A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ara Jerecjan | |
| Narodenie | 23. február 1918 Konštantinopol, Osmanská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 27. december 2009 (91 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Národnosť | Armen |
| Známy vďaka | Spravodlivý medzi národmi |
| Manželka | Maria |
| Deti | Ara a Sofi |
Ara Jerecjan (armén. Արա Երեցյան, angl. prepis Ara Jeretzian; * 23. február 1918, Konštantínopol, Osmanská ríša – †27. december 2009, Viedeň, Rakúsko) bol arménsky mecenáš, ktorý počas holokaustu zachránil viac ako 400 Židov v Budapešti. V roku 1981 sa stal prvým z dvadsiatich štyroch Arménov, ktorým bol udelený čestný titul Spravodlivý medzi národmi.
Životopis
Ara Jerecjan sa narodil v roku 1918 v Konštantínopole do arménskej rodiny. Počas arménskej genocídy s ním jeho rodina utiekla z Turecka a presťahovala sa do Maďarska.[1]
Vo svojej novej vlasti prijal meno György a zaoberal sa výrobou odevov.[2] Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa Jerecjan pripojil k mládežníckej organizácii pravicovej radikálnej Strany šípových krížov, avšak pre nesúhlas s politikou prenasledovania Židov z organizácie odišiel.[1]
V roku 1944 bol Jerecjan vymenovaný za veliteľa civilnej obrany v šiestej štvrti Budapešti. Po prevzatí moci nacistami a nástupe Strany šípových krížov k moci Ara Jerecjan využil svoj vplyv na pomoc prenasledovaným Židom. Podarilo sa mu zachrániť približne 400 Židov v Budapešti.[1] Po vstupe Červenej armády do Budapešti bol Ara Jerecjan zatknutý a strávil šesť mesiacov vo väzobnej väzbe.[2] Petícii pozostalých Židov maďarským úradom so žiadosťou o oslobodenie Jerecjana nebolo vyhovené.[1]
Jerecjan opustil Maďarsko v roku 1958 a usadil sa vo Viedni, kde zomrel v roku 2010.[2]
Záchrana Židov
Využívajúc svoje kontakty v Strane šípových krížov a za použitia vlastných peňazí, zriadil Jerecjan v roku 1944 v Budapešti kliniku, ktorá bola pod kontrolou veľvyslanectva neutrálneho Švédska. Jerecjan sa obrátil na Gábora Vajnu, maďarského ministra vnútra, s návrhom bezplatnej pomoci zraneným vojakom a civilistom. MInisterstvo súhlas udelilo a Jerecjan mohol zhromaždiť najlepších lekárov a poskytnúť všetko potrebné pre novú nemocnicu. Kliniku viedol známy maďarský psychiater židovského pôvodu Ferenc Völgyesi.[2]
Jerecjanovi sa podarilo získať falošné dokumenty, vďaka ktorým v nemocnici pracovalo 40 židovských lekárov. Okrem toho sa v nemocnici pod maskou pacientov skrývali rodiny týchto lekárov a ďalších Židov – spolu približne štyristo ľudí.[2] V samotnej nemocnici Jerecjanovi pomáhal László Nagy, neskôr tiež uznaný ako Spravodlivý medzi národmi.[3]
Kanadský lekár Norbert Kerenyi v knihe Memoirs of a Survivor uviedol, že v čase, keď mal 17 rokov, stretol v uliciach Budapešti bývalého spolužiaka, ktorý Jerecjanovi povedal, že videl vchádzať Žida do nemocnice a žiadal zatknúť ho. Jerecjan odpovedal, že tohto Žida osobne pozná a poradil donášačovi, aby prejavil vlastenectvo na fronte.[4]
Krátko pred útokom Červenej armády na mesto niekto oznámil, že v nemocnici sa ukrývajú Židia. Vojaci prišli do nemocnice a žiadali, aby stráže odovzdali zbrane. Ara Jerecjan navrhol, aby počkali, kým sa neporozpráva s najvyšším vedením. O hodinu neskôr sa vrátil s listom od ministra, že ide o vojenskú nemocnicu a je mimo podozrenia. Jerecjan neskôr priznal, že list sfalšoval.[4]
Rozpoznanie a pamäť
26. februára 1981 inštitút Jad va-šem udelil Jerecjanovi čestný titul spravodlivý medzi národmi. V roku 1982 izraelský veľvyslanec vo Viedni a biskup arménskej cirkvi odovzdali Jerecjanovi medailu na ceremónii, ktorá sa konala v arménskom kostole.[2] Jad va-šem zaradil Jerecjana na zoznam spravodlivých medzi národmi v Arménsku.[5]
Americká spisovateľka Julie Orringer vo svojom románe Neviditeľný most na niekoľkých stranách opisuje kliniku, kde sa skrývali Židia a samotného Aru Jerecjana. Sám Jerecjan vydal v roku 1993 útlu knihu spomienok v maďarčine A vedett haz.
Referencie
- ↑ a b c d . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
Literatúra
- Kerenyi N. Stories of a Survivor (англ.). — Xlibris, 2011. — 434 p. — ISBN 978-1453597590.
- Jeretzian A. A védett ház (венг.). — Budapest: JLX, 1993. — 97 с. — ISBN 9789638129239.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bénazír Bhuttová
Berta Savojská
Carl Schlechter
Carrie Fisherová
Claude Gensacová
Dayle Haddon
Ervín Hacker
Ewa Siatkowska
František II. (Kráľovstvo oboch Sicílií)
Günter Klein
Gustave Eiffel
Horst Matthai Quelle
Hyacinthe Rigaud
Ivan Žabota
Ivan Branislav Zoch
Ján Havlík
Ján Kačmár
Jacques Delors
Janko Jesenský
Jaroslav Filo
John Leonard Swigert
José Figueroa Alcorta
Julian Tuwim
Karel Černoch
Koloman Gajan
Kristína Bourbonská
Kristína Royová
Lester B. Pearson
Mathieu de Dombasle
Max Beckmann
Mehmet Âkif Ersoy
Oľga Iosifovna Preobraženská
Osip Emilievič Mandeľštam
Oto Herman
Pavel Viliam Fendt
Pavol Čarnogurský
Pavol Zoch
Rudolf Smend (1851 – 1913)
Sára Salkaháziová
Samuel Tešedík (1742 – 1820)
Soňa Kovačevičová
Stephen F. Austin
Stevie Wright
Viliam Zelliger
William G. Morgan
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
