Architektúra 20. storočia sa delí na 3 hlavné obdobia:

• cca 1910 – 20-te roky – dominuje vízia stroja, priemyslu
• cca 1930 – 2. svetová vojna – príroda, ľudské hodnoty
• cca 1950 – koniec 20. storočia – flexibilita, dynamickosť

a 3 hlavné smery:

1. Purizmus
2. Empirizmus
3. Synkretizmus

Sagrada Família

Sacre Couer

V 20. storočí boli postavené aj stavby, ktoré sa svojim zámerom, vyhotovením, použitým materiálom a vzhľadom nezaraďujú do termínu „architektúra 20. storočia“. Sú to napríklad Sagrada Família v Barcelone (Antoni Gaudí), Sacre Couer v Paríži alebo pamätník Viktora Emanuela v Ríme.

Architektúra začiatku 20. storočia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Architektúra začiatku 20. storočia

Purizmus

Purizmus je obdobie v rozmedzí 1910 až 20-te roky. Pod pojem spadá:

• Wrightova estetika stroja (USA)
• Francúzsky urbanizmus
• Nemecký expresionizmus
• Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus v Taliansku a Rusku

Wrightova estetika stroja (USA)

Frank Lloyd Wright vyzdvihuje jednoduchosť, používa kužeľ, valec a guľu na zobrazenie prírody. Z materiálov preferoval betón. Dom má podľa Wrighta byť v dynamickej rovnováhe. V tom čase sa experimentovalo s rôznymi (aj syntetickými) konštrukčnými materiálmi a vznikali prefabrikované domy.

Francúzsky urbanizmus

• cieľ: zachovať kontakt s prírodou
• prevládajú obdĺžniky, štvorce, na strechách terasy so záhradami
• Le Corbusier: abstraktné a strohé návrhy, geometrické tvary, byt ako „stroj na bývanie“, zladenie formy a funkcie.

Goetheanum navrhnutý Rudolphom Steinerom v roku 1923.

Nemecký expresionizmus

• stavba tovární
• Nemecká škola dizajnu Staatliches Bauhaus založená 1919 Walterom Gropiusom
• Peter Behrens – tvary redukoval na geometrické telesá
• Ludwig Mies van der Rohe – rafinovane dômyselné, jednoduché diela
• dynamizmus

Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus

1. Taliansko

• • ťažko prekonávali tradície
  • Antonio Sant’Elia – utopické vízie, zväčša nerealizované

1. Rusko

• • robotnícke kluby, nájomné domy, továrne
  • dôraz kládli na urbanizmus, využívali prefabrikované domy
  • bratia Vesninovci (Leonid a Viktor), Ilya Gollosov

Empirizmus

Obdobie cca 1930 – 2. svetová vojna. Patrí sem:

• Škandinávske vplyvy
• „Organická“ inžinierska architektúra
• Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov

• hľadá analógiu medzi technikou a organickým svetom
• všeobecný posun od geometrie k organickým tvarom
• budova sa zaraďuje do kontextu mesta a prírodného okolia
• pôdorys mesta je lineárny
• z materiálov využívajú drevo, kameň, tehlu

Škandinávske vplyvy

Finlandia-talo

• súčasťou návrhu je krajina, slnko, otvorené terasy
• snaží sa o absolútny súlad s prírodou
• prispôsobuje sa ľudským potrebám
• Alvar Aalto

„Organická“ inžinierska architektúra

• citeľná zodpovednosť za okolité prostredie
• stavby sa včleňujú do prírody, prispôsobujú sa líniám hôr, riek…
• hlavnú zložku architektúry tvoria mosty a strechy verejných budov
• Pier Luigi Nervi
• Robert Maillart: most nad dolinou Salginy (Salginatobel), nad tokom Schwandbach

Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov

Fallingwater

• Frank Lloyd Wright – včlenenie architektúry do prírody
• Kaskádová vila (Fallingwater) rezidencia – interiér a exteriér splývajú
• Ludwig Mies van der Rohe emigroval do USA a vytvoril univerzitné mestečko v Illinois, ktoré má vyvážený geometrický poriadok
• Mrakodrapy: Chrysler Building, Empire State Building, Rockefellerovo centrum (Raymond Hood)
• Le Corbusier odišiel do Brazílie a ovplyvnil architektúru Južnej Ameriky

Synkretizmus

Zaraďujeme sem:

• USA po 1950
• Európske tendencie po 1950
• Architektúra tretieho sveta

USA po 1950

Terminál TWA

• expanzia mnohých tendencií
• industrializácia
• Frank Lloyd Wright – Guggenheimovo múzeum v New Yorku
• Ludwig Mies van der Rohe – obytné mrakodrapy
• Le Corbusier – Carpenter Hall na Harvardovej univerzite
• Alvar Aalto – Baker Hall na Harvardovej univerzite
• Eero Saarinen – Terminál TWA, letisko Dulles

Európske tendencie po 1950

• povojnové rekonštrukcie sa vracali ku koncepciám vytvoreným pred rokom 1930
• výnimku tvorilo len pár miest vo Švédsku a Fínsku, ktorých originálne pokusy zodpovedali novým demografickým potrebám
• v socialistických krajinách:
  • industrializácia bytovej výstavby
  • rekreačná architektúra
  • mestá so silnou koncentráciou

Architektúra tretieho sveta

Sydney Opera House

• najväčší význam malo zásobovanie vodou a obrábanie pôdy
• absorpcia západných vplyvov a ich úprava podľa regionálnych potrieb
• Le Corbusier – využíval betón (Venezuela, Peru, Brazília, India)
• Félix Candela – škrupinová architektúra (Mexiko)
• Louis I. Kahn – vládne budovy v Dháke (Bangladéš)
• Jørn Utzon – Sydney Opera House (Austrália)