Staroveké divadlo a mesto v pozadí

Argos (gr. Άργος – Argos, tal. Argo) je mesto v Grécku na Peloponézskom polostrove, v kraji Argolida, v blízkosti prístavu Nafplio. Je to jedno z najstarších miest Grécka. Žije tu približne 25 000 obyvateľov.

Mytológia

Prvým kráľom Argu bol podľa mytológie Inachos, syn Okeana a Týthie. Inachos mal do Argu prísť z Egyptu s mnohými vyhnancami, ktorí tu založili mesto. Podľa inej povesti bol Argos založený rovnomenným hrdinom Argom, synom boha Dia a Niobé. Z Argu pochádzali mnohí grécki mýtickí hrdinovia, napríklad Helena Trójska, Herakles, Perseus a macedónska kráľovská dynastia.

Meno

Meno Argos je pravdepodobne predgrécke, pelasgické. Predgréckeho pôvodu je aj meno mestskej pevnosti Larissa. Rovnakého pôvodu je aj meno celej oblasti, Argolida.

Dejiny

Starovek

Chrám bohyne Héry

V blízkosti mesta bolo objavené aj neolitické sídlisko. Neskôr ostalo miesto opustené a nové osídlenie vzniká okolo roku 2000 pred Kr. a pokračuje do roku 1600 pred Kr. V tejto dobe tu sídlili predgrécki Pelasgovia. Mesto s menom Argos bolo založené pravdepodobne počas mykénskej doby, po roku 1600 pred Kr., kedy sem prišlo grécke obyvateľstvo, ale nestál tu významný palác, ako v susedných Mykénach či Tirynte. Z mykénskej doby nemáme dostatočne zachované nálezy. Argos však spomína Homér ako významné mykénske centrum. Argos mohol v skutočnosti byť jedna z pevností neďalekých Mykén, nakoľko aj v neskoršom období bola využívaná miestna pevnosť Larissa. Po páde mykénskej civilizácie sa tu usadzujú Dóri, ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom. V 8. stor. pred Kr. začína Argos opäť naberať na dôležitosti a tak sa dostáva do sporov so Spartou. V roku 699 pred Kr. Argos porazil Spartu a ovládol veľkú časť severného Peloponézu. V 6. stor. začína slabnúť vplyv Argu, z ktorého sa vymanili Korint a Sikyón, dokonca boli Argejčania porazení Sparťanmi a Argos vystupoval ako spojenec Atén. Počas Grécko-perzských vojen bol podpísaný mier so Spartou a Argos sa zúčastnil v protiperzských vojnách. V rokoch 474 – 470 pôsobil v Argu ostrakizovaný aténsky politik Temistokles, ktorý prispel k šíreniu nových antispartských myšlienok a tiež demokratizácie dovtedy aristokraciou ovládaného Argu. Vznik istého stupňa demokracie ešte viac podnietil spojenie sa s Aténami, počas vlády Perikla. V celej prvej Peloponézskej vojne bol Argos v spojení s Aténami. V druhej vojne však v meste zvíťazila prospartská strana a tak sa Argos spojil so Spartou proti Aténam, neskôr však bola prospartská vláda zvrhnutá, zatknutá Aténčanmi a spojenectvo sa obnovilo až do úplnej porážky Atén Sparťanmi. Sila Argu bola definitívne zlomená. V 3. stor. už Argos stratil svoju politickú moc, pochádzala však odtiaľto známa básnička Telesilla. V 2. stor. pred Kr. Argos opätovne ovládli Sparťania, neskôr sa oslobodil a stal sa členom Achájskeho spolku, ktorý v roku 146 pred Kr. ovládli Rimania. Počas rímskej vlády zažíva Argos nový veľký rozmach, po nepokojných predošlých storočiach. Známy filhelén. cisár Hadrián tu postavil divadlo, Serapidin chrám, kúpele (jedny z najväčších najzachovanejších rímskych kúpelov v Grécku), odeón a akvadukt. V meste sa postupne začína šíriť kresťanstvo. V roku 267 Argos vyplienili Góti, v roku 395 Ostrogóti. V tomto roku sa Grécko stalo súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 4. a 5. stor. boli zrenovované všetky mestské stavby, ako odeón a divadlo, ktoré boli v minulosti zničené počas spomínaných vpádov barbarov. Postavila sa aj nová stoa a mnoho kresťanských bazilík. Veľká kresťanská bazilika stála na mestskej akropole Larissa. Táto bazilika patrila medzi najstaršie baziliky na Peloponéze. Biskup z Argosu mal významné postavenie.

Byzantská a benátska doba

Pevnosť Larissa

V roku 552 po Kr. bol Argos zničený veľkým zemetrasením. Následne sa na Peloponéze usadzujú Slovania, ktorí Argos kompletne zničili. V roku 805 Byzantskí Gréci porazili gréckych Slovanov a tak sa aj Argos prinavrátil pod byzantskú správu. Bolo obnovené argejské biskupstvo. V 9. stor. tu ako biskup pôsobil istý Sv. Peter z Konštantinopolu, ktorý pomohol znovuvybudovať mesto a vystaval v meste mnoho škôl. Medzi 10 – 12. stor. bol už Argos znovu významným mestom a obchodným strediskom. V roku 1204 dobyli križiaci Byzantskú ríšu, ovládli aj Argolidu. V roku 1388 ovládli Argolidu Benátčania. Počas tejto doby sídlil v Argu benátsky miestodržiteľ a katolícky biskup. V meste žili okrem Grékov aj Taliani a Francúzi. V tejto dobe sa vo veľkej časti Argolidy, aj v blízkosti mesta Argos usadili Arvaniti (Albánci), ktorí tu žijú dodnes. V samotnom meste však ostali Gréci. V roku 1463 dobyli od Benátčanov Argos Osmanskí Turci, mesto sa stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Turecká nadvláda Po dobytí Argu Turkami sa veľká časť miestneho obyvateľstva vysťahovala do Konštantinopolu. Benátky dobyli Argos ešte raz, no nakoniec ho v roku 1479 definitívne odovzdali Turkom. Benátčania ovládali mesto naposledy v období od roku 1688 do roku 1715, no následne ho definitívne ovládli Turci. V 18. stor. mesto úplne upadlo, stalo sa z neho len malé provinčné osmanské mesto, hoci miestni Gréci stále udržiavali obchodné kontakty. Argos sa zapojil do Gréckej vojny za nezávislosť od Turkov 23. Marca 1821, na čele miestneho povstania stál Stamatelos Antonopulos, významným objektom bojov Grékov a Turkov sa stala pevnosť Larissa.

V Grécku

Radnica

Po vzniku Grécka v roku 1830 začína opätovný rozmach Argu. Za rozmachom mesta stál hlavne prvý grécky premiér Ioannis Kappodistrias, ktorý v meste postavil nové domy, radnicu, kasáreň a základnú školu. Koncom 19. a začiatkom 20. stor. sa z Argu stalo jedno z najvýznamnejších a najbohatších miest Grécka. Bohatí podnikatelia tu vystavali veľkolepé neoklasicistické domy, ako tzv. Megaro Konstantopulu (Konstantopulosova budova), či nová mestská neoklasicistická agora. Po oslobodení severného Grécka sa z Argu stalo pokojné menšie mesto, ktorým je aj dnes.

Pozri aj

• Bitka 300 bojovníkov
• Argolida