A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Starý Nesebar | |
Старинен Несебър | |
architektonicko-historická rezervácia | |
zo starého Nesebaru – v pozadí chrám Zosnutia Bohorodičky z obdobia bulharského národného obrodenia
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Oblasť | Burgas |
Okres | Nesebar |
Mesto | Nesebar |
Súradnice | 42°39′31″S 27°43′52″V / 42,658616°S 27,7310961°V |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Architektonicko-historická rezervácia Nesebar (bulh. Архитектурно-исторически резерват Несебър – Arhitekturno-istoričeski rezervat Nesebăr), známa aj ako Starý Nesebar (bulh. Старинен Несебър – Starinen Nesebăr) je architektonická a historická rezervácia vyhlásená na území historickej časti mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
Charakteristika
Architektonicko-historická rezervácia Starý Nesebar bola vyhlásená na polostrove, ktorý tvorí historickú časť Nesebaru a s novšou časťou mesta je spojený úzkym pruhom pevniny.[2][4][5][6][9][10] Dĺžka polostrova je približne 850 metrov a šírka dosahuje okolo 350 metrov.[2][4][6][7]
Rezervácia bola vyhlásená 18. júla 1956[2][4][5][8][9] a v roku 1983 bol Starý Nesebar zapísaný aj na zoznam pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[4][5][8][9]
Najvýznamnejšie pamiatky
Nesebar patrí k najstarším mestám Európy a bol založený približne 1200 rokov pred naším letopočtom.[1][2][4][7][9] Počas svojej histórie ho obývali najskôr Tráci, neskôr bol súčasťou Rímskej ríše, Byzantskej ríše, Bulharských cárstiev, Osmanskej ríše a nakoniec súčasného Bulharska.[1][2][4][7] Všetky tieto obdobia zanechali v meste svoje známky.[2][4][7]
Najvýznamnejšími pamiatkami Nesebaru sú chrámy, ktorých existovalo v minulosti na území mesta veľké množstvo.[2][4][5][6][7][8] Podľa záznamov stálo v období stredoveku na území Starého Nesebaru až okolo 40 chrámov, pričom presne identifikovaných chrámov o ktorých je dostatok informácií je 23.[2][5][7]
Najvýznamnejšie pamiatky ležiace v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Nesebar sú:[2][3][4][5][6][8][9][11]
- Chrám svätej Sofie – ranokresťanský chrám
- Chrám svätej Bohorodičky Eleusy – ranokresťanský chrám
- Chrám svätej Paraskevy – stredoveký chrám
- Chrám svätého Jána Krstiteľa – stredoveký chrám
- Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela – stredoveký chrám
- Chrám svätého Teodora – stredoveký chrám
- Chrám svätého Štefana – stredoveký chrám
- Chrám svätého Jána Aliturgeta – stredoveký chrám
- Chrám Krista Pantokratora – stredoveký chrám
- Chrám svätého Spasiteľa – chrám z obdobia osmanskej nadvlády zo začiatku 17. storočia
- Chrám Zosnutia Bohorodičky – obrodenecký chrám
- Veterné mlyny – veterné mlyny z obdobia osmanskej nadvlády
- Pevnostné hradby starého Nesebaru – fortifikačný systém mestských hradieb.
- Ranobyzantské termálne kúpele zo 6. storočia
- Obrodenecké domy – súbor typických bulharských dvojposchodových obytných domov postavených v architektúre typickej pre obdobie bulharského národného obrodenia v 18. storočí. Spodné poschodie slúžilo obvykle ako pracovná časť domu, pričom na hornom poschodí sa nachádzala časť obytná.[3][4][6][11]
Galéria
-
Pohľad na zvyšky chrámu svätej Bohorodičky Eleusy a v pozadí na zvyšky jedného z veterných mlynov
-
Pohľad na chrám Krista Pantokratora
-
Pohľad na chrám svätého Jána Aliturgeta
-
Pohľad na chrám svätého Spasiteľa
-
Pohľad na chrám Zosnutia Bohorodičky
-
Pohľad do ulice s komplexom chrámu svätého Štefana
-
Pohľad na západnú časť chrámu svätého Teodora
-
Pohľad na chrám svätého Jána Krstiteľa
-
Pohľad na chrám svätej Paraskevy
-
Pohľad do vnútorných priestorov baziliky svätej Sofie
-
Pohľad na areál bývalých ranobyzantských termálnych kúpeľov
-
Pohľad na budovu bývalých nesebarských tureckých kupeľov
-
V uličkách Starého Nesebaru
Referencie
- ↑ a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j opoznai.bg
- ↑ a b c ancient-nessebar.com
- ↑ a b c d e f g h i j k bulgariatravel.org . . Dostupné online. Archivované 2019-07-25 z originálu.
- ↑ a b c d e f g oilaripi.com
- ↑ a b c d e f nasamnatam.com
- ↑ a b c d e f g tripsjournal.com
- ↑ a b c d e bestplacesinbulgaria.com
- ↑ a b c d e f rezervaciq.com
- ↑ KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
- ↑ a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66 – 67. (bulharsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk