- iPad – dostupný tablet s 9,7″ displejom
Digitálne prehrávače hudby iPod
- iPod touch (6. generácia) – zariadenie podobné iPhonu bez funkcií telefonovania, s dotykovou multi-touch obrazovkou, FaceTime hovory, podpora aplikácií z online obchodu App Store, hlasová asistentka Siri, 8MP zadná a 1.2MP predná kamera, dva modely s 32 a 128 GB, v rôznych farbách
Mobilné telefóny iPhone
- iPhone XS Max – mobilný telefón, 6,5″ Super Retina HD displej, pamäť 64, 256 a 512GB, odolnosť IP68, dual kamera, 3D touch, bezdrôtové nabíjanie, vzadu sklo
- iPhone XS – mobilný telefón, 5,8″ Super Retina HD displej, pamäť 64, 256 a 512GB, odolnosť IP68, dual kamera, 3D touch, bezdrôtové nabíjanie, vzadu sklo
- iPhone XR – mobilný telefón, 6,1″ Liquid Retina HD displej, pamäť 64, 128 a 256GB, odolnosť IP67, bezdrôtové nabíjanie, vzadu sklo
- iPhone X – mobilný telefón, 5,8″ Super Retina HD displej, pamäť 64 a 256GB, odolnosť IP67, dual kamera, 3D touch, bezdrôtové nabíjanie, vzadu sklo
- iPhone 8 Plus – mobilný telefón, 5,5″ Retina HD displej, pamäť 64 a 256GB, odolnosť IP67, dual kamera, 3D touch, bezdrôtové nabíjanie, vzadu sklo
- iPhone 8 – mobilný telefón, 4,7″ Retina HD displej, pamäť 64 a 256GB, odolnosť IP67, 3D touch, bezdrôtové nabíjanie, vzadu sklo
- iPhone 7 Plus – mobilný telefón, 5,5″ Retina HD displej, pamäť 32 a 128GB, odolnosť IP67,dual kamera, 3D touch, vzadu hliník
- iPhone 7 – mobilný telefón, 4,7″ Retina HD displej, pamäť 32 a 128GB, odolnosť IP67, 3D touch, vzadu hliník
- iPhone 6S Plus – mobilný telefón, 5,5″ Retina HD displej, pamäť 32 a 128GB, 3D touch, vzadu hliník
- iPhone 6S – mobilný telefón, 4,7″ Retina HD displej, kapacita pamäť 32 a 128GB, 3D touch, vzadu hliník
- iPhone SE – mobilný telefón, 4″ Retina displej, kapacita pamäť 32 a 128GB, vzadu hliník
Smart hodinky Apple Watch
- Apple Watch 1 – Retina displej s technológiou Force Touch so zafírovým sklom. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, Bluetooth 4.0, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS - kompatibilný s iPhone 5 a vyšším s iOS 8.2 a vyšším
- Apple Watch 2 – OLED Retina displej druhej generácie s Force Touch (2x jasnejší), dvojjadrový procesor S2. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, Bluetooth 4.0, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 3
- Apple Watch 3 – OLED Retina displej s technológiou Force Touch s Ion-X sklom, dvojjadrový procesor s čipom W2. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, GPS, Bluetooth 4.2, vodoodolné podľa 50M, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 4
- Apple Watch 4 – OLED Retina displej s technológiou Force Touch s Ion-X sklom, 64-bitový dvojjadrový procesor s čipom W3, kapacita 16GB Digital Crown s haptickou odozvou, snímač tepovej frekvencie, WiFi, GPS, Bluetooth 5.0, vodoodolné 50m, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 5
Príslušenstvo
- Magic Keyboard – klávesnica pre iMac, iMac Pro, Mac mini a Mac Pro
- Magic Mouse 2 – počítačová myš pre iMac, iMac Pro, Mac mini a Mac Pro
- Magic Trackpad 2 – bezdrôtový ovládač pre iMac, iMac Pro, Mac mini a Mac Pro
- AirPods – bezdrôtové slúchadlá kompatibilne so všetkými aktuálnymi Apple zariadeniami
- Apple Pencil – dotykové pero pre iPad Pro a iPad (6. generácia)
- Apple TV – set-top box zariadenie s rozlíšením FullHD, 32GB
- Apple TV 4K – set-top box zariadenie s rozlíšením 4K / UHD, 32 a 64GB
Súčasný softvér vyrábaný Apple
Operačné systémy
- macOS – operačný systém pre pracovné stanice. Súčasná verzia je 10.15 macOS Catalina.
- iOS – operačný systém pre iPhone, iPad a iPod. Súčasná verzia je iOS 15.1
- watchOS – operačný systém pre Apple watch. Súčasná verzia je watchOS 6.1.3.
- OS X Server – operačný systém pre servery. Súčasná verzia je 10.7.4.
Profesionálne aplikácie
- Final Cut Studio – skupina aplikácií dodávaná s nasledujúcimi programami:
- Final Cut Pro – profesionálny program pre strih videa
- DVD Studio Pro – profesionálny program pre tvorbu DVD
- Soundtrack Pro – profesionálny program pre prípravu zvukových stôp k videu (soundtrackov)
- Motion – nástroj pre tvorbu videografiky v reálnom čase
- Logic Pro – nástroj na úpravu hudby
- Shake – nástroj pre tvorbu efektov
- Aperture – nástroj pre profesionálnych fotografov na úpravu digitálnych fotografií
Spotrebiteľské aplikácie
- Final Cut Express HD – nástroj na strih videa
- Logic Express – nástroj na strih hudby
- iLife – balík aplikácií, ktorý obsahuje:
- iDVD – jednoduchá aplikácia na tvorbu DVD
- iMovie – jednoduchá aplikácia na strih videa
- iPhoto – nástroj na správu fotografií
- iTunes – nástroj na správu hudobných súborov, tiež plniaci funkciu jukeboxu a umožňujúci prístup k internetovej službe iTunes Music Store, jediná aplikácia zo skupiny iLife, ktorá je dostupná aj pre platformu Microsoft Windows
- GarageBand – nástroj na nahrávanie a tvorbu hudby
- iWeb – nástroj na tvorbu webových stránok, blogov a ich jednoduché umiestnenie na internet
- iWork – obsahuje:
QuickTime
- QuickTime Player – program na prehrávanie videa
- QuickTime Pro
- QuickTime Streaming Server
- QuickTime Broadcaster
Serverové riešenia
- OS X Server – serverový operačný systém
- Xsan – distribuovaný súborový systém pre správu tzv. storage area networks
- Apple Remote Desktop – aplikácia pre vzdialenú správu počítačov Macintosh
- WebObjects – webový aplikačný server založený na Jave
Záležitosti spoločnosti
Logoupraviť | upraviť zdroj
Originálne logo Apple bolo vytvorené Robom Janoffom v roku 1976 ako dúhové jablko, z ktorého je odhryznuté. V roku 1998 sa logo zmenilo na jednofarebné, no nemá predpísanú špecifickú farbu. Napríklad, je sivé na PowerMacu G5, modré v macOS, chrómové na paneli O tomto Macu v macOS 10.3 a 10.4, a biele na iBooku a PowerBooku. Tvar loga je jedným z najlepšie spoznateľných symbolov značiek vo svete a je vystavené na dobre viditeľných miestach na všetkých produktoch a vo všetkých obchodoch spoločnosti.
Hlavní výkonní riaditelia spoločnostiupraviť | upraviť zdroj
- 1977–1981: Michael Scott
- 1981–1983: Mike Markkula
- 1983–1993: John Sculley
- 1993–1996: Michael Spindler
- 1996–1997: Gil Amelio
- 1997–2011: Steve Jobs
- od 2011: Tim Cook
Významné súdne sporyupraviť | upraviť zdroj
Od osemdesiatych rokov 20. storočia bolo Apple obvinenou alebo žalujúcou stranou v mnohých súdnych sporoch. Výsledky niektorých týchto súdnych sporov sa stali dôležitým precedensom pre technologický priemysel, kým iné boli iba sústom pre médiá.
Súdne spory so spoločnosťou Apple Corpsupraviť | upraviť zdroj
V roku 1978 Apple Corps (hudobná spoločnosť založená skupinou The Beatles) napadla Apple Computer pre porušenie obchodnej značky Apple. Súd sa skončil v roku 1981 finančným vyrovnaním za nezverejnenú sumu. Neskôr bolo zverejnené, že to bolo 80 tisíc dolárov, hoci sa odhadovalo, že to bolo 50–200 miliónov. Podmienkou vyrovnania bolo, že Apple Computer sa nebude miešať do hudobného obchodu.[2]
V roku 1986 Apple pridalo podporu MIDI a nahrávania zvuku svojim počítačom a následne Apple Corps napadla Apple Computer na súde v roku 1989 opäť, tvrdiac, že došlo k porušeniu vyrovnania z roku 1981. V roku 1991 došlo k druhému vyrovnaniu za sumu okolo 26,5 milióna dolárov.[2]
Vyrovnanie z roku 1991 načrtáva práva oboch spoločností na značku Apple. Apple Corps dostalo právo na používanie mena v súvislosti s akýmikoľvek kreatívnymi prácami, ktorých základným obsahom je hudba a Apple Computer dostalo právo na použitie mena na výrobkoch a službách, ktoré sa používajú na reprodukovanie, prehrávanie alebo inými spôsobmi distribuovanie takéhoto obsahu, okrem obsahu distribuovanom na fyzických médiách. Inými slovami, Apple Computer súhlasilo, že nebude baliť, predávať alebo rozširovať nahrávky s hudbou.[2]
V septembri 2003 však Apple Corps napadlo Apple Computer po tretí raz, tentoraz za uvedenie iTunes a prehrávača iPod. Apple Corps tvrdí, že tieto produkty a služby porušujú predchádzajúcu dohodu o nešírení hudby spoločnosťou Apple Computer. V tomto prípade zvíťazila spoločnosť Apple Computer,[3] ale v súčasnosti prebieha odvolacie konanie.[2]
Časová os zariadení so systémom iOS
Slováci a Appleupraviť | upraviť zdroj
Slovenská umelecká fotografka Mária Švarbová nafotila pre spoločnosť Apple exkluzívnu sériu fotografií na iPhone XS.[6]
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b c d Apple Reports Fourth Quarter Results online. Apple Inc., 2016-10-25, cit. 2015-10-25. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d Muž, ktorý videl ďalej ako iní online. 6. júna 2011. Dostupné online.
- ↑ Apple Computer vyhral spor o logo jablka s firmou Apple Corps online. 2006-05-10. Dostupné online.
- ↑ Apple Inc., Newsroom Archive - Apple, Získané 7. júna 2018.
- ↑ Mactracker (mactracker.ca), Apple Inc. modelová databáza, verzia k 26. júlu 2007.
- ↑ Pre Apple vytvorila exkluzívnu sériu fotografií. Mária Švarbová a jej tipy pre začínajúcich fotografov online. Forbes, 2019-08-29, cit. 2020-11-10. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apple
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Apple Inc. – oficiálna stránka spoločnosti (po anglicky)
- Apple Inc. – oficiálna stránka spoločnosti (po slovensky)
- ApplePortal.sk – Apple magazín (po slovensky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy
Česká verze Wikipedie
Česká Wikipedie
České vysoké učení technické v Praze
Československá armáda
Československá národní rada
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Šablona:Citation
Šablona:Cite web
1. duben
1. květen
1. září
10. duben
10. prosinec
11. duben
12. duben
12. květen
13. červen
13. duben
14. duben
14. srpen
1488
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1523
1555
1584
1585
16. duben
16. leden
1619
1651
1652
1661
1671
1673
1674
1677
17. březen
17. duben
1706
1711
1717
1719
1729
1730
1735
1742
1752
1757
1763
1767
1774
1776
1782
1783
1784
1785
1790
1796
18. únor
18. duben
18. leden
1805
1811
1814
1816
1818
1822
1828
1829
1837
1838
1849
1852
1855
1862
1864
1868
1870
1871
1876
1878
1880
1882
1885
1886
1891
1892
1893
1895
19. duben
19. listopad
1900
1904
1906
1907
1910
1912
1913
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1924
1926
1929
1930
1933
1935
1936
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1952
1953
1958
1960
1965
1973
1976
1977
1985
1987
1989
1990
1992
1995
2. červen
2. duben
2. květen
20. duben
2000
2001
2002
2003
2005
2008
2010
2012
2015
2017
2019
2020
2023
21. červen
21. červenec
21. březen
22. duben
23. duben
24. březen
24. duben
24. listopad
24. prosinec
25. duben
25. prosinec
26. duben
27. duben
28. duben
29. únor
29. březen
29. duben
29. srpen
3. únor
3. duben
30. duben
31. červenec
31. březen
31. prosinec
4. říjen
4. duben
4. květen
43 př. n. l.
5. říjen
5. březen
5. duben
5. květen
6. duben
7. duben
753 př. n. l.
8. duben
8. listopad
9. říjen
9. duben
9. září
Aš
ActiveX
Alžběta II.
Alžběta Vilemína Württemberská
Alexandra
Alt attribute
Amálie Vilemína Brunšvicko-Lüneburská
Andie MacDowell
Anthony Quinn
Antonín Kammel
Antonín Novák (houslista)
API
Apple
Apple II
Armáda Spojených států amerických
Article element
Autoritní kontrola
Azovstal
Bedřich Beneš Buchlovan
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
BiggestWiki
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Liberce
Bitva u Mutiny
Bitva u Puebly
Blink element
Bořivoj Lůžek
Bob Hurikán
Bologna
Bracket#Angle brackets
Brasília
Brazílie
Britská armáda
Browser engine
Browser Object Model
Bzenecká lípa
Cache (computing)
CamelCase
Canvas element
Cascading Style Sheets
Character encodings in HTML
Charles-Joseph de Flahaut
Charles Darwin
Charlotte Brontëová
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Comparison of browser engines
Comparison of document markup languages
Comparison of stylesheet languages
CSS
CSS#Sources
CSS animations
CSS box model
CSS Flexible Box Layout
CSS grid layout
CSS image replacement
CSS Zen Garden
Diff
Digital container format
Div and span
Document file format
Document Object Model
Document Style Semantics and Specification Language
DokuWiki
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá světová válka
Duben
Dynamic HTML
Dynastie Jižní Ming
Edita Štaubertová
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emilia Galotti
Emmanuel Macron
Encyclopædia Britannica
Encyklopedie
Encyklopedie Navajo
Evoluce
Fantasy
Fault-tolerant system
Ferdinand Peroutka
Fieldset
File:HTML5 logo and wordmark.svg
File:Question book-new.svg
File:Wikibooks-logo.svg
Filename extension
Filmová promítačka
First-person shooter
Font family (HTML)
Formatting Output Specification Instance
Frame (World Wide Web)
François Athanase de Charette de la Contrie
Francie
Francouzská armáda
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Ferdinand Šamberk
František Suchý Pražský
Fredrik Bajer
Friedrich Fröbel
Gemeinsame Normdatei
Georg Joseph Kamel
Glen Hansard
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Guy Lafleur
Hannibal Goodwin
Havajština
Help:HTML in wikitext
Help:Maintenance template removal
Help:Referencing for beginners
Hippolyte Taine
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holy grail (web design)
Honolulu
Hospodářský růst
HTML
HTML5
HTML5 audio
HTML5 video
HTML attribute
HTML editor
HTML element
HTML element#Images and objects
HTML elements
HTM (disambiguation)
Humphry Repton
Hyperlink
Hypertext
HyperText Markup Language
Iggy Pop
Ignacio Zaragoza
Ignatius Krahl
Ingenuity
International Standard Book Number
Internetová diskuse
Internetový bot
Internet Explorer
IP adresa
Isaac Asimov
Itálie
Ivan Petrovič Kulibin
Janez Janša
Jan Štrobl
Jan Kostrhun
Jan Pavel II.
Jan van Riebeeck
Jarmila Stojčevská
Jaroslav Hýbl
Jaroslav Hutka
Jaroslav Kvapil (skladatel)
JavaScript
JavaScript Style Sheets
Jean-Baptiste Biot
Jiří Čepelák
Jiří Hrubeš
Jiřina Šedinová
Johann Christian Ferdinand Höfer
John Law
Josef I. Habsburský
Joseph Vaz
Jozef Herda
Judita Čeřovská
Kaligrafie
Kapské Město
Karel Balling (chemik)
Karel Pippich
Karlštejn
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klaus Schulze
Kuo-c’-ťien
Květen
Ladislav Koubek
Ladislav Pavelka
Language code
Lee de Forest
Leopold Antonín Podstatský
Less (stylesheet language)
Less (style sheet language)
Library of Congress Control Number
Lidé a země
Listopad
List of style sheet languages
List of XML and HTML character entity references
Lodovico Carracci
Louis-Auguste Bisson
Lynx (browser)
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Marcus Antonius
Maria Anna Sala
Mariupol
Markup (computer programming)
Markup language
Marquee element
Meda Mládková
MediaWiki
Media type
Metapedie
Meta element
Mezinárodní měnový fond
Michel Rolle
Miloš Zeman
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Mozilla Firefox
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Návrhový vzor
Nadace Wikimedia
Nanking
Necyklopedie
Nikola Buranská
Norbert Frýd
Nosticovo divadlo
Nupedia
Odbory
Olbram Zoubek
Open file format
Opera (web browser)
Osecký klášter
Otevřený software
Oxford English Dictionary
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Partyzán
Paul Karrer
Pavel Zářecký
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petr Nečas
Petr Pokorný (teolog)
Petr Rak
Plnotext
Plugin
Podněstří
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
PostCSS
Praha
Pravda (noviny)
Prezident
Programovací jazyk
Q171#identifiers
Q171#identifiers|Editovat na Wikidatech
Qt (software)
Quirks mode
Radim Uzel
Refreshable Braille display
Responsive web design
Rio de Janeiro
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Saudek
Robert Smith (hudebník)
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Safari (web browser)
Sass (stylesheet language)
Sass (style sheet language)
Scripting language
Sedmiletá válka
Semantics
Semantic Web
Separation of concerns
Separation of content and presentation
Seznam českých wiki encyklopedií
Slávka Budínová
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SMIL Timesheets
Sociální software
Software
Software release life cycle
Soubor:Andie MacDowell Cannes.jpg
Soubor:Anthony Quinn signed.JPG
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:GlenHansard.jpg
Soubor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg
Soubor:Hutka.simecek.jpg
Soubor:IggyChesterRocks.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Olbram-Zoubek.jpg
Soubor:Paul Karrer.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Queen Elizabeth II March 2015.jpg
Soubor:Robert Smith of The Cure live in Singapore 1 August 2007.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-201-71499-X
Speciální:Zdroje knih/2-9520514-4-5
Speciální:Zdroje knih/9781448855575
Spojené státy americké
Standard Generalized Markup Language
Strojový překlad
Structured document
Stuttgart
Style sheet (desktop publishing)
Style sheet (web development)
Style sheet language
Stylish
Stylus (browser extension)
Stylus (stylesheet language)
Stylus (style sheet language)
Světová ekonomika
Třída T 47
Tableless web design
Template:CSS
Template:HTML
Template:Stylesheet languages
Template talk:CSS
Template talk:HTML
Template talk:Stylesheet languages
Teroristické útoky na Srí Lance 21. dubna 2019
Theodor Kašpárek
Tiskař
Turecko
TWiki
Type code
Ukrajina
Ulrich von Hutten
Unicode and HTML
Uniform Type Identifier
UseModWiki
User agent
User interface style sheet language
Václav Cigler
Vídeň
Věra Nerušilová
V-2
Vannevar Bush
Vichistická Francie
Viktor Janiš
Viktor Zvjahincev
Vláda Černé Hory
Vladimír Hulpach
Vlasta Prachatická
Vojtěch Říhovský
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
W3C Markup Validation Service
Ward Cunningham
Web3D
WebCL
WebGL
WebGPU
Webový prohlížeč
Webpage
WebXR
Web browser
Web colors
Web content
Web design
Web page
Web server
Web storage
WHATWG
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedia:Verifiability
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
WikiSkripta
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki (rozcestník)
Wiki Wiki Shuttle
Wolfenstein 3D
World Wide Web
World Wide Web Consortium
WYSIWYG
XHTML
XHTML Basic
XHTML Mobile Profile
XSL
XSLT
Zdeněk Fiala
Značkovací jazyk
Zvukový film
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk