Archeóny - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Archeóny
Halofilné archeóny

Archeóny alebo archebaktérie (lat. Archaea alebo Archae(o)bacteria - ďalšie slovenské a vedecké názvy pozri nižšie) sú doména z taxónu bunkovce (=bunkové organizmy; lat. Cellulata). Do roku 1977 sa považovali za normálnu integrálnu súčasť baktérií a ako celok nemali osobitné pomenovanie.

Archeóny sú rozsiahla a veľmi stará skupina organizmov. Ich telo tvorí jediná prokaryotická bunka. Archeóny sú charakteristické tým, že žijú v extrémnych prírodných podmienkach.

Názvy

Slovenské názvy tohto taxónu sú: archeóny[1], archea[2], archaebaktérie[3], archebaktérie[4], archeobaktérie[5]

Vedecké názvy tohto taxónu sú:

  • ako doména/domínium/impérium/nadríša/ríša/podríša: Archaea (príp. Archea)
  • ako domínium: Archaebiota
  • ako domínium/ríša/podríša/oddelenie/kmeň/trieda: Archaeobacteria alebo Archaebacteria
  • ako oddelenie: Mendosicutes
  • ako oddelenie: Archaebacteriophyta
  • ako ríša: Archaebacteriobionta
  • Metabacteria (tento názov bol vytvorený ako náhrada názvu Archae(o)bacteria)

Systematika

Zaradenie v systéme

Do roku 1977/1978 sa to, čo dnes označujeme ako archeóny, zaraďovalo ako úplne bežná (a teda osobitne nepomenovaná) súčasť baktérií, a to na viacerých miestach v systéme baktérií.

V roku 1977 C. R. Woese to, čo dnes voláme archeóny, odčlenil od baktérií ako osobitnú skupinu, dal jej meno archebaktérie a navrhol rozdeliť živé organizmy do troch "praríš": archebaktérie (Archaebacteria), eubaktérie a eukaryoty. V roku 1990 Woese toto delenie upravil pozmenením názvov a zmenou taxonomickej úrovne, čím vzniklo delenie do troch domén: archeóny (Archaea), baktérie a eukaryoty. Toto delenie na tri domény je dodnes v literatúre najbežnejším systémom, hoci niekedy sa namiesto domén hovorí o impériách či nadríšach. Už pomerne krátko po objavení archeónov viacerí autori zastávali názor, že z uvedených troch domén sú eubaktérie a eukaryoty sesterské skupiny a niekedy sa preto spoločne označovali ako Neomura. Neskôr začal v rôznych textoch prevládať názor, že eukaryoty nielenže sú príbuzné s archeónmi, ale že sa z archeónov vyvinuli a teda vlastne do nich aj patria (aspoň podľa fylogenetickej taxonómie). Preto od konca 2. desaťročia 21. storočia niektoré systémy používajú upravené delenie organizmov: (a) buď sa organizmy delia na len 2 domény: baktérie a archeóny v rozšírenom ponímaní (staršie synonymum: Neomura; t.j. tradičné archeóny plus eukaryoty), (b) alebo sa organizmy delia na 3 pozmenené domény: baktérie, archeóny v zúženom ponímaní (t.j. tradičné archeóny bez taxónu Asgard) a Eukaryomorpha (t.j. Asgard + eukaryoty).

Alternatívne sa archebaktérie už od čias ich objavu zaraďujú ako veľký podtaxón (napr. oddelenie či podríša či ríša) prokaryotov resp. baktérií v širšom zmysle (porov. napr. práce Cavalier-Smith 1981, 1. vydanie Bergey's Manual of Systematic Bacteriology, 9. vydanie Bergey's Manul of Determinative Bacteriology, Ruggiero et al. 2015).

Bez ohľadu na detaily ich zaradenia, tvoria archeóny spolu s baktériami a eukaryotmi taxón bunkovce (=bunkové organizmy; lat. Cellulata), ktorý spolu s nebunkovcami (=nebunkové organizmy, t.j. najmä vírusy) tvorí taxón Biota (=Vitae, t.j. súhrn všetkých organizmov na Zemi).

Vnútorná systematika

Systém okolo roku 2020

doména archeóny (Archaea): [6][7][8][9][10][11][12]

Poznámka: Proteoarchaeota je taxón používaný v závislosti od autora v niektorom z týchto významov: a) synonymum pre Thermoproteota (prípadne Thermoproteota + Lokiarchaeota), b) synonymum pre Thermoproteota + Asgard.

Systém podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) [13]13">upraviť | upraviť zdroj

oddelenie Mendosicutes - jediná trieda Archaebacteria - jediná sekcia archebaktérie:

Charakteristikaupraviť | upraviť zdroj

Telo archeónov tvorí jediná bunka prokaryotického typu, ktorá má rôzne zloženie. Väčšinou mávajú bunkovú stenu, ktorá ale na rozdiel od baktérií nikdy neobsahuje peptidoglykán. Ich bunkové steny sú zložené z polysacharidov a proteínov. Ich bunkové steny obsahujú tiež tzv. pseudopeptidoglykán, čo je látka podobná peptidoglykánu. Rozdiel je v tom, že pseudopeptidoglykán obsahuje kyselinu N-acetyltalozaminurónovú, zatiaľčo peptidogylkán obsahuje namiesto nej kyselinu N-acetylmuramovú a zvyšky D-aminokyselín.

Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána, ktorá obsahuje membránové lipidy zložené z rozvetvených reťazcov ethericky viazaných na glycerol. Štartujúca aminokyselina v proteosyntéze je metionín (baktérie majú formylmetionín). Ďalšie odlišné znaky oproti baktériám sú necitlivosť na antibiotiká a chýbajúca slučka na rRNA. Ich rRNA sa neviaže na ribozómový proteín.

Ich rozmery dosahujú veľkosť 0,1 do 15 mikrometrov, ale niektoré agregáty alebo vlákna môžu dosiahnuť veľkosť až 200 mikrometrov. Rozmnožujú sa priečnym delením.

Výskytupraviť | upraviť zdroj

Archeóny sú schopné obývať veľmi koncentrované roztoky soli, veľmi kyslé prostredia alebo horúce pramene. Ekologicky významné sú obligátne anaeróbne metanogénne archeóny, čo sú baktérie schopné existovať výlučne v prostrediach bez prístupu kyslíka a produkujú metán. Metanogénne Archaea spájajú vodík a oxid uhličitý za vzniku metánu, ktorý sa môže použiť na výrobu elektrickej energie. V americkom štáte Idaho sa podarilo objaviť metanogénne Archaea v horúcom prameni v hĺbke 200 metrov pod zemou.

Medzi archeóny schopné žiť v extrémnych roztokoch soli (tzv. extrémne halofily) patria rody Halobacterium a Halococcus.


Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Archeóny
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Archeóny

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

  1. VESTEG, M. et al. Základy mikrobiológie, protistológie a algológie, 2020
  2. Peter Javorský- BNK I - 2003/2004 - P3/1 1
  3. archaebaktérie. In: Encyclopaedia Beliana
  4. 2
  5. 3
  6. Annotree (na základe GTDB verzie z roku 2020 4
  7. GTDB - verzia z roku 2021 5
  8. Williams, Tom & Cox, Cymon & Foster, Peter & Szollosi, Gergely & Embley, T.. (2020). Phylogenomics provides robust support for a two-domains tree of life. Nature Ecology & Evolution. 4. 1-10. 10.1038/s41559-019-1040-x.
  9. Vesteg, M. Základy mikrobiológie, protistológie a algológie, 2020
  10. Rinke, C., Rubino, F., Messer, L.F. et al. A phylogenomic and ecological analysis of the globally abundant Marine Group II archaea (Ca. Poseidoniales ord. nov.). ISME J 13, 663–675 (2019). https://doi.org/10.1038/s41396-018-0282-y
  11. Fournier, Gregory P, and Anthony M Poole. “A Briefly Argued Case That Asgard Archaea Are Part of the Eukaryote Tree.” Frontiers in microbiology vol. 9 1896. 15 Aug. 2018, doi:10.3389/fmicb.2018.01896
  12. Castelle CJ, Banfield JF (2018). "Major New Microbial Groups Expand Diversity and Alter our Understanding of the Tree of Life". Cell. 172 (6): 1181–1197. doi:10.1016/j.cell.2018.02.016
  13. Pozri zdroje uvedené v článku baktérie
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Archeóny

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku.........
čítajte viac na tomto odkaze: Prokaryoty

Ferru
Ferrum
Fier
Fierro
Flerovium
Fluor
Fluorit
Fosfor
Francium
Friedrich Mohs
Gadolinium
Gallium
Gelžės
Geležis
Germanium
Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií
Haearn
Hafnium
Halit
Hassium
Helium
Hesin
Hierro
Hierru
Hlavní strana
Hliník
Hořčík
Holmium
Horn
Houarn
Hustota
Iarann
Iezer
Indium
Ion
Ionizační potenciál
Iontový poloměr
Iridium
Iron
Itakandua
Izer
Izotopy železa
Járn
Jarn
Jern
Jod
Křemík
Křemen
Kadmium
Kalcit
Kalifornium
Kelvin
Kibende
Kkalwe (Iron)
Kmeň 121
Kobalt
Koncentrace (chemie)
Konduktivita
Kopernicium
Korund
Kovalentní poloměr
Krypton
Krystal
Krystalografická soustava
Krystalová mřížka
Kurugu
Kyslík
Lanthan
Lawrencium
Lithium
Livermorium
Loha
Lutecium
Měď
Měrná tepelná kapacita
Magnetismus
Mangan
Marad
Mastek
Meitnerium
Mendelevium
Mořská voda
Mohsova stupnice tvrdosti
Molární objem
Molybden
Moscovium
Nápověda:Úvod
Nápověda:Obsah
Neodym
Neon
Neptunium
Nihonium
Nikl
Niob
Nobelium
Oganesson
Olovo
Osmium
Oxidační číslo
Přechodné kovy
Palladium
Pascal (jednotka)
Paulingova stupnice
Perioda (periodická tabulka)
Pevná látka
Platina
Plutonium
Polonium
Pomoc:Referencie
Praseodym
Promethium
Protaktinium
Protonové číslo
R-věty
Radium
Radon
Raud
Rauta
Registrační číslo CAS
Relativní atomová hmotnost
Rezistivita
Rhenium
Rhodium
Rino
Roentgenium
Rtuť
Rubidium
Ruthenium
Rutherfordium
Rychlost zvuku
Sádrovec
Síra
S-věty
Samarium
Seaborgium
Selen
Skandium
Skupenské teplo tání
Skupenské teplo varu
Skupenství
Skupina (periodická tabulka)
Sodík
Soubor:Apatite Canada.jpg
Soubor:Calcite-sample2.jpg
Soubor:Cut Ruby.jpg
Soubor:Fluorite with Iron Pyrite.jpg
Soubor:Gypse Arignac.jpg
Soubor:Iron electrolytic and 1cm3 cube.jpg
Soubor:Iron Spectrum.jpg
Soubor:Mineraly.sk - ortoklas.jpg
Soubor:Quartz Brésil.jpg
Soubor:Rough diamond.jpg
Soubor:Talc block.jpg
Soubor:Topaz cut.jpg
Speciální:Hledání
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Poslední změny
Stälj
Stříbro
Standardní elektrodový potenciál
Stroncium
Stupeň Celsia
Symbol prvku
Sytá pára
Tantal
Technecium
Tellur
Temir
Tennessin
Tepelná vodivost
Teplota tání
Teplota varu
Terbium
Thallium
Thiet
Thorium
Thulium
Tiék
tirse
Titan (prvek)
Topaz
Uhlík
Uran (prvek)
USA
Uzzal
Vápenec
Vápník
Vanad
Vas
Vektor
Vodík
Vy
Wëu
Wasi
Wesi
Wikimedia Commons
Wikipédia:Overiteľnosť
Wikipédia:Spoľahlivé zdroje
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wolfram
Wuwate
Xenon
Yero
Yiarn
Yster
Ytterbium
Yttrium
Zemská kůra
Zinek
Zirkonium
Zkouška tvrdosti podle Vickerse
Zlato




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk