Architeuthis

	Chytľan obrovitý
	; upravená ilustrácia z roku 1880, A. E. Verrill
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	trochofórovce (Trochozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Eutrochozoa
Kmeň (phylum)	mäkkýše (Mollusca)
Podkmeň (subphylum)	schránkovce (Conchifera)
Trieda (classis)	hlavonožce (Cephalopoda)
Podtrieda (subclassis)	dvojžiabrovce (Dibranchia)
Nadrad (superordo)	desaťramenné dvojžiabrovce (Decabrachia)
Rad (ordo)	kalmary (Teuthida)
Čeľaď (familia)	chytľanovité (Architeuthidae)
Rod (genus)	chytľan (Architeuthis)
Druh (species)	chytľan obrovitý (Architeuthis dux)
Vedecký názov
	Architeuthis dux; Steenstrup, 1857
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Chytľanovité (lat. Architeuthidae) je čeľaď z taxónu kalmary (Teuthida) resp. z taxónu Oegopsida. Patria do nej jedny z najväčších hlavonožcov.

Jediným rodom tejto čeľade je rod chytľan (iné názvy: kalmar, kalmár, krak, krakatica; lat. Architeuthis). V systémoch dávnejšej minulosti bolo od tohto rodu odčlenených viacero samostatných rodov.

V súčasnosti sa za jediný druh rodu Architeuthis považuje druh Architeuthis dux (slovenské názvy: chytľan obrovitý^[2], kalmar obrovitý^[2], kalmar obrovský^[3]^[4], krak obrovský^[5], krak obyčajný^[6], krakatica obrovská^[7], chytľan kráľovský^[8]). Donedávna však bolo od tohto druhu často odčlenených viacero samostatných druhov, ktorých presný počet bol sporný. V niektorých textoch bol jedným z týchto samostatných druhov druh Architeuthis princeps (slovenské názvy: chytľan kráľovský^[2], krak obrovský^[9], staršie: chobotnica^[2]) , ktorý sa väčšinou charakterizoval ako najväčší druh z rodu Architeuthis. Vo viacerých textoch sa slovenské a/alebo latinské názvy druhov Architeuthis dux a Architeuthis princeps rozlične zamieňali, ako sčasti vidno aj na vyššie uvedených duplicitných slovenských názvoch.

Chytľany sú pravdepodobne pôvod legiend o krakenoch.

Systematika

Súčasnosť

Podľa súčasných názorov (na základe prác z rokov 1998 a 2013) rod Architeuthis zahŕňa len jeden druh - Architeuthis dux (po slovensky chytľan obrovitý - synonymá pozri v úvode článku). Tento druh sa niekedy ďalej delí na tieto poddruhy:

Architeuthis dux dux - Vyskytuje sa v severnom Atlantickom oceáne. Zodpovedá bývalému užšie poňatému druhu Architeuthis dux (chytľan obrovitý). Zahŕňa aj bývalé druhy Architeuthis monachus, Architeuthis harveyi (=Megaloteuthis harveyi), Architeuthis princeps (chytľan kráľovský - synonymá pozri v úvode článku), Architeuthis clarkei, Architeuthis hartingii (=Loligo hartingii) , Architeuthis proboscideus (=Dinoteuthis proboscideus), Architeuthis bouyeri (=Loligo bouyeri), Architeuthis nawaji, Architeuthis grandis (=Plectoteuthis grandis)^[10] a Architeuthis titan.
Architeuthis dux martensii - Vyskytuje sa v severnom Tichom oceáne. Zodpovedá bývalému druhu Architeuthis martensii (= Megateuthis martensii). Zahŕňa aj bývalý druh Architeuthis japonica.
Architeuthis dux sanctipauli - Vyskytuje sa na južnej pologuli. Zodpovedá bývalému druhu Architeuthus sanctipauli (= Mouchezis sanctipauli, = Architeuthis mouchezii). Zahŕňa aj bývalé druhy Architeuthis physeteris (=Dubioteuthis physeteris), Architeuthis harveyi , Architeuthis kirkii, Architeuthis stockii (=Steenstrupia stockii), Architeuthis longimanus a Architeuthis verrilli.

Minulosť

Staršie, t.j. do roku 1998/2013, sa rod Architeuthis delil na viacero druhov, ale bola sporné, na koľko druhov sa má presne rozdeliť. Typický systém v druhej polovici 20. storočia (a na začiatku 21. storočia) vyzeral nasledovne:

rod Architeuthis (chytľan) :

Architeuthis dux (chytľan obrovitý) v širšom zmysle:
- Architeuthis dux (chytľan obrovitý) užšom zmysle - severovýchodný príp. aj severozápadný Atlantický oceán
- Architeuthis clarkei - severovýchodný Atlantický oceán
- Architeuthis princeps (chytľan kráľovský) - severozápadný Atlantický oceán
- Architeuthis harveyi - severozápadný Atlantický oceán
Architeuthis physeteris - stredný Atlantický oceán; zaraďovaný aj do druhu Architeuthis dux v širšom zmysle
?Architeuthis hartingii - miesto nálezu neznáme
Architeuthis martensii v širšom zmysle/Architeuthis japonica v širšom zmysle:
- Architeuthis martensii v užšom zmysle - severozápadný Tichý oceán
- Architeuthis japonica v užšom zmysle - severozápadný Tichý oceán
Architeuthis sanctipauli v širšom zmysle:
- Architeuthis sanctipauli v užšom zmysle - južný Indický oceán
- Architeuthus stockii v širšom zmysle/Architeuthis kirkii v širšom zmysle:
  - Architeuthis kirkii v užšom zmysle - južný Tichý oceán
  - Architeuthis stockii v užšom zmysle - južný Tichý oceán
viacero Architeuthis sp.

Ako vidno, počet druhov v uvedenom systéme (ak si odmyslíme problematické položky Architeuthis sp. a Architeuthis hartingii) môže byť:

- od 3 druhov (A. dux, A. martensii a A. sanctipauli) zodpovedajúcich poddruhom v hore uvedenom súčasnom systéme,

- cez 4 druhy (A. dux, A. physeteris, A. martensii a A. sanctipauli),

- cez rôzne iné počty druhov,

- až po 10 druhov (A. dux, A. clarkei, A. princeps, A. harveyi, A. physeteris, A. martensii, A. japonica, A. sanctipauli, A. kirkii a A. stockii).

Niektorí autori rozlišovali o niečo viac než vyššie uvedených 10 druhov, keď napríklad ako samostatné druhy uvádzali aj druhy Architeuthis monachus a Architeuthis longimanus; ďalšie možné samostatné druhy sú uvedené hore v súčasnom systéme ako synonymá poddruhov.

Zdroje kapitoly Systematika:^[11]^[12]^[13]^[14]^[15]^[16]^[17]^[18]^[19]^[20]^[21]^[22]^[23]

Charakteristika

Podľa vyplavených alebo ulovených už mŕtvych exemplárov sa odhaduje priemerná dĺžka chytľana na 10 – 12 m^[24] a maximálna dĺžka na 18 m pre samice, pričom samce sú o trochu menšie^[25]. Živí sa mäsom, loví ryby a hlavonožce.^[26] Dospelé jedince vo veľkom loví vorvaň tuponosý.^[27]

Má 8 ramien pokrytých ozúbkovanými prísavkami a 2 dlhšie ktoré používa na lov. Na tele majú svetielkujúce orgány nazývané fotofory.

Ako ich príbuzní chobotnice a sépie tiež dokážu meniť farbu pokožky a vidia veľmi dobre v polarizovanom svetle.^{[chýba zdroj} Žijú vo veľkých hĺbkach, a preto o nich vieme len málo.^[24] Chytľan je rozšírený globálne okrem polárnych oblastí.^[28] Živý jedinec bol prvýkrát pozorovaný v roku 2004, išlo aj o prvý videozáznam.^[29]

Zdroje

↑ Allcock, L. & Barratt, I. 2014. Architeuthis dux . The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T163265A991505. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-1.RLTS.T163265A991505.en. Prístup 17. január 2020.
↑ ^a ^b ^c ^d ORSZÁGH, Ivan; ČEJKA, Tomáš; ORSZÁGHOVÁ, Zlatica. Slovenské mená mäkkýšov (Mollusca). 1. vyd. V Bratislave : Univerzita Komenského, 2012. 207 s. ISBN 978-80-223-3170-8. S. 116-117.
↑ Vzácne zábery vedcov zachytávajú kalmára pri love . Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2021-05-21, . Dostupné online.
↑ DZURENKO, Marek. Genóm legendárneho Krakena odhalený. Vesmír (Praha: Vesmír), 2020-04-06. Dostupné online . ISSN 1214-4029.
↑ TASR. Pražské Národné múzeum otvorilo expozíciu venovanú evolúcii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-03. Dostupné online .
↑ krak. In: PAULIČKA et al. Všeobecný encyklopedický slovník G-L. 2002. S. 681
↑ BIOLÓGIA SZLOVÁK NYELVEN KÖZÉPSZINTŰ ÍRÁSBELI VIZSGA 2008. május 16. 8:00 . oktatas.hu, . Dostupné online.
↑ chytľan. In: Encyclopaedia Beliana 6. S. 607
↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 69, 101
↑ United States. Bureau of Fisheries. Report on the Condition of the Sea Fisheries of the South Coast of New England. : U.S. Government Printing Office, 1882. 1042 s. Dostupné online. S. 409-410.
↑ FERNANDÉZ-ALVARÉZ. F. Á. et al. A phylogenomic look into the systematics of oceanic squids (order Oegopsida). Zoological Journal of the Linnean Society, 2022, 194, 1212–1235. With 4 figures.
↑ GUERRA, Angel; SEGONZAC, Michel. Géants des profondeurs. : Editions Quae, 2014. 144 s. Dostupné online. ISBN 978-2-7592-2220-9. S. 61-64.
↑ Guerra, Angel & González, Ángel. (2010). Ecofisiologia del calamar gigante. Investigacion y ciencia. 46-54.
↑ WoRMS - World Register of Marine Species - Architeuthis Steenstrup, 1857 . marinespecies.org, . Dostupné online.
↑ Taxa Associated with the Family Architeuthidae Pfeffer, 1900 online. tolweb.org, cit. 2023-07-06. Dostupné online.
↑ Architeuthis in: ToL - verzia z roku 2023: 3, verzia z roku 2011: 4
↑ Architeuthidae online. mv.helsinki.fi, cit. 2023-07-06. Dostupné online.
↑ Current Classification of Recent Cephalopoda 2001 5
↑ FORCH, E.C. The marine fauna of New Zealand: Cephalopoda: Oegopsida: Architeuthidae {Giant Squid). NIWA (National Institute of Water and Atmospheric Research Ltd). 1998 - kapitoly Systematics a Appendix 1 (S. 86 a nasl., S. 102 a nasl.) 6
↑ ZUEV, G. V., NESIS, K. N. Kaľmary. Moskva: Piščevaja Promyšlennosť. 1971. S. 244-247 7
↑ SWEENEY, M. J. Records of Architeuthis Specimens from Published Reports. 2001 8
↑ SCHELTEMA, A. M.; STUDY, Australian Biological Resources. Mollusca (Aplacophora, Polyplacophora, Scaphopoda, Cephalopoda). s.l. : Csiro Publishing, 2001. 363 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-06707-3. S. 224.
↑ United States. Bureau of Fisheries. Report on the Condition of the Sea Fisheries of the South Coast of New England. s.l. : U.S. Government Printing Office, 1882. 1044 s. Dostupné online. S. 432.
↑ ^a ^b A draft genome sequence of the elusive giant squid, Architeuthis dux online. GigaScience, január 2020, cit. 2020-01-17. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Roper CFE, Sweeney MJ& Nauen CE. 1984FAO species catalogue, vol. 3. Cephalopods of the world. An annotated and illustrated catalogue of species of interest to fisheries. FAO Fish Synop. 3, 1–277.
↑ Genetic Screening for Prey in the Gut Contents from a Giant Squid (Architeuthis sp.) online. academic.oup.com, cit. 2020-01-17. Dostupné online.
↑ Clarke MR. 1983 Cephalopod biomass-estimation from predation. Mem. Nat. Mus. Vict. 4, 95–107
↑ Sweeney MJ& Roper CFE. 2001 Records of Architeuthis specimens from published reports. Washington, DC: National Museum of Natural History, Smithsonian Institution.
↑ Mitochondrial genome diversity and population structure of the giant squid Architeuthis: genetics sheds new light on one of the most enigmatic marine species online. royalsocietypublishing.org, cit. 2020-01-17. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chytľanovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chytľanovité

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] Allcock, L. & Barratt, I. 2014. Architeuthis dux . The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T163265A991505. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-1.RLTS.T163265A991505.en. Prístup 17. január 2020.

[Č-2] ORSZÁGH, Ivan; ČEJKA, Tomáš; ORSZÁGHOVÁ, Zlatica. Slovenské mená mäkkýšov (Mollusca). 1. vyd. V Bratislave : Univerzita Komenského, 2012. 207 s. ISBN 978-80-223-3170-8. S. 116-117.

[3] Vzácne zábery vedcov zachytávajú kalmára pri love . Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2021-05-21, . Dostupné online.

[4] DZURENKO, Marek. Genóm legendárneho Krakena odhalený. Vesmír (Praha: Vesmír), 2020-04-06. Dostupné online . ISSN 1214-4029.

[5] TASR. Pražské Národné múzeum otvorilo expozíciu venovanú evolúcii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-03. Dostupné online .

[6] rak. In: PAULIČKA et al. Všeobecný encyklopedický slovník G-L. 2002. S. 681

[7] BIOLÓGIA SZLOVÁK NYELVEN KÖZÉPSZINTŰ ÍRÁSBELI VIZSGA 2008. május 16. 8:00 . oktatas.hu, . Dostupné online.

[8] ytľan. In: Encyclopaedia Beliana 6. S. 607

[9] Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 69, 101

[10] United States. Bureau of Fisheries. Report on the Condition of the Sea Fisheries of the South Coast of New England. : U.S. Government Printing Office, 1882. 1042 s. Dostupné online. S. 409-410.

[11] FERNANDÉZ-ALVARÉZ. F. Á. et al. A phylogenomic look into the systematics of oceanic squids (order Oegopsida). Zoological Journal of the Linnean Society, 2022, 194, 1212–1235. With 4 figures.

[12] GUERRA, Angel; SEGONZAC, Michel. Géants des profondeurs. : Editions Quae, 2014. 144 s. Dostupné online. ISBN 978-2-7592-2220-9. S. 61-64.

[13] Guerra, Angel & González, Ángel. (2010). Ecofisiologia del calamar gigante. Investigacion y ciencia. 46-54.

[14] WoRMS - World Register of Marine Species - Architeuthis Steenstrup, 1857 . marinespecies.org, . Dostupné online.

[15] Taxa Associated with the Family Architeuthidae Pfeffer, 1900 online. tolweb.org, cit. 2023-07-06. Dostupné online.

[16] Architeuthis in: ToL - verzia z roku 2023: 3, verzia z roku 2011: 4

[17] Architeuthidae online. mv.helsinki.fi, cit. 2023-07-06. Dostupné online.

[18] Current Classification of Recent Cephalopoda 2001 5

[19] FORCH, E.C. The marine fauna of New Zealand: Cephalopoda: Oegopsida: Architeuthidae {Giant Squid). NIWA (National Institute of Water and Atmospheric Research Ltd). 1998 - kapitoly Systematics a Appendix 1 (S. 86 a nasl., S. 102 a nasl.) 6

[20] ZUEV, G. V., NESIS, K. N. Kaľmary. Moskva: Piščevaja Promyšlennosť. 1971. S. 244-247 7

[21] SWEENEY, M. J. Records of Architeuthis Specimens from Published Reports. 2001 8

[22] SCHELTEMA, A. M.; STUDY, Australian Biological Resources. Mollusca (Aplacophora, Polyplacophora, Scaphopoda, Cephalopoda). s.l. : Csiro Publishing, 2001. 363 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-06707-3. S. 224.

[23] United States. Bureau of Fisheries. Report on the Condition of the Sea Fisheries of the South Coast of New England. s.l. : U.S. Government Printing Office, 1882. 1044 s. Dostupné online. S. 432.

[genome-24] A draft genome sequence of the elusive giant squid, Architeuthis dux online. GigaScience, január 2020, cit. 2020-01-17. Dostupné online. (po anglicky)

[25] Roper CFE, Sweeney MJ& Nauen CE. 1984FAO species catalogue, vol. 3. Cephalopods of the world. An annotated and illustrated catalogue of species of interest to fisheries. FAO Fish Synop. 3, 1–277.

[26] Genetic Screening for Prey in the Gut Contents from a Giant Squid (Architeuthis sp.) online. academic.oup.com, cit. 2020-01-17. Dostupné online.

[27] Clarke MR. 1983 Cephalopod biomass-estimation from predation. Mem. Nat. Mus. Vict. 4, 95–107

[28] Sweeney MJ& Roper CFE. 2001 Records of Architeuthis specimens from published reports. Washington, DC: National Museum of Natural History, Smithsonian Institution.

[29] Mitochondrial genome diversity and population structure of the giant squid Architeuthis: genetics sheds new light on one of the most enigmatic marine species online. royalsocietypublishing.org, cit. 2020-01-17. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]

[28]

[29]